Jej korčule nakreslili na olympijskom ľade slovko sklamanie

Premiéru na zimných olympijských hrách má za sebou aj 17-ročná košická rodáčka Ivana Reitmayerová, jediná slovenská zástupkyňa v krasokorčuliarskych súťažiach vo vancouverskom Pacific Coliseu.

Jej krátky program mal byť teoreticky na hrane medzi finále a košom s "odpadom" nepostupujúcich, ale skutočnosť bola horšia, ako sa čakalo.

Psychicky jej mohla pomôcť úvodná kombinácia trojitého a dvojitého tulupa, ktorú zvládla bez problémov, ale vzápätí zakolísala pri dvojitom axlovi, a o body prišla aj zjednodušením trojitého salchowa na dvojitý, čo pôvodne tiež nemala v úmysle. Peknými piruetami a krokovou pasážou už srdcia rozhodcovského zboru neobmäkčila. Jej olympijský debut bol tak iba polovičný, lebo k postupu medzi finálovú 24-ku, ktorá mala nárok predviesť aj voľné jazdy, jej chýbali štyri priečky. Zverenkyňa svojej mamy Ivety Reitmayerovej nechápala najmä svoj nezdar pri dvojitom axlovi. "Ani si nepamätám, kedy som ho pokazila. Keď mi vyšla prvá kombinácia, bola som si istá, že zvyšok už pôjde, lebo ďalšie skoky mi v príprave ťažkosti nerobili." Ale opak bol pravdou. "Pred tým axlom som zle vošla do oblúka, a potom som sa aj oboma rukami dotkla ľadu."

Jej rezultát ďaleko zaostal za osobným maximom z vlaňajších majstrovstiev sveta v Los Angeles, kde si vybojovala olympijskú miestenku do Vancouveru. "Pred pretekmi som nepociťovala trému, mama ma vyprevádzala s tým, aby som si to užila. Dokonca som si trúfala na nové sezónne maximum. Žiaľ, nepodarilo sa, ale taký je šport," povedala Ivana krátko po nahliadnutí do výsledkovej listiny.

Iní to až tak športovo neberú. "Musím povedať, že z Ivaninho vystúpenia na olympijskom ľade som sklamaný," vraví podpredseda Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu Košičan Vladimír Čuchran. "Rozhodne mala na to, aby postúpila do finále. Keď som si pozrel hodnotenie pretekárok, ktoré sa umiestnili pred ňou, myslím, že za normálnych okolností, keby štandardne vyskákala všetko, čo vie, mala to zvládnuť."

Najmä toho axla, s ktorým, ako sama tvrdí, nemá problémy. Pred nájazdom na salchowa ňou už asi zamávala psychika. "Vedela veľmi dobre, že musí skočiť trojitého salchowa, to nebola otázka voľby, že si môže vybrať medzi dvojitým a trojitým. Bol to už asi skrat, dozvuk pokazeného axla, a to, že nesplnila predpísaný prvok, ju definitívne odpísalo. Neviem si to vysvetliť. Počul som aj jej vyjadrenia po pretekoch, že z toho nebola ani veľmi nešťastná... Pozrite sa, má ešte len sedemnásť, možno bola unesená tou olympijskou atmosférou, bol to pre ňu obrovský zážitok, a asi pre ňu nebolo jednoduché vysporiadať sa s tým. Nech to neznie ako ospravedlnenie, ale je to objektívna záležitosť, že musela nastúpiť na ľad už ako druhá, možno to bol pre ňu väčší stres, ako keby išla neskôr. Ale nevidím tú pravú príčinu, že svoj krátky program pokazila. Je pravda, že Ivana mala zlý začiatok sezóny, keď sa jej neveľmi darilo, porážali ju aj mladšie pretekárky, a nik nevedel, čo sa to s ňou vlastne deje. Treba však povedať, že bola aj chorá a nejaký čas ju trápilo zranenie. Pozbierala sa na spoločných majstrovstvách v Poľsku, i na európskom šampionáte v Tallinne. Tam, čo sa týka krátkeho programu, predviedla veľmi slušný výkon. Nemala s tým problém, a zdalo sa, že psychické problémy sú už definitívne zažehnané..."

Zlý dojem z olympiády vo Vancouveri sa ešte dá napraviť na svetovom šampionáte v Turíne. Pravda, o ženách je známe, že s blížiacim sa koncom sezóny ich výkonnosť klesá. "Neviem odhadnúť, ako bude Ivana vyzerať na majstrovstvách sveta. Treba počkať na analýzu jej olympijského štartu, aké boli tréningy, ako celkovo zvládala pobyt vo Vancouveri. Samozrejme, pre nás je Ivana favoritkou aj pre svetový šampionát v Turíne. Určite chceme, aby tam štartovala, ale ktovie, či rozhodnutie jej mamy nebude iné..."