časť Hlavnej ulice.
S myšlienkou postaviť takého snehuliaka prišiel Spolok košických recesistov. "V našom meste napadlo za ostatné tri-štyri týždne toľko snehu, že sa nám zdalo hriechom nevyužiť ho na nejakú kurióznu stavbu," vrátil sa o niekoľko dní dozadu šéf recesistov Dušan Prdel. "Nápadov sme mali niekoľko. Od symbolu nášho mesta, veľkej vrany, až po trochu prehnaný nápad, ktorým bol 20 metrov vysoký penis. Ten sme zavrhli, veď košické centrum je miesto, kde sa v hojnom počte vyskytujú aj deti. Navyše, náš výtvor sme plánovali postaviť neďaleko Immaculaty, čo je vážená historická stavba. Napokon sme usúdili, že v tejto februárovej atmosfére sa bude na Hlavnej ulici najlepšie vynímať klasický symbol zimy - veľký snehuliak."
Aby to však neboli iba tri biele igule, snahou recesistov bolo, aby bol ich snehuliak čímsi výnimočný. Taký, aby chýr o ňom neobletel iba Slovensko, ale aj Európu, prípadne iné kontinenty. Aj tento zámer vyvolal v hlavách členov spolku niekoľko nápadov. Napríklad natrieť snehuliaka fosforovou farbou, aby za tmy svetielkoval či umiestniť ho na podstavec, ktorý by sa neustále otáčal. Tieto nápady neprešli, lebo ich "pochovala" myšlienka vydlabať v opache dieru a postaviť schody, aby sa v nich dalo vyšliapať až do hlavy. Tam by sa urobili dva otvory, cez ktoré by bol výhľad na severnú časť ulice. Jednoducho, niečo ako americká Socha slobody.
Prvé dva skúšobné pokusy vymodelovať zo snehu guľu s priemerom desať metrov a potom v nej vydlabať dieru sa síce podarili, no to bolo všetko. Keď na takú guľu položili druhú, s priemerom sedem metrov, spodná sa pod jej váhou rozpadla. "Preto sme po porade so statikom pristúpili k úplne inej výrobnej technológii," pokračoval D. Prdel. "Snehuliaka sme nepostavili z klasických troch gulí, ale zo snehových tvárnic, pripomínajúcich kvádre, napustených špeciálnou tvrdiaciou zmesou. Tá by mala zaručiť, že každý dielec má vlastnosť tehly a vydrží aj niekoľkotonovú záťaž."
Postaviť snehuliaka z takého materiálu bola hračka. Ani nie za tri hodiny bol hotový a za ďalšie dve sa v jeho interiéri podarilo po obvode postaviť aj 78 snehových schodov. Presne toľko ich vedie na vrchol, kde sú v hlave vytvorené dve veľké oči. Sú to v podstate okná, ktoré sa dajú otvárať. Výhľad z nich je až po "Samozrejme, aby sa investované prostriedky vrátili a bolo z čoho financovať aj údržbu či strážnu službu, záujemcovia o výhliadku musia zaplatiť aspoň symbolické vstupné. Jeden výstup stojí jedno euro, deti do 6 rokov a dôchodcovia zaplatia polovicu. Poslanci NR SR a košického mestského zastupiteľstva zaplatia 5 eur. Majú totiž toľko výhod, že jedna nevýhoda ich nezabije," dodal D. Prdel.
Ak sa v najbližších dňoch na Hlavnú ulicu kvôli nedostatku voľného času nedostanete, no snehuliaka by ste radi videli, nič sa nedeje. Špeciálna zmes, ktorou sú tvárnice napustené, zaručuje, že vydrží teploty až 15 stupňov nad nulou. Vidieť sa teda bude dať až do jari.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári