Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 15. máj, 2021 | Meniny má ŽofiaKrížovkyKrížovky

Keď nevydržal matkino týranie, pokúsil sa spáchať samovraždu

Peter sa narodil v októbri 1984. Jeho matné spomienky na časy, keď bol ešte malý, spája so starými rodičmi z otcovej strany.

Peter s manželkou Katkou, synom Kevinom a dcérou Simonou.Peter s manželkou Katkou, synom Kevinom a dcérou Simonou. (Zdroj: Judita Čermáková)

„Mama chodila do práce. Keď som vstal, už nebola doma, večer prichádzala, keď som už spal. Ak ma náhodou stretla, len mi dala facku a povedala, aby som šiel spať. Celé dni sa teda o mňa starali babka s dedkom,“ spomína Peter. Na detstvo sa napriek tomu nesťažuje. So starými rodičmi vychádzal dobre, mal ich rád. Otca prakticky nepoznal. „V deň, keď som sa narodil, ho zatkla polícia a šiel 'sedieť' za znásilnenie 12-ročného dievčatka. Mama mi 'nahučala' do hlavy, že ak sa ma na neho bude niekto pýtať, mám povedať, že otca nemám alebo že je na dovolenke či služobnej ceste.“

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Peter ho však napriek tomu túžil spoznať. „To sa mi neskôr, ako 11-ročnému, splnilo. Bol doma asi dva mesiace, potom ho už znova hľadala polícia a čoskoro ho zatvorili za ďalšie znásilnenie, tentoraz 14-ročného dievčaťa.“ S otcom sa syn stretol aj v dospelom veku, no jeho návrat domov sa skončil podobným scenárom. „Vybavil som mu aj bývanie. Bol však u nás len ako na dovolenke a čoskoro ho opäť 'zabásli'. Niet sa čomu čudovať. Nevie žiť normálnym životom. Dokopy bol za mrežami 30 rokov a čaká ho ešte ďalších 15.“

Vráťme sa však k Petrovi a k počiatkom jeho hororového životného príbehu. Ako už spomínal, detstvo prežil podobne ako väčšina ľudí. Problémy sa začali stupňovať, keď mal šesť rokov. Vtedy prišiel prvý a hneď závažný a zvrátený skutok jeho matky. „Prvým dňom, na ktorý nikdy nezabudnem, bola jedna sobota. Večer sme s mamou prišli z návštevy jej kamarátky. Keď som ležal v detskej izbe, prišla ku mne a orálne ma zneužila. Bol som dieťa, nevedel som čo robí. Keď som sa jej na to na druhý deň opýtal, hovorila mi, že sa mi to len snívalo. Snažila sa mi to vsugerovať.“

Skryť Vypnúť reklamu

Zhoršený prospech

Peter však pravdu poznal. S matkou, ktorá bola niekoľkokrát psychiatricky liečená, zažíval čoraz otrasnejšie zážitky. „Nikomu som o tom nehovoril. Veľmi som sa jej totiž bál. Snažila ma vychovávať tak, aby som si myslel, že je na svete len ona. Ona predstavuje bezpečie a všetko ostatné je zlé.“ Pred možnosťou odísť do detského domova ho strašila tým, že tam detí týrajú, pichajú im ihly pod nechty... „Nič som nehovoril ani starým rodičom. Robila totiž rôzne druhy mágie, čím ma stále strašila. Vravela, že keď niečo prezradím babke, odhryzne jej hlavu a zabije ju. Bol som dieťa, veril som tomu. Babku som mal rád, nechcel som ju ohroziť.“ Jedinými, ktorí zverstvá z bytu na Gerlachovskej ulici poznali, boli susedia. Pravidelne, pri vyčíňaní neurotickej matky, volali políciu...

Skryť Vypnúť reklamu

So sadistickou matkou trávil syn čoraz viac času. Stratila totiž zamestnanie a ostala doma. Dni zvyčajne trávila popíjaním alkoholu, oslavami s kamarátkami či zábavou s milencami. Od deviatich do 14 rokov šlo o najhoršie obdobie Petrovho života. „Mama ma začala biť prakerom či vôdzkou na psa. Kvôli hocijakej hlúposti. Napríklad, keď v obchode nemali to, čo chcela, ale aj ako to ona nazývala 'preventívne' ma mlátila až do krvi. Nemohol som pozerať televízor ani chodiť von.“

Peter bol v škole jednotkárom. Mama ho však začala nútiť podávať ešte lepšie výsledky. „Ak sme sa mali na hodinu naučiť jednu stranu, ja som sa musel naučiť o štyri viac. Za mesiac som sa musel naučiť polročné učivo. Dohliadala na to. Spôsobilo to však opačný efekt, všetko sa mi poplietlo a známky som si začal kaziť. To, že som musel byť celé dni doma, som si to chcel vynahradiť v škole a začal som vystrájať.“ Čo bolo ešte horšie, doma sa pravidelne stretával so sexuálnym psychickým násilím. „Takmer každý večer si matka ku mne ľahla holá, masturbovala a vzdychala pri tom.“

Keď mal Peter 11 rokov, už to psychicky nedokázal uniesť. „Raz ráno som zhltol niekoľko maminých liekov. V škole som potom odpadol a zaspal. Prebudil som sa v nemocnici, kde si ma policajti fotili. Našli na mne niekoľko známok fyzického násilia.“ Spolu s dedom, ktorý bol vnukovou bútľavou vŕbou, sa rozhodli na krkavčiu matku podať žalobu. „Mama však stále dokázala manipulovať ľuďmi. Odrazu sa hrala na svätú, oľutovala, čo robila a sľubovala, že sa napraví. Aj mňa dokonale zmanipulovala, uveril som jej. Keďže som svoje predošlé tvrdenia pred policajtmi poprel, nemalo význam začínať súdny proces. Žaloba sa stiahla.“ Potom bol Petrov život pokojný zhruba pol roka. „Matka počkala, kým sa to celé ututle, a potom sa všetko začalo odznova.“

Narodeninový „darček“

Peter tvrdí, že jeho mama bola alkoholička. Keď si k pijatike nenašla partnera, nútila piť víno syna. Ďalšími skúsenosťami, ktoré na Petrovi dodnes zanechali následky, boli rôzne rituály, ktoré sa v ich byte odohrávali. „Mama bola raz veľkou kresťankou, potom zas niečím iným. Napokon sa z nej stala satanistka. Venovala sa mágii, rôznym rituálom. Začala veštiť, vodila k nám domov klientov. Raz ma ráno o druhej zobudila a zavolala do obývačky, že potrebuje, aby som robil satanovho svedka. Ráno som potom šiel do školy.“ Peter ako dieťa a dospievajúci človek vnímal takéto situácie veľmi citlivo. „Veľmi som sa bál. Dodnes nemôžem večer ostať v byte sám.“

Teroru sa prvýkrát postavil v deň 15. narodenín. „Mama chovala šľachtené plemená psov, množila ich a predávala. Stále som po nich musel čistiť koberce, až som mal krvavé ruky. Keď som mal narodeniny, pes sa zase vykadil na koberec. Keď som to šiel upratať, zdvihol sa mi žalúdok. Mamu som pekne poprosil, či by to aspoň na moje narodeniny nemohla urobiť za mňa. Udrela ma po chrbte palicou, no ja som ju schytil a vrátil jej to.“ Po tomto incidente bolo asi mesiac v byte ticho. „Potom za mnou prišla s milými rečami, či by som s ňou nešiel k jednej lekárke. Vedela ma zmanipulovať. Bol som dosť chorý, uveril som jej. Odviezla ma na psychiatriu.“ Tam sa vraj synovi vysmievala, ako jej naletel, a vyhrážala sa mu, že tam ostane do osemnástky a potom ho zbaví svojprávnosti. „Lekárom nahovorila kadejaké výmysly. Ja som zo psychiatrie utiekol k dedovi, no prišla po mňa polícia. Potom som na klinike ostal dva týždne. Strkali do mňa lieky, z ktorých som bol 'mimo'. Po prepustení sa pamätám, že som mal celý mesiac 'okno'. Len dedo mi neskôr povedal, ako som od mamy stále utekal a ona ma vozila späť k sebe.“

Peter sa konečne odhodlal k vážnejšiemu kroku. Súdne požiadali o pridelenie opatrovníctva dedovi. „Kurátorka súhlasila. Napriek dobrým maminým známostiam sa to, čo som o nej povedal, potvrdilo a dosvedčilo to niekoľko ľudí.“ Súd teda vydal predbežné opatrenie a Peter bol v opatere starého otca. Mama sa s tým však nezmierila. „Nechcela prísť o sluhu a zdroj peňazí. Pod zámienkou, že ma odvezie do školy podpísať nejaké papiere, sa ma pokúsila spolu s jej druhom uniesť do nejakého ústavu. No využil som chvíľku, keď sa šiel jej druh vymočiť, a utiekol som pred ním cez pole do dediny pri Trebišove. Odtiaľ som sa vrátil domov.“ Hoci už žil s dedom a začal nový život, s prekážkami sa stretával stále. „Dedo od mňa nikdy neočakával veľké veci. Študovať som sa rozhodol sám. Keď som však chcel nastúpiť do školy, mama mi nedala doklady ani učebnice.“ Boli to však už len detaily. Podstatné bolo, že sa vymanil z jej vplyvu.

Keď mal Peter 17 rokov, spoznal sa s dievčaťom menom Katka. Asi mesiac po zoznámení už spolu bývali s dedom v jednej domácnosti. Ešte v tom istom roku sa vzali. „Mamu som často nevídal. Potom som však k nej začal sporadicky chodiť zas. Narodil sa totiž môj brat Jakub. Vedel som, čo s ním bude chcieť mama robiť, a snažil som sa mu pomáhať. Nemá žiadnych kamarátov.“ Ak by vraj Peter videl na bratovi známky fyzického týrania, nahlásil by to. Na dnes už 9-ročnom chapcovi však údajne badá „len“ známky psychického týrania. „Matka s ním chodila na psychiatriu, aby si mohla vybaviť zvýšené príspevky na dieťa. Chudák braček je už v mladom veku pod vplyvom liekov a 'mimo'. Rozpráva na úrovni päťročného.“

Živí sa mágiou

Pred štyrmi rokmi zomrel Petrov starý otec. Vnuk aj s manželkou sa tak musel z bytu presťahovať do garzónky, ktorú mu požičal kamarát. „Aj tu však boli problémy. Zabudol som si na návšteve u mamy kľúče. Tá počas našej neprítomnosti prišla do bytu, rozhádzala v ňom veci, nafotila to a dokumentáciu dala anonymne na sociálny úrad. Našu malú dcéru nám chceli vziať, no niekoľko ľudí, ktorí o maminom konaní vedeli, sa priznalo a spor sme vyhrali.“ Pred dvoma rokmi sa začal Peter stavať na vlastné nohy a živiť mágiou a veštením, ktoré ho, paradoxne, naučila jeho mama. Ťažké obdobie mu pomáha preklenúť dcéra Simona a od minulého roku aj syn Kevin.

Peter nevie, čo bude ďalej. Na jednej strane chce pomôcť bratovi, na strane druhej by už mamu najradšej nevidel. Prvoradá je teraz jeho rodina. Na to, čo zažil, sa však nedá zabudnúť. „Ľuďom, ktorí niečo podobné zažívajú alebo zažili, by som chcel odkázať, aby si našli nejakú osobu, ktorej môžu veriť. Ja by som napríklad bez môjho dobrého dedka až doteraz žiť nevydržal...“

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  2. Videli ste, čo sa stane s vašim SUV po 100.000 kilometroch?
  3. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite
  4. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  5. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  6. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  7. Vyberte sa s nami na vandrovku, navštívime Spišský hrad a Levoču
  8. Prečo Slováci nemajú rezervy?
  9. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania
  10. Chcete, aby mali školáci Čerstvé hlavičky? Hlasujte
  1. Ľudia vymieňajú autá za elektrobicykle. Záujem v Trenčíne rastie
  2. Opäť štartuje projekt Futbal v meste
  3. Videli ste, čo sa stane s vašim SUV po 100.000 kilometroch?
  4. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite
  5. Atos stavia v Bulharsku nový špičkový superpočítač EuroHPC
  6. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  7. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  8. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  9. Budějovický Budvar je posledný český národný podnik
  10. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  1. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku 16 097
  2. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 12 200
  3. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 9 878
  4. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 8 513
  5. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 8 299
  6. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 7 333
  7. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 6 948
  8. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus® 6 289
  9. Nákupy, ktoré rozbúchajú srdce v nákupnom centre Novum Prešov 5 849
  10. Hľadáte firmu na predaj? Poradíme vám, ako ju nájsť 5 643
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prezidentka Zuzana Čaputová.

Dáni i ďalší s prebytkami pfizerov si zákaz astry môžu (ľahšie) dovoliť.

13. máj
Trnavský kraj otvoril piate očkovacie centrum v piešťanských kúpeľoch.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 387-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 203 obetí.

7 h
Nepokoje sa stupňujú.

Treba podporiť umiernené časti spoločnosti na oboch stranách konfliktu.

14. máj
Pacientka ukazuje svoj očkovací preukaz proti ochoreniu Covid-19 v piatok 30. apríla 2021 v Budapešti.

Slovensko vypadlo z dohody o voľnom cestovaní.

18 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop