Zamerané bolo na upevňovanie vzťahov medzi lekármi a ich zväčša už bývalými pacientmi. Pri tejto príležitosti sme sa s prednostkou psychiatrickej kliniky MUDr. Evou Pálovou, PhD. pozhovárali o tom, akými duševnými chorobami ľudia v dnešnej dobe trpia najčastejšie, čím sú spôsobené a ako sa dajú liečiť. Svoje životné príbehy nám rozpovedali dve bývalé pacientky psychiatrickej kliniky.
Na I. psychiatrickej klinike FN LP v Košiciach hospitalizujú ročne približne 1 300 pacientov. Ďalších 5 000 ročne podstúpi ambulantnú liečbu. "Prevládajú rôzne úzkostné poruchy či demencia. Čo je však obzvlášť znepokojujúce, je nárast počtu pacientov, ktorí ešte nedovŕšili osemnásť rokov," hovorí MUDr. Pálová. Lanské štatistiky ukázali zaujímavý jav - výrazný nárast depresie. Počet pacientov, trpiacich touto chorobou, dosiahol na Slovensku historický rekord. "Depresia je všeobecne najrozšírenejšou psychickou chorobou aj vo svete. Až 17 percent psychiatrických pacientov v produktívnom veku má práve depresiu. Tá si zo socio-ekonomického 'koláča' odkrojí každoročne najviac. Ide teda o najdrahšiu svetovú duševnú poruchu."
Depresia je pojem, ktorý si mnoho ľudí zamieňa so zlou náladou. To, že je niekto niekoľko dní mrzutý či utrápený, nemusí nič znamenať. "Stavy smútku a úzkosti musia pri depresii trvať minimálne dva týždne. Sú spojené so všeobecným nechutenstvom. Človek nevstáva z postele, nestará sa, čo by zjedol a často zanedbáva aj hygienu. Nechodí do spoločnosti a často ani do práce. Vôbec ho to nezaujíma." Sprievodnými príznakmi sú fyzické prejavy ako bolesť hlavy, špecifická bolesť v oblasti hrudníka či nespavosť.
"Takí ľudia sa zobúdzajú počas noci a nevedia zaspať. Celý deň sú malátni a večer, naopak, aktívni. Stáva sa, že chudnú. Zoslabne im libido, čo vedie k partnerským problémom." Typické pre toto ochorenie sú myšlienky na samovraždu. Existuje aj maniodepresia. Ide o klinický stav, ktorý sprevádzajú veľké výkyvy nálad. "Je nebezpečnejšia ako depresia. Človek s maniodepresiou je totiž isté obdobie smutný a neaktívny, potom sa mu odrazu na pár dní z ničoho nič zlepší nálada. Často až neprirodzene, prehnane. Potom sa však vráti späť k stavom smútku. Neustále opakovanie dobrej a zlej nálady spôsobuje, že človek vníma trápenie ešte intenzívnejšie."
Stúpanie výskytu depresie v spoločnosti spôsobuje množstvo faktorov. Okrem globálnych, ako stres, možno brať do úvahy aj lokálne. "Na Slovensku je napríklad časť populácie vystavená veľkej zmene. Kým v minulosti boli ľudia zvyknutí na istý pocit istoty, v súčasnosti musia čeliť existenčným problémom, na čo nie sú naučení. Preto častejšie prežívajú rôzne úzkosti." Psychiatria lieči také stavy kombináciou liečiv a terapie. Existujú rôzne typy, skupinové podtypy aj podtypy interpersonálnej terapie. Mnoho ľudí má voči psychiatrickým liečivám predsudky. "Pokladajú ich za nebezpečné či návykové. Je to mylný názor, ovplyvnený minulosťou. Kedysi sa totiž depresívne stavy liečili silnými prípravkami ako diazepan. Tie boli silno návykové. V súčasnosti sa vedľajšie účinky liečiv minimalizujú a postupným vysadzovaním sa dá závislosti bez problémov predísť."
Po odstránení psychických problémov sa mnoho pacientov cíti osamelo, akoby absentovala ďalšia starostlivosť. Práve preto sa košickí psychiatri a pacienti rozhodli založiť v rámci denného stacionára F klub. "Ide o klub, v ktorom sa stretávajú bývalí psychiatrickí pacienti. Ide o otvorené združenie, členom sa môže stať každý, kto to potrebuje. Ľudia s podobnými problémami sa každý týždeň stretávajú, vymieňajú si skúsenosti, delia sa o svoje súkromie. Často využívame stretnutia klubu aj na poradenskú či edukačnú činnosť." F klub funguje päť rokov. Ľuďom, ktorí prekonali vážne duševné choroby, pomáha začleňovať sa do normálneho života. Ide o aktívne strávený čas, spojený s množstvom záujmových aktivít.
Konzervatívna slovenská spoločnosť stále považuje návštevu psychiatra za akúsi hanbu. "Tento jav badať najmä v menších mestách. V Košiciach je vyšší stupeň anonymity, čo ľuďom pomáha prekonať strach a hanblivosť. Je dôležité, aby psychické problémy riešili na psychiatrii. Často totiž hľadajú riešenie u internistov či neurológov. Je to rovnaké, ako keby šiel pacient s boľavým zubom k ušnému..." Ak niekto trpí dlhodobejšími psychickými problémami, nemal by to preceňovať ani podceňovať. "Ľudia často trpia banálnymi problémami, za ktoré sa hanbia a taja ich. Je to chyba. Väčšina sa totiž dá jednoducho vyriešiť. Ak sa psychické problémy potláčajú, môže ľahko dôjsť k tomu, že sa človek začne báť jazdiť autobusom či výťahom..." uzavrela MUDr. Pálová.
Dva skutočné príbehy Košičanov, ktorých psychické problémy prinútili vyhľadať lekársku pomoc
Opakovane sa pokúšala spáchať samovraždu
Katka má 24 rokov a prežila klasické detstvo, ktoré sa nevymykalo priemeru. Prvé problémy začala mať na strednej škole kvôli výzoru, hlavne vyššej hmotnosti. "Spolužiačky sa mi vysmievali a odsudzovali ma. Nechceli ma k sebe vziať do partie, nemala som žiadnych kamarátov." Tých nemala ani mimo školy. Katka celé dni sedela doma, v škole sa pokúšala znášať psychické šikanovanie. "Nemala som sa s kým porozprávať. Pomáhať sa mi snažila len moja mama. Nemala som nikoho iného. Časom som začala mať vážne depresie. Nenávidela som sa, život pre mňa nemal zmysel. Mala som chuť ublížiť si - zabiť sa."
Tieto myšlienky Katku premohli a pokúsila sa spáchať samovraždu. To, že pojedla všetky lieky, čo mali doma, však včas odhalila jej matka. Dcéru hospitalizovali na psychiatrii. Niekoľko mesiacov strávila v stacionári, neskôr ju premiestnili na psychiatrickú kliniku v novej nemocnici. Tento kolobeh, vrátane ďalších pokusov o samovraždu, sa po prepustení zopakoval niekoľkokrát. Napokon však viedol k výsledkom. "V nemocnici som absolvovala rôzne terapie. Okrem iného som napríklad kreslila. Bolo to dobré, lebo som tam spoznala nových kamarátov. Takto som sa dostala aj do F klubu, kde bolo ešte viac podobných ľudí a vytvorila sa väčšia partia."
Tú Katka bytostne potrebovala. Kvôli tomu, že nemala kamarátku, s ktorou by si občas porozprávali niečo nové, sa totiž v jej psychike spustila ďalšia vážna duševná choroba - schizofrénia. "Niekedy, keď som sama, tak sa sama so sebou rozprávam. Ľudia si myslia, že si to neuvedomujem, no nie je to pravda. Viem, že sa rozprávam sama so sebou, no ja to tak niekedy chcem." Problémom je, že kamarátov stretáva len v F klube. V ňom spoznala aj to, čo nikdy dovtedy - lásku. "Mala som tu priateľa, ale nedávno ma nechal. Nového si zatiaľ nehľadám."
Po doštudovaní strednej školy ostala Katka doma na invalidnom dôchodku. Jej zdravotný stav sa však v posledných mesiacoch zlepšil natoľko, že sa opäť dokáže zamýšľať aj nad budúcnosťou. "Mám svoju partiu, menej sedávam doma a radšej chodím von. Je to tak pre mňa omnoho lepšie. Pokúšala som sa nájsť si nejakú prácu, no nikde ma nechceli. Dúfam, že sa mi to v budúcnosti podarí. Rada by som si našla vlastný byt a osamostatnila sa," uzavrela Katka krátku sondu do svojho života.
"Fungovať" dokázala iba vďaka množstvu liekov
Milena z Košíc má 58 rokov. Jej životným povolaním bolo učiteľstvo. Z vychovávateľky v materskej škole sa napokon vypracovala až na stredoškolskú profesorku. Psychické problémy ju začali trápiť asi pred 20 rokmi. "Začalo sa to v manželstve. Kvôli nezhodám som sa od manžela odsťahovala a rozvádzali sme sa. Syna prisúdili mne," spomína Milena. Jej problémy sa začali stávať neúnosnými, keď ju takmer deložovali z bytu. "Dostala som depresie a obrovský strach z toho, čo bude ďalej. V tom čase som mala desaťročného syna a nevedela som si predstaviť, čo by s ním bolo, keby nás z bytu vyhodili."
Strach viedol k tomu, že sa podlomená psychika začala prenášať na fyzickú stránku zdravotného stavu. "Mojím najväžnejším problémom bola nespavosť. Nedokázala som zaspať, pomáhala mi jedine kombinácia liečiv, ktoré mi predpísali psychiatri." Okrem spánku začala mať Milena vážne problémy aj v práci. Veľké bolesti v oblasti hrudníka sa nedali vydržať. V roku 1992 musela byť hospitalizovaná. "Nebála som sa toho. Predtým sa na psychiatrii liečila aj moja babka a mama. Jednoducho som musela byť hospitalizovaná, inak som nemohla 'fungovať'." V nemocnici sa okrem liečby medikamentmi podrobovala rôznym druhom terapie. Ako spomína, najviac jej pomáhala skupinová terapia. Na nemocničnom lôžku strávila tri mesiace. "Potom som sa vrátila do práce, no len na krátky čas. Čoskoro som ostala doma na invalidnom dôchodku."
Hoci jej už bolo relatívne lepšie, depresívne stavy či nespavosť ju neopúšťali. "'Fungovať' som dokázala len za pomoci množstva liekov. Bez nich som nevedela ani zaspať." Postupným navštevovaním skupinovej terapie sa však jej stav zlepšoval. Najviac jej pomohlo, že sa dostala do komunity pre ľudí s psychickými problémami - F klubu. "Založila ho moja známa. Najprv pozývala len pár kamarátov, neskôr sa k nám pridávalo čoraz viac psychiatricky liečených pacientov. Okrem toho, že sme spolu robili rôzne terapie či aktivity, šlo najmä o výraznú podporu ľudského slova. Stretávali sme sa a dodnes sa tam stretávame len ľudia s podobnými problémami. Dokonale si preto rozumieme a vieme si navzájom poradiť. Takto dokážeme jeden druhého podržať."
Vďaka pravidelným terapiám a aktívnejšiemu spôsobu života mohla Milena postupne vysadzovať lieky. Ako tvrdí, posledné štyri roky sa cíti o poznanie lepšie. "Beriem omnoho menej liekov ako kedysi a je mi lepšie. Dokážem spávať bez liekov a dni si viem vychutnávať." Spýtali sme sa jej aj na radu pre ľudí, ktorí sa chcú podobným problémom vyhnúť. "Na svojom živote som zmenila najmä prístup k problémom. Predtým som brala všetko vážne a mala toho vyše hlavy. Dnes sa už ničím nezaťažujem. Pokiaľ nejde o život, netreba sa trápiť. Každý problém sa nejako vyrieši," vysvetlila Milena postoj, ktorý jej pomohol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
