Azda najlepší bol výkon Andyho Hryca, ktorý aj priznáva, že rola brodwayského producenta Maxa Bialystocka bola jeho životným výkonom. V tomto rozhovore nám porozprával nielen o tejto postave, ale aj o krásnych, či zúfalých chvíľach svojho života. Mnohé boli spojené s Košicami.

V našom meste nie je A. Hryc žiadny nováčik. Spájajú sa mu s ním krásne študentské roky i nádherné spomienky na počatie jedinej dcéry Wandy. "Dňa 28. augusta 1971 som nastúpil do svojho prvého angažmá práve v Štátnom divadle v Košiciach," spomína. "Trvalo do roku 1978, čo znamená, že som tu strávil také tie tovarišské časy. Tu priamo v praxi, divadle, v rozhlase i v televízii som sa učil a celkom úspešne som sa naučil všetko to, čo teraz viem," smeje sa. "Môj vzťah ku Košiciam je fantastický. Mal som tu veľa všelijakých priateliek a mám množstvo kamarátov. Napokon som sa tu aj oženil..."

Nielen Košice, ale svojim spôsobom mu prirástol k srdcu i kopec Dargov. Jediná, ktorá z toho nemá až takú radosť, je Wanda, ktorej to ocinko nikdy nezabudne pripomenúť. Občas aj v nie príliš vhodnej chvíli, ako napríklad v Košiciach na tlačovej konferencii pred množstvom novinárov... "To je taká pikantná záležitosť. Pod Dargovom, v lone prírody a za veľmi romantických okolností, sa zrodila naša dcéra. Pikantné na tom je to, že na tom mieste, kde sa to vtedy odohrávalo, je dnes hlavná cesta," smeje sa herec. "Dnes máme celá rodina z toho srandu. Vždy, keď tadiaľ ideme, nezabudnem to Wande pripomenúť..."

Muzikál, ktorý A. Hryc a jeho dcéra ako producentka priniesli do Košíc, je známy aj z filmovej verzie. Film, ovenčený Zlatými Glóbusmi, s Umou Thurman a Matthewom Broderickom v hlavnej úlohe, divákov bavil a možno tak trochu aj pohoršoval. Práve to je zaujímavé aj na muzikáli. Berie si na mušku gayov, transvestitov, fanatických fašistov, hercov, producentov... Ak tí nemajú zmysel pre humor, mohli by sa aj uraziť. "Hovoriť o deji je zbytočné – to treba vidieť," tvrdí jeden z hlavných účinkujúcich. "Muzikál 'Producenti' je vôbec najúspešnejší americký muzikál v histórii Brodwaya. Producenti sú brilantne napísanou komédiou, ktorá má fantastický zaujímavý dej. Keď som to videl prvý krát v New Yorku, veľmi som sa z toho smial. Vtedy som sa do tohto muzikálu okamžite zamiloval. Povedal som si, že v tom musím hrať. Som hrdý na to, že som jeden z asi 80 hercov na svete, ktorí hrali alebo hrajú hlavnú rolu Maxa Bialystocka. A som jediný herec, ktorý hral v hlavnej úlohe a hru aj režíroval. To ma napĺňa neuveriteľnou radosťou."

Na otázku, či nemal strach doniesť také veľké a kontroverzné dielo na malé konzervatívne Slovensko, sa A. Hryc iba zasmial. "Nie. Ja si myslím, že bola odvaha hrať to v Čechách a ešte velikánska v Nemecku. Viem si predstaviť zmrznutý úsmev na nemeckej tvári, keď pozerajú tento muzikál." Na margo postavy Maxa dodáva, že keď muzikál uvidel po prvýkrát, pomyslel si: Keď toto zahrám, už nemusím hrať nič... Mimochodom, o tejto role Marián Slovák, ktorý sa s A. Hrycom alternuje, povedal, že je Mount Everestom muzikálového herectva. Nič ťažšie neexistuje vraj nenexistuje.

Bol lapaj

A. Hryca poznáme ako herca už roky a zdá sa, že mu bolo herectvo dané do vienka. Jeho odpoveď na otázku, prečo sa stal hercom, je však úplne iná. "Bol som veľmi zlý študent, takže ja som nemal inú možnosť. Ísť za herca bola z núdze cnosť, lebo živiť sa fyzickou prácou, to sa mi vôbec nechcelo. Jediná vysoká škola, na ktorú som sa mohol dostať, bola VŠMU, lebo ja som bol naozaj mizerný študent. Bol som veľmi hyperaktívny a to skostnatené školstvo a spôsob, akým sa vyučovalo, to ma strašne nebavilo. Talent vo mne objavila moja mama. Potrebovala ma nejakým spôsobom spútať a spútala ma tak, že ma upriamila na recitačné súťaže. Na nich som začal vyhrávať. Potom sa už aj učitelia na mňa inak pozerali. Skoro som to pochopil a povedal som si, že toto je tá cesta." No ani tá nebola ľahká. "Moje začiatky boli veľmi veselé," spomína na študentské časy. "Bol som dosť ľahtikár. Ako mladý chlapec som preplával nástrahami mladosti len vďaka veľkosti a zhovievavosti niekoľkých 'veľkých' ľudí, ako napríklad Laco Chudík. Bol som lapaj. Nič ľudské mi nebolo cudzie. Počas štúdia na VŠMU som bol tri krát vylúčený z disciplinárnych dôvodov."

Meno A. Hryc sa spája s mnohými divadelnými i filmovými postavami. Na jednej internetovej stránke je jeho kariéra vyjadrená v číslach. Ako herec účinkoval v asi 40 hraných filmoch, vyše 200 TV inscenáciách a v 80 divadelných predstaveniach. V dabingu zvládol vyše 2000 postáv. Nezabudnuteľný je napríklad ako Rácz z Rivers of Babylon alebo starosta vo filme Bathory. Žiadnu rolu, ktorá by bola jeho srdcu nejakým spôsobom blízka, však nemá. "Takých je veľa. Herec vždy miluje rolu, ktorú momentálne hrá. Teraz je to Max Bialystock v Producentoch. Ale úžasná bola aj postava čašníka v Sladkých starostiach a veľmi rád som hral majora Terazkyho v Čiernych barónoch."

V spomínanom veľkofilme Juraja Jakubiska - Bathory možno niektorí z divákov A. Hryca ani nespoznali. Hral postavu richtára a bol dobre zamaskovaný. "Mám trošku ťažké srdce na Ďura, lebo vystrihol z filmu jeden kľúčový dialóg, ktorý som mal s Báthoryčkou. Z neho bolo jasné, že som v tej obci richtár. Keď som sa na premiére díval na to, čo tam z mojich výstupov zostalo, pomyslel som si, že hrám dobre oblečeného pána v kožušinovej čiapke. Málokto mohol odhaliť, že hrám richtára. S Jakubiskom je však vždy zaujímavá práca. Keď mi telefonoval, či budem hrať v Bathory, povedal, že mi pošle scenár. Na to som odpovedal, aby mi nič neposielal. Čudoval sa, že prečo. Povedal som mu, že som hral v mnohých jeho filmoch a ani jeden nebol podľa scenára... Hrať v Jakubiskovom filme bola pre mňa česť, ale scenár som z princípu odmietol," smeje sa A. Hryc.

Stále je aktívny

Filmy, týkajúce sa 2. svetovej vojny, nehovoria len o bojoch, ale aj o tom, že mnohé veci sú dodnes nevyriešené, dokumenty a spisy stratené, ľudia, čo zverstvá napáchali, poskrývaní. Podobnou problematikou sa zaoberá aj film "Habermannov mlyn", ktorý bude mať premiéru práve tento mesiac. Točí sa podľa skutočnej udalosti a dej sa odohráva v Sudetoch. Je to tragický príbeh sudeto – nemeckej rodiny v Čechách. Podľa A. Hryca, ktorý v ňom stvárnil jednu rolu, je film veľmi kontroverzný a Česi ani nemci z neho nebudú mať veľkú radosť. "Film totiž prvý krát otvorene hovorí o zverstvách, ktoré sa napáchali na sudetských Nemcoch po skončení 2. svetovej vojny. Som presvedčený, že bude mať veľkú odozvu. Tá sudetská záležitosť nie je dodnes vyriešená. Z toho, čo som zatiaľ videl, si dovolím tvrdiť, že Nemci ho určite pošlú do súťaže na Oscara. Hrám tam rolu starostu českého mesta v Sudetoch, ktorý je asi najnegatívnejšia postave v celom filme."

Napriek tomu, že má A. Hryc na svojom konte také množstvo postáv, stále má dva nesplnené herecké sny. "Dnes to môžem pokojne povedať, lebo sa už nestane, aby som si ich zahral. Sú dve role, ktoré má obišli a ktoré sa mi nepodarilo hrať. Jedna z nich je Cyrano z Bergeracu, po ktorom som túžil celé roky. Videl som všetky predstavenia v bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava, kde hral Cyrana Karol Machata a to bol pre mňa absolútny herecký vzor. No a ešte som si chcel hrať Lopachina vo Višňovom sade."

Spomínané dve vysnívané role teda A. Hrycovi unikli. Hrať však bude aj bez nich ďalej a nás zaujímalo, dokedy ho to bude baviť. "Hrať budem dovtedy, kým ma budú obsadzovať a kým si budem pamätať texty," smeje sa. "Dlhodobé plánovanie nemá zmysel. Dnes tu sedím, zajtra tu nemusím byť. No zatiaľ sa duševne stále cítim niekde na hranici 25 až 30 rokov. Som veľmi aktívny a hojdacie kreslo, fajka, papuče – to u mňa vôbec neprichádza do úvahy. No nejaké vnúča by som už privítal..."

Hugo

Sami sme sa presvedčili, že takmer o všetkom vie A. Hryc rozprávať s dávkou humoru a posmech si vie robiť aj sám zo seba. No existuje jedna téma, pri ktorej sa na jeho tvári usadí smútok. Hovorí sa, že žiadny rodič by nemal prežiť svoje dieťa. Sú však takí, ktorí to zažili. Od Vianoc 2008 sa k týmto rodičom radí aj A. Hryc s manželkou Veronikou. Jeho jediný syn Hugo sa vyliečil s ťažkej choroby, aby vzápätí o život aj tak prišiel. Zvláštna hra osudu. Presne 21. decembra 2008 sa so svojim kamarátom zabili v aute. Dnes je už možno jedno, čia to bola vina, život to chlapcom nevráti. Hugo mal iba 22 rokov. Jeho otec, matka, sestra i všetci blízki sa s tým dodnes ťažko vyrovnávajú. V rodine Hrycovcov prestali existovať Vianoce a Andy nedokáže vkročiť do kostola.

"S tým, čo sa vtedy stalo, sa nedá vyrovnať a žije sa s tým veľmi ťažko," priznáva smutný otec. "Teraz už viem, že sa s tým nevyrovnám nikdy. Musím úprimne povedať, že dnes nesiem tú stratu oveľa horšie, ako som ju niesol bezprostredne po tom, ako sa to stalo. Človek si čím ďalej tým viac uvedomuje, že je to definitívne. Vtedy to vyzeralo ako zlý sen. Dnes viem, že je to zlá skutočnosť..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári