si však našiel čas na krátky rozhovor.

„Moderovanie plesov vnímam ako príjemnú prácu. Je to typ práce, keď sa nemusím dávať do polohy, ktorá by mi nebola prirodzená," prezradil. Ísť sa na ples aj zabaviť – to ho neláka. „Už roky je to u mňa tak, že odmoderujem počas sezóny toľko plesov, že mi neostane chuť ísť si na nejaký aj zatancovať. To sa radšej rozhodnem pre inú zábavu. Pre mňa je totiž oblek pracovným oblečením, tak ako pre niekoho montérky. Takže ak mám voľno, skôr ma nájdete v džínsach a košeli alebo tričku."

M. Nikodým patrí medzi stálice v slovenskom šoubiznise. Zrejme najvýraznejšie sa zapísal do pamätí divákov ako moderátor súťažnej relácie "Milionár", dnes ho môžete – ak radi raňajkujete v spoločnosti televízie – vidieť v Rannom magazíne STV. „Nedá sa však povedať, že teraz by som mal – čo sa týka práce – menej hektické obdobie, ako pred rokmi. Bude to hlavne tým, že svoj záber som rozšíril o publicistiku, venujem sa fotografii a písaniu reportáží. Robím aj rôzne prednášky z ciest, premietania mojich záberov, výstavy..."

Nedá sa povedať, že by fotograf bol v M. Nikodýmovi driemal, lebo zachytiť zaujímavý moment, o to sa snažil vždy. Jeho zábery však ostávali takpovediac utajené pred verejnosťou. „Nemal som ambíciu ukazovať svoje fotografie. Až kým mi kurátor Marián Pauer nepovedal, keď videl moje fotografie v počítači, že to vôbec nie je zlé. Snažím sa na cestách zaznamenať to, čo vidím a vyjadriť to, ako som to videl v danom momente ja..."

Na výpravách za dobrými zábermi síce navštevuje rôzne miesta na svete, kde vidí aj mnoho negatívneho, on sa však snaží zachytiť to, čo je pekné... „Nechcem fotiť škaredé veci. Krátko po zemetrasení na Haiti mi volal kamarát a pýtal sa, či by som nevycestoval s ním. Povedal som mu – prepáč, to v žiadnom prípade. Ja by som tam určite nevedel pracovať, odložil by som fotoaparát a snažil by som sa nejako tým ľuďom pomôcť. Nehovorím, že sa úplne vyhýbam tomu, aby som na svojich cestách zachytil aj to, čo nie je práve pekné. Ak to vypovedá o stave krajiny, nedá sa to obísť. Odfotil som mrzákov v Kambodži, ťažko chorých na Madagaskare, v mojom počítači by ste našli celú sériu ukrižovania z Filipín. Ale nemám chuť sa prezentovať na verejnosti práve takýmito zábermi. Mám rád veci, ktoré nevzbudzujú hrôzu, prípadne sú na pohľad príjemné. Utrpenia je všade dosť, tak prečo by som ho mal prinášať vo svojich fotografiách? Ja chcem ľuďom ponúknuť oddych a zamyslenie."

Cestuje spolu s ďalšími štyrmi kamarátmi, takže sa vždy musia dohodnúť, kam sa vyberú. „Iste, musí to byť zaujímavá destinácia a ja – keďže teraz už svoje zábery zverejňujem – sa snažím do istej miery podmieniť to, kam ideme, tým, aby tam bolo čosi fotogenické. Zvyčajne dopredu viem, čo sa chystám fotiť." Nevyhýba sa ani notoricky známym turistickým miestam. „Keď napríklad idem do Peru, tak nemôžem neodfotiť Machu Picchu. Je pravda, že to miesto bolo už miliónkrát nafotené a boli tam tisíce fotografov, ale ja to aj tak môžem skúsiť odfotiť inak. Vždy sa na cestách snažím nájsť aj veci, ktoré nie sú známe, objaviť čosi nové..."

Zvyčajne chodieva na cesty v apríli, takže pomaly môže baliť kufre. „Zatiaľ to vyzerá tak, že pôjdeme do Barmy. Ešte uvidím, ako sa vyvinú moje pracovné povinnosti, ale ak všetko pôjde dobre, bude to táto ázijská krajina. Už asi potrebujem trochu východného 'budhistického' slnka." Keď človek cestuje do exotických krajín, musí myslieť na kadečo, napríklad i na očkovanie. „Tie bežné veci ako hepatitídy či týfus, to má každý cestovateľ zaočkované a pokiaľ viem, tam, kam sa chystáme, nie je malarická oblasť. Takže ďalšie lieky potrebné nebudú. Rozhodne si však zbalím osvedčený slovenský liek. Každé ráno do prázdneho žalúdka treba dať pol deci myjavskej slivovice na dezinfekciu. To je povinná výbava každého cestovateľa. Je to nevyhnutné a je overené, že to funguje."

Sám si teda vyberá, kam sa vyberie a má aj jednu podmienku – musí tam byť teplo. „Som sandálový turista. Raz sme boli v Bolívii, kde bolo chladno. Zažil som najhoršiu noc svojho života. Vonku bolo mínus 35 stupňov, v izbe mínus desať. V záchode v noci zmrzla voda... No a ja som mal so sebou spacák do plus ôsmich stupňov. Bolo to kruté a vtedy sme si povedali, že budeme vyhľadávať len krajiny, kde je teplo. Cestovanie je potom oveľa jednoduchšie. Stačí zbaliť si jedny pohodlné topánky, plavky a zopár tričiek. Brašnu s fotoaparátom mám zbalenú vždy, v nej mám i očkovací preukaz, takže stačí prihodiť pas a môžem ísť."

Hoci očividne má istý zmysel pre zachytenie obrazu, o tom, že by sa spred kamery rozhodol ísť za kameru, vraj M. Nikodým neuvažuje. „Síce mi to už napadlo, ale povedal som si, že by mi tá práca asi chýbala. Veď som sa dvadsať rokov snažil vo svojom povolaní dostať na istú úroveň a keď sa mi to podarilo, mal by som sa toho vzdať? Nebojím sa začínať od nuly, veď toho dôkazom je aj to, že som sa pustil do fotografovania. Len sa mi zdá ako hlúposť, že by som mal vziať do rúk to, čo sa mi doteraz podarilo, čo som sa naučil a vysypať to do rieky... V strede života by to asi nemalo zmysel. Nechcem striktne povedať, že sa nikdy nepokúsim postaviť sa za kameru. Teraz však mám pocit, že fotografia mi na to, aby som sa prezentoval inak ako svojou tvárou, postačuje. Som moderátor a neplánujem to meniť."

M. Nikodým vyštudoval bábkoherectvo, no už počas školy začal moderovať vo Fun rádiu, neskôr sa k tomu pridala i televízia. Celkom isto možno skonštatovať, že je jedným z najostrieľanejších slovenských moderátorov. Práve preto vystríha pred rutinou. „Rutina je mimoriadne nebezpečenstvo. Ak sa dostane do vašej práce, tak vás to môže - obrazne povedané - zabiť. To nesmiete dopustiť. Raz, možno dvakrát sa mi stalo, že som vyšiel na javisko bez trémy, úplne uvoľnený a nedopadlo to dobre. Ostal som prekvapený, no ukázalo sa, že aj tréma je veľmi dôležitá, nedovolí človeku, aby bol nekoncentrovaný."

Samozrejme, dnes sa u neho tréma prejavuje predsa len trochu inak, ako pred rokmi. „Kedysi som nemal toľko skúseností. Všetko, čo sa človeku v živote udeje, ho nejakým spôsobom poznačí. Moderátor vkladá do svojej práce veľa zo seba. No a zrejme ako dozrievam ako muž, dozrievam aj ako moderátor. To, čo poviem na javisku, za tým si stojím a už viem, čo hovorím. Ako mladý chlapec som si mnoho musel len predstaviť a odrozprávať."

Ako mladého chlapca si ho mnohí zrejme pamätajú z relácie "Cŕn-cŕn", ktorá bola veľmi obľúbená. Spoločnosť mu robili okrem iných aj Kvetka Kmotorková, dnes Horváthová, či Roman Pomajbo. „Joj, to už je 18 rokov. Bolo by celkom zábavné dnes si to pozrieť. Hoci je to pekných pár rokov, mám pocit, ako keby sme to nakrúcali len včera. Odohralo sa to tak prekvapivo rýchlo, že sa nedá nepamätať si na to."

Za tých 20 rokov sa M. Nikodým – prirodzene – zmenil. „Verím, že sa vyvíjam a stále sa snažím zlepšiť. Takže dúfam, že som uvážlivejší a definitívne si ujasňujem priority. Pred rokmi bola na prvom mieste práca a dá sa povedať, že teraz ju úspešne z prvého miesta vytláčajú moje deti. Už sa neženiem za pracovnými príležitosťami tak, ako kedysi." Je síce rozvedený, no snaží sa, aby jeho deti nemali pocit, že im chýba otec. „Pevne verím, že sa nám podarilo s bývalou manželkou zvládnuť situáciu tak, že obe naše deti majú šťastné detstvo a nechýba im ani jeden z rodičov. Som pri tom a sledujem, ako rastú. V poslednom čase si s Adamom veľa esmeskujeme. Objavil totiž esemeskovanie a niekedy čítam v nemom úžase, čo mi píše, lebo posiela správy úplne ako dospelý. Je veľmi šikovný. Minule som sa díval, ako si dokáže cez 'bluetooth' stiahnuť z môjho notebooku do svojho mobilu pesničky. Mňa to teda až tak veľmi neprekvapilo, ale jeho dedo len neveriacky krútil hlavou. Nechápal, ako sa to dá bez káblov..."

So synom Adamom chodieva M. Nikodým trikrát do týždňa do golfového klubu na tréningy, dcéra Emmka sa začala venovať lyžovaniu. „Bol som šokovaný, keď som ju videl na svahu, ako skvele jej to ide. Robí mi veľkú radosť, lebo sa stáva z roztopašného dievčatka premýšľajúca slečna, tešiaca sa do školy. Aj ja sám, keď mám čas na relax, najradšej oddychujem aktívne – športom. Ideálne je to na horách, kde leziem do kopca alebo na nejakú horskú chatu. Skvelou alternívou na prečistenie hlavy je aj golf. Verím, že sa predsudky o tomto športe časom rozplynú a stane sa aj u nás relaxom pre veľkú skupinu ľudí. No ale aby som netvrdil, že neviem len tak leňošiť, tak viem. Ale najradšej leňoším po tom, ako si zašportujem."

Oddýchnuť si niekde na Slovensku úplne nepozorovaný a inkognito – to M. Nikodýmovi nehrozí. „Nič s tým nenarobím. Začínajúci moderátor chce byť populárny, slávny a túži po tom, aby ho každý poznal. Keď zistí, že to tak je, tak si povie 'fajn, je to príjemné, aj keď občas dosť obmedzujúce'. Neskôr začína túžiť po tom, aby mohol byť nepoznaný, ale vrátiť sa to nedá. Hlavne keď túto prácu robí dlhšie. Zrejme hlavne relácia 'Milionár' spôsobila, že ma poznajú v každom kúte Slovenska a že sa neskryjem, nech sa vyberiem kamkoľvek. Rozhodne to však neľutujem. Nič v mojom živote by som nechcel vrátiť a spraviť inak. Verím, že aj to, čo sa môže javiť ako zlé, malo svoj zmysel. Síce človek si to v tej chvíli nemusí uvedomiť, ale príde na to neskôr. O rok, o dva, až dozreje a pochopí, prečo sa to či tamto stalo."

Samozrejme, že jednou z nepríjemných vecí, ktoré so sebou popularita prináša je to, že o tom, s kým M. Nikodým práve "chodí" a s kým sa rozišiel, debatujú ľudia hoci v autobuse cestou do práce... „S tým sa človek musí len zmieriť. Je mi jasné, že je oveľa ľahšie zapodievať sa problémami niekoho, kto je na očiach verejnosti, ako vlastnými," dodal na záver.

Autor: dnm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári