Kremačná pec v Košiciach neprodukuje takmer žiadne emisie

Nie každý si praje, aby bol po smrti pochovaný do klasického hrobu. Čoraz viac ľudí uvažuje aj o iných možnostiach, z ktorých najčastejšia je kremácia.

Najmä v zahraničí sa teší veľkej "popularite", v niektorých krajinách je spopolnených okolo 90 percent zosnulých. Ako kremáciu vnímajú Slováci, o mechanizme, akým sa telá spaľujú, či o menších kuriozitách sme sa porozprávali s Mgr. Karolom Kačmárym, konateľom spoločnosti Rekviem, ktorá prevádzkuje jediné východoslovenské krematórium so sídlom v Košiciach.

Košické krematórium funguje od roku 1980. O spaľovanie nebožtíkov sa starali dve pece, ktoré fungovali do roku 1999. "Vtedy sme ich už museli vymeniť. Boli zastaralé a veľmi poškodené. Zničené bolo najmä obloženie pecí. Tie produkovali veľa emisií a spotrebovali veľa energií. Navyše sa začali vyrábať rakvy takých tvarov, ktoré sa do pece jednoducho nevmestili," hovorí Mgr. Kačmáry. Spoločnosť, ktorá okrem iného prevádzkuje aj Verejný cintorín, preto investovala do kúpy modernej pece. "Tá využívala novšie technológie a mala aj viacero iných výhod. Jednou z nich bolo to, že firma, od ktorej sme pec kúpili, dokázala na diaľku interaktívne zasahovať do režimu pece a odstraňovať niektoré základné poruchy."

Každé zariadenie však má svoju životnosť. Obzvlášť to platí pre pec, ktorá pravidelne prechádza veľkými teplotnými rozdielmi. Vlani tak došlo opotrebovaním k problémom aj s novou kremačnou linkou. "Nafotili sme jej súčasti a dokumentáciu poslali výrobcovi. Ten skonštatoval, že bude potrebná generálna oprava. Museli sme tak riešiť problém, ako budeme spopolňovať v období, keď bude pec mimo prevádzky." Rozhodli sa pre kúpu nového zariadenia maďarskej výroby.

Moderná kremačná linka, ktorá stojí asi 270 000 eúr, má oproti starším modelom viacero výhod. Jedna z hlavných je etického charakteru. "V zahraničí je priame pôsobenie ohňa na rakvu považované za neetické. Táto pec je teda zostrojená tak, že plamene nie sú v priamom kontakte s rakvou, ohrievajú len vzduch. Pri prekročení určitej teplotnej hranice dochádza k samovznieteniu rakvy." Výhodou je aj žiaruvzdorné okienko so zhruba 10 centimetrovým priemerom, cez ktoré možno spaľovací proces sledovať. Pracovník, ktorý na kremáciu dohliada, nemusí byť v bezprostrednej blízkosti. Celý proces riadi počítačom zo stoličky, bezpečne vzdialenej od pece. Vysoká teplota tak neohrozuje pracovníka ani citlivé zariadenie. Pri vkladaní rakvy do pece špeciálnym zariadením je pracovník ďaleko od dvierok, stojí za ochranným panelom, ktorým vkladanie riadi. "Ďalšou výhodou oproti starším peciam je množstvo emisií, ktoré produkuje. Kým staré pece začmudili komín, pri meraní emisií z novej linky prístroj takmer nezachytil žiadne hodnoty. Návštevník krematória tak ani nerozozná, či proces spopolnenia beží. Z komína niekedy nevychádza žiadny dym."

Spopolňovanie v košickom krematóriu prebieha zvyčajne v piatok. Pec sa spúšťa nárazovo. Časté zohrievania a následné ochladzovania by vážne zaťažovali materiál, z ktorej je zostrojená. "Niekedy je teplota v krematóriu pod bodom mrazu. Následne sa zvýši na hodnoty v rozmedzí 800 - 1200 stupňov." Rakva sa do zariadenia nevkladá pred zapnutím ohrievania, ale až vtedy, keď je nahriata na teplotu v spomínanom rozmedzí. "Kým sa dosiahnu požadované teploty, trvá ohrev približne päť hodín. Následný proces spopolňovania trvá približne hodinu a desať minút. V minulosti to staršej peci trvalo aj dve a pol hodiny."

Teplotu spaľovania môžu na diaľku cez internet sledovať aj ďalší pracovníci. Celý proces je vysoko automatizovaný. "Dvierka na peci sa otvoria len po dosiahnutí potrebných podmienok a zadaní identifikačného čísla spaľovania. Ak sa zadá zlé číslo, dôjde k zablokovaniu pece a odblokovať ju môže len výrobca. Je to na celom mechanizme zrejme najlepšou vecou. Odpadá tak akékoľvek podozrenie zo strany pozostalých. V minulosti sa totiž občas rozprávalo o tom, že nikto nevie, kto sa kedy v krematóriu spaľuje. Spájalo sa to aj s kriminálnou činnosťou." K zámene spopolňovaných tiel nemôže dôjsť. "Podľa zákona sme povinní celý proces zdokumentovať. Pred tým, ako ide rakva do pece, odfotíme s číslom spopolnenia ju a neskôr aj samotného zosnulého v nej. Postup spaľovania monitorujeme kamerou alebo fotoaparátom."

Obsah rakiev, ktoré sú do pece vkladané, niekedy dokáže narobiť poriadnu "šarapatu". "Niektorí klienti majú vo zvyku dávať nebožtíkom do rakvy napríklad fľašu pálenky. Je to veľmi nebezpečné. Fľaša exploduje a môže poškodiť pec. Hneď po prvých kremáciách s novou linkou sme na jej obložení našli pripečené sklo." Podobné problémy môžu spôsobiť aj ponechané okuliare. Stalo sa aj to, že pozostalí nechali zosnulému vo vrecku mobilný telefón. Batérie potom spôsobili výbuch. "Nebezpečenstvo je aj pri spopolňovaní tiel ľudí s kardiostimulátorom. Na Slovensku to nie je doriešené a patológovia pred spopolnením toto zariadenie často nevyberú." Azda najkurióznejšie problémy hrozia pri skupine nebožtíkov, obzvlášť žien, ktorí si svoju vizáž upravili plastickou chirurgiou. "Napríklad prsné silikónové implantáty fungujú v peci ako bomba. My sme sa s tým zatiaľ nestretli, má ich totiž mladšia generácia. V Slovinsku však napríklad výbuch umelých pŕs poškodil jednu z kremačných liniek."

Nebezpečný je však niekedy aj samotný proces spaľovania mŕtvoly, bez pridaných nebezpečných predmetov. "Ide najmä o obéznych ľudí. Človek je v podstate palivo," vysvetľuje Mgr. Kačmáry. "Ľudia, ktorí majú v tele priveľa tukov, môžu zapáliť aj samotnú pec. Pri tak vysokých teplotách ide v podstate o princíp vodíkovej bomby. Tuk horí a voda sa premieňa na paru. Kvôli tomu napríklad v podlahe miestnosti nesmie byť žiadne vodovodné potrubie. Sú na to prísne bezpečnostné normy. Explózia môže byť v takých podmienkach životu nebezpečná."

V krematóriu sa teda musia riadiť určitými limitmi. "Nebožtík", ktorý bude spopolnený, nesmie vážiť viac ako 160 kg. Tento limit určili výrobcovia pece. Do úvahy je potrebné brať aj hmotnosť rakvy, ktorá môže vážiť od 50 do 90 kg. "Nedávno sme museli odmietnuť kremáciu dvesto kilogramov vážiaceho muža. V strednej Európe existuje len jedno krematórium, ktoré by dokázalo spopolniť aj takého človeka." Množstvo popola, ktoré po procese ostane v peci, je u každého zhruba rovnaké. "Po spaľovaní totiž ostane len spopolnená kostra. Zvyčajne ide o tri až štyri kilogramy." Výsledkom spaľovacieho procesu je však len hrubý popol, kde ostatnú veľké časti spálených kĺbov pokope. Tie sa potom rozdrvia na jemný prášok.

Všeobecným pravidlom krematórií je, že pec začína byť rentabilná pri dvetisíc spopolneniach ročne. "To je na východnom Slovensku najväčší problém. Kým šesť krematórií od Banskej Bystrice na západ nemá problém dosiahnuť toto množstvo, my sa k nemu len blížime." Dôvodov bude viac. Jedným z nich je religionistický postoj konzervatívnej spoločnosti. "Niektorí ľudia si stále myslia, že spopolnením by spáchali nejaký hriech. Katolícka cirkev pritom so spopolňovaním nemá problém. Ďalším faktorom je možno nízka cena pohrebných miest na dedinách. Tie sa však budú míňať, cena pôjde hore a s ňou aj záujem o menšie urnové hroby." Mimochodom, v účasnosnosti je proces kremácie v Košiciach približne štvornásobne lacnejší ako klasické pochovanie.

Spopolňovať svojich blízkych nosia do Košíc pozostalí z celého východného Slovenska. "Približne 75 percent celkového počtu spopolnení tvoria klienti z Košíc. Zvyšok sú najmä klienti z Prešova, Popradu a Rožňavy."
Špecifickými prípadmi sú spopolňovania mŕtvych bezdomovcov a ľudí bez rodín. "Ak sa k mŕtvemu do piatich dní nikto neprihlási, spopolnenie zaplatí mestská časť, v ktorej zomrel. Ak následne niekto mŕtveho na základe dokumentácie spozná alebo sa k nemu prihlási z rozličných dôvodov až po čase, peniaze, vynaložené na jeho pohreb, potom uhradí mestu."

Pozostalí sa so svojim blízkym môžu rozlúčiť v obradnej miestnosti krematória. "Mali sme aj prípad, kedy pozostalá chcela byť v miestnosti, kde spaľovanie prebieha. Bolo to však skôr kvôli jej nedôverčivosti. Zákon to povoľuje, umožnili sme to." Popol po kremácii ukladajú pozostalí najčastejšie do malého hrobu alebo kolumbária. "Stretli sme sa však aj so špeciálnymi požiadavkami. Popol si niektorí pozostalí berú domov a držia ho v ňom aj roky. V minulosti si jeden mladý chlapec prial, aby jeho popol rozsypali z vyhliadkovej veže. Postarali sa o to jeho blízki." Urnu s popolom si pozostalí nemusia vyzdvihnúť. V prípade nutnosti ho krematórium zašle kuriérnou službou na požadovanú adresu.

V súčasnosti sa kremácia teší miernemu vzostupu "popularity" aj na východnom Slovensku. Stále je to však pomalý až príliš mierny trend. "Práve preto by sme radi robili osvetu. Zatiaľ sme však nedospeli k tomu, aká propagácia by bola etická a hlavne citlivá." Do budúcna sa Rekviem zaujíma aj o svetovú novinku - zmrazovanie zosnulých. "Telo sa ponorí do tekutého dusíka kde stuhne a následne sa na špeciálnom prístroji rozsype na piesok. Je to zrejme najjednoduchší, najekologickejší a podľa cirkevného 'prach si, na prach sa obrátiš' aj najpresnejší spôsob pochovania. Na Slovensku si však ľudia zvykajú ešte len na samotnú kremáciu. Využívanie tekutého dusíka je teda hudba vzdialenejšej budúcnosti," uzavrel Mgr. Kačmáry.