Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky
KOŠICKÝ RODÁK A VÝKONNÝ RIADITEĽ OZ ČLOVEK V OHROZENÍ ĽUBOŠ HRIVŇÁK NAVŠTÍVIL ZEMETRASENÍM POSTIHNUTÉ HAITI

Budovy sa zložili ako harmonika, obraz skazy dopĺňal zápach mŕtvol

Keď ostrov Haiti postihlo v strede januára ničivé zemetrasenie, po celom svete sa rozbehli rôzne humanitárne akcie. Výnimkou nebolo ani Slovensko. Organizovali sa zbierky, koncerty a na ostrov odletelo aj niekoľko zásielok s materiálovou pomocou.

Ľuboš Hrivňák a deti zo slumu Cite Soleil.Ľuboš Hrivňák a deti zo slumu Cite Soleil. (Zdroj: Andrej Bán)

Výnimkou neboli ani záchranári či iní humanitárni pracovníci. Jedným z nich bol košický rodák Ľuboš Hrivňák, výkonný riaditeľ občianskeho združenia (OZ) Človek v ohrození. Po návrate sa s niektorými zážitkami ochotne podelil.

OZ Človek v ohrození (CVO) je nezisková mimovládna organizácia, založená v roku 1999. Jej poslaním je pomáhať ľuďom, ktorí trpia dôsledkami vojnových konfliktov, prírodných katastrof a autoritárskych režimov. Aktivity CVO možno rozdeliť do štyroch skupín: humanitárna pomoc, rozvojová spolupráca, podpora ľudských práv a vzdelávacie a informačné aktivity. "Základnými princípmi našej práce je adresná pomoc a efektívne využívanie finančných zdrojov," predstavil CVO jej riaditeľ. "Za 10 rokov existencie sme pomohli tisíckam ľudí v 20 krajinách sveta. Napríklad sme postavili dedinu s kompletnou infraštruktúrou po cunami na Srí Lanke, distribuovali humanitárnu pomoc po zemetrasení v Pakistane či cyklóne v Barme. Dlhodobo vyvíjame projekty na podporu vzdelávania a ekonomickej emancipácie žien v Afganistane či Keni, venujeme sa tiež projektom globálneho vzdelávania na slovenských školách."

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,3 ° Richterovej stupnice zasiahlo Haiti v utorok 12. januára v noci SEČ. Vývoj situácie sledoval CVO od skorých ranných hodín nasledujúceho dňa a už popoludní vyhlásil verejnú zbierku na pomoc obetiam. Vydal viacero tlačových vyhlásení, ktoré rozposlali médiám. O zbierke informoval aj na svojej web-stránke i facebooku. "Na účet verejnej zbierky prispievali predovšetkým jednotlivci, pomoc ponúkli aj firmy a inštitúcie. Napríklad zverejnením informácií o zbierke prostredníctvom rozposlania vyzývacích sms a tiež zorganizovaním benefičných koncertov. Na pomoc obetiam zemetrasenia finančne prispeli firmy, firemné nadácie, školy a ďalšie združenia."

Prvú časť zbierky SOS Haiti vo výške 25 000 EUR odoslalo CVO 19. januára svojim medzinárodným ECHO partnerom Člověk v tísni (CZ) a Concern (IRL), ktorí už vtedy mali v krajine svojich humanitárnych pracovníkov. Prvá časť výnosu zbierky bola použitá na zabezpečenie a úpravu pitnej vody pre obete zemetrasenia sústredené v improvizovaných táboroch a na nutričný program pre maloleté deti. "Vzhľadom na rozsiahle škody a nutnosť ich dlhodobej nápravy po zemetrasení sa CVO rozhodlo začať s prípravami na založenie vlastnej projektovej misie na Haiti. Ako organizácia s 10-ročnými skúsenosťami v oblasti humanitárnej spolupráce vieme, že pre prípravu efektívneho dlhodobého programu je dôležité dôkladne zmapovať miestne potreby a nespoliehať sa iba na reportáže spravodajských médií. Tie majú totiž tendenciu zameriavať sa iba na najdramatickejšie situácie."

Na Haiti odchádzal Ľ. Hrivňák s Andrejom Bánom, predsedom Správnej rady združenia. "Najviac času pred cestou nám zabralo nájsť voľné miesta v niektorom z lietadiel letiacich na Haiti a zistiť aspoň základné aktuálne informácie o možnostiach ďalšej dopravy. Nemali sme čas ani na všetky očkovania, ktoré sú pri cestách do podobných krajín dôležité, keďže niektoré z nich je potrebné absolvovať s dostatočným časovým predstihom. Napríklad očkovanie proti cholere sme z toho dôvodu museli vynechať." Keďže letisko v Port-au-Prince (PauP) na Haiti bolo v tom čase uzatvorené pre civilné lety, obaja Slováci sa rozhodli letieť bežnými leteckými linkami z Budapešti cez Paríž do Dominikánskej republiky a odtiaľ pokračovať autom. "V meste Santo Domingo v Dominikánskej republike sme pristáli 26. januára večer. Na letisku nás čakal Slovák Šaňo Petkanič, ktorý tam žije. Spolu so svojimi priateľmi z nadácie FUNCRAC (Fundacion Cristiana de Accion Comunitaria) nám pomohol s ubytovaním aj s prenájmom auta na cestu na Haiti. Ušetril nám tým veľa času, takže hneď nasledujúce ráno sme mohli pokračovať v ceste do zemetrasením postihnutej krajiny."

Do Haiti vyrazil Ľ. Hrivňák s kolegom autom 27. januára skoro ráno, aby o 13. hodinej boli v Jimani na hranici. Po ďalšej hodine jazdy dorazili do Port-au-Prince, takmer trojmiliónového hlavného mesta Haiti a ďalšiu hodinu im trvalo, kým sa prekľučkovali upchatými ulicami do štvrte Pétion Ville, kde mali dohodnuté prvé stretnutie. "Epicentrum zemetrasenia bolo asi 15 km na západ od Port-au-Prince. Keďže my sme prichádzali z východu ostrova, čím viac sme sa približovali do centrálnych častí, tým častejšie bolo vidieť trosky a zničené budovy. Niektoré ulice boli natoľko zničené, že tam ostali iba hromady sutín a budovy poskladané ako harmonika či neprirodzene naklonené na stranu. Prach a charakteristický zápach mŕtvol dopĺňali celkový obraz skazy. Inde boli škody iba minimálne, aspoň na prvý pohľad."

Už v prvých dňoch sa Slováci presvedčili, že ich medzinárodní partneri z OZ Člověk v tísni a CONCERN odviedli vysoko profesionálnu prácu. Mali možnosť pripojiť sa k ich tímom a aj fotograficky zdokumentovať využitie prvej časti výnosu zo slovenskej zbierky - úpravu vody vo vodných nádržiach a nutričný program pre malé deti. Druhým cieľom cesty bol už s spomínaný prieskum na založenie dlhodobej misie CVO na Haiti. "Na ten nadviaže podrobnejšie posúdenie potrieb, tzv. needs assessment, ktoré je nutné robiť pri rozbehnutí misie samotnej. Situácia po humanitárnej katastrofe sa totiž rýchlo mení, prichádza množstvo iných organizácií s cieľom pomôcť, je preto veľmi dôležité mať aktuálne informácie, aby sme sa vyhli prípadnej duplicite pomoci. Stretli sme sa s predstaviteľmi viacerých humanitárnych organizácií, rovnako s predstaviteľmi miestnej samosprávy a miestnych mimovládnych organizácií, lekármi, inžiniermi a ďalšími ľuďmi zaangažovanými v odstraňované následkov zemetrasenia. Zbierali sme základné informácie, aby sme vedeli určiť, kto všetko a akým spôsobom sa plánuje podieľať na riešení situácie a poskytovaní pomoci obetiam katastrofy v najbližších mesiacoch."

Ľ. Hrivňák s kolegom sa pohybovali v rôznych štvrtiach mesta Port-au-Prince. Videli nielen tzv. slumy ako napr. Cité Soleil, ktorý patrí k najnebezpečnejším na svete, ale aj zničené štvrte, kde žijú príslušníci strednej a vyššej triedy. Na Haiti sa k nim radia napr. úradníci, učitelia alebo majitelia obchodov. "Navštívili sme aj ďalšie menšie mestá postihnuté zemetrasením, kde v dobe našej návštevy nesmerovala dostatočná humanitárna pomoc. Predbežne sme sa rozhodli pôsobiť v mestách Léogane a Petit Guave, ktoré sú zničené v ešte väčšom rozsahu ako PauP. Opäť však treba povedať, že o definitívnej lokalizácii a type pomoci rozhodne až hĺbkový prieskum pri zakladaní našej misie už priamo v teréne. Vieme však už teraz, že chceme využiť naše skúsenosti z predošlých misií - vieme stavať a opravovať budovy, realizovať program pomoci pri obnove živobytia alebo sa venovať deťom v rámci podporných vzdelávacích programov. Toto všetko prichádza do úvahy aj na Haiti."

Dva týždne po zemetrasení, teda v čase keď boli obaja Slováci v zemetrasením postihnutých oblastiach, mnohí zahraniční záchranári z Haiti odchádzali. V tom čase už boli záchranné práce oficiálne ukončené. Ľ. Hrivňák s kolegom však napriek tomu stále videli veľa miestnych obyvateľov, ktorí sa snažili vytiahnuť aspoň svojich blízkych, ktorí pod troskami zahynuli. "Navštívili sme niekoľko poľných nemocníc v rôznych častiach PauP. Pôsobili v nich lekári a zdravotníci zo Slovenska, Čiech, Nemecka a USA. V čase našich návštev sa v niektorých z nich venovali preväzom tržných rán a pomoci pacientom, ktorí v dôsledku zemetrasenia trpeli rôznymi psychickými poruchami. Čo mali všetky nemocnice spoločné, boli dlhé rady pacientov čakajúcich na ošetrenie a dobrá tímová spolupráca lekárov a sestier v improvizovaných podmienkach."

Napriek rozsiahlym materiálnym škodám a obrovskej ľudskej tragédii život v hlavnom meste nezastal. Ulice boli v čase, keď nimi Slováci prechádzali, plné ľudí. "Obchodovalo sa žilo priamo na chodníkoch pred troskami budov. Ulice slúžia ako kúpeľne, toalety, jedálne aj trhoviská. Podľa toho aj vyzerajú. Miestami treba chodiť po hnijúcich odpadkoch a výkaloch. Pred zotmením sa ulice menia na nocľahárne. Veľký počet budov má narušenú statiku. Ľudia sa boja vrátiť do svojich domovov z obavy pred ich zrútením. Tí šťastnejší nocujú v autách, väčšina si líha priamo pod hviezdami do prachu ulice, keď si najprv okolo seba naukladajú väčšie kamene a kusy nábytku, aby ich neprešlo okoloidúce auto v úplnej tme, keďže ulice nie sú osvetlené." Mimochodom, Slováci Ľ. Hrivňák s kolegom prespávali, kde sa dalo. Prvú noc vďaka odporúčaniu kolegyne z partnerskej organizácie Člověk v tísni spali u jej známych. Ďalšie noci strávili v spacákoch v zadnom dvore nemocnice Sv. Damiána v stane spoločne so slovenskými lekármi. "Našim najčastejším jedlom boli cereálne tyčinky, ktoré sme si priniesli z domu..."

Hoci zemetrasenie pripravilo o život vyše 200 tisíc ľudí a niekoľkonásobne viac ich prišlo o strechu nad hlavou, slovenskí misionoári nevideli nikoho plakať alebo nadávať na neprajný osud. Ľudia aj keď boli nemajetní a postihlo ich veľké nešťastie, pôsobili dôstojne. "Ak sa k nim správate s úctou a rešpektom, oplatia to rovnakou mierou. Aj keď musia desaťtisíce z nich teraz žiť v improvizovaných prístreškoch bez tečúcej vody a elektriny, dbajú o seba ako najlepšie vedia. Nebolo napríklad nič výnimočné, ak k lekárovi na ošetrenie do poľnej nemocnice prišli v čistých šatách a deti mali vyleštené lakované topánočky. Neviem ako to dokázali v tom prachu a špine, ale bolo to obdivuhodné..."

Na Slovensko sa Ľ. Hrivňák s kolegom vrátili 5. februára večer, no tým sa ich pomoc ostrovu neskončila. "V priebehu marca rozbehneme na Haiti terénnu misiu s našimi pracovníkmi. Post-humanitárny program združenia bude s najväčšou pravdepodobnosťou smerovaný k obnove budov slúžiacich miestnej komunite a programom pomoci pri obnove živobytia. Presné určenie pomoci bude zrejmé až po vyslaní našich terénnych pracovníkov a posúdení všetkých súvislostí ako aj aktivít iných organizácii v teréne, keďže cieľom je predísť duplicite pomoci," dodal na záver riaditeľ OZ Človek v ohrození.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 416
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 447
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 9 317
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 859
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 818
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 893
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 569
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 457
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 371
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 831
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Vláda sa dohodla na celoplošnom skríningovom testovaní (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 222-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 417 obetí. V okrese Nitra platí sprísnený lockdown.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Robert Barca (1993) je slovenským factcheckerom medzinárodnej spravodajskej agentúry AFP, ktorá pre Facebook overuje informácie šíriace sa na sociálnej sieti. V roku 2019 ukončil štúdium medzinárodných vzťahov a medzinárodného rozvoja. Študoval v Česku, Holandsku, Dánsku a Číne. Pracoval ako novinár v slovenskom týždenníku .týždeň a v Denníku N, publikoval vo viacerých slovenských a českých médiách. Ako fotograf pracuje pre agentúru Getty Images. Pre AFP začal pracovať vo februári 2020.
Homáre nórske sa musia na európsky trh dostať do 24 hodín.
Moldava

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop