Združenie Mensa, naopak, združuje ľudí, ktorí nad spoločenský inteligenčný priemer vyčnievajú. Členmi združenia sa stávajú muži a ženy s vyšším ako priemerným IQ. O tom, čím sú výnimoční, ale aj o tom, aké myšlienky a aktivity napĺňa združenie Mensa, sme sa pozhovárali s jeho predsedom a dvomi členmi z Košíc.

Združenie Mensa sa nám na úvod pokúsil stručne predstaviť Miroslav Macko, ktorý je elektrotechnický inžinier a v súčasnosti podniká. V Mense vykonáva funkciu predsedu Rady Mensy Slovensko v treťom funkčnom období. "Mensa vznikla v roku 1946 v Oxforde. V súčasnosti pôsobí v mnohých krajinách po celom svete a združuje približne stotisíc členov," hovorí M. Macko. Československá Mensa vznikla na prelome rokov 1989 a 1990. Slovenská následne rozdelením spoločnej republiky. "Hlavnou myšlienkou združenia je vyhľadávať v populácii nadpriemerne inteligentných ľudí, spájať ich a dať im možnosť spolu komunikovať." Ku koncu roku 2009 mala slovenská Mensa zhruba 200 členov.

Najviac členov má toto nadpriemerne inteligentné združenie v Bratislave. Druhá veľká skupina je v mestách Košice, Prešov a blízkom okolí. Nových členov získava testovaním IQ. Test nie je závislý na získaných vedomostiach, kultúrnom, jazykovom a spoločenskom zázemí. Ide o vyhľadávanie logických väzieb medzi grafickými symbolmi. Test nevyžaduje teda žiadne špeciálne vedomosti či vzdelanie. "Jediná podmienka je dosiahnuť v IQ teste výsledok 130 bodov a viac. Vekové ohraničenie na vstup do Mensy je minimálne 14 rokov." V združení však nie je len mládež. "Je u nás zastúpené celé spektrum vekových kategórií, od študentov až po ľudí na penzii. Taktiež, čo sa týka povolania, ide o veľmi rôznorodú zmes."

O tom, kto z členov má aké IQ, si záznamy nevedú. Ak niekto výrazne vyčnieva nad inými, môže sa tým pochváliť jedine počas testovania. "Rekordné IQ nemáme. Teda asi máme, ale nevieme o tom. Neevidujeme totiž o členoch, aké majú vysoké IQ a ani sa tým jeden pred druhým nechválime. Kto prejde testom IQ cez 130, je náš a ďalej túto otázku nejako nerozvíjame." Najväčšou výhodou, vyplývajúcou z členstva v Mense, je možnosť vzájomnej komunikácie nadpriemerne inteligentných ľudí a tým umožnený ďalší rozvoj schopností výnimočných jednotlivcov. "Pre členov vydávame svoj časopis. Máme intranet, kde môžu členovia spolu komunikovať, okrem toho organizujeme rôzne stretnutia, exkurzie a besedy. Celosvetovo funguje program SIGHT pre ľudí, ktorí cestujú do inej krajiny. Veľmi zjednodušene povedané, je to niečo ako výmenné pobyty."

Významnou úlohou združenia je aj podchytenie inteligentnej mládeže. Je dobré, keď sa nadané deti navzájom stretávajú a nestagnujú tak v priemernom kolektíve. "Pre deti s vysokým IQ organizujeme tábory. V marci organizujeme seminár o inteligentných deťoch, určený pre učiteľov základných škôl." Na Slovensku medzi najvýznamnejšie aktivity Mensy Slovensko patria celoslovenské stretnutia členov a stretnutia skupín na miestnej úrovni. "Na stretnutiach debatujeme na rôzne odborné alebo spoločenské témy, pozývame zaujímavých hostí, chodíme na exkurzie, hráme logické hry."

V budúcnosti sa chcú zamerať na rozvoj lokálnych činností a špeciálnu pedagogiku. "Chceme sa viac venovať deťom. V pláne máme program rozvíjania inteligencie v predškolskom veku. Chceme organizovať testovania aj v menších mestách, aby sme podchytili ľudí s celého Slovenska," uzavrel predseda združenia.

Predstavujeme dvoch aktívnych členov združenia Mensa Slovensko, ktorí pochádzajú z Košíc

Čelila podozreniu, že v pexese podvádza

Študentka Dagmar registrovala aktivity združenia Mensa ešte ako žiačka. "Čítala som o ňom v časopise asi na prvom stupni základnej školy," spomína. Skóre IQ, ktoré dosiahla pri vstupnom testovaní do združenia, nepovažuje za podstatné, preto ho nechce prezradiť. "Samotným číslom som bola prekvapená. Zdalo sa mi príliš vysoké. Celkový výsledok je ovplyvnený spôsobom hodnotenia - vzorec na výpočet IQ totiž zohľadňuje vek. Ak dvaja kamaráti v rozdielnych vekových kategóriách napíšu test na rovnaký počet bodov, tomu mladšiemu vyjde vyššia hodnota ako staršiemu." Keďže robila test na začiatku štúdia na vysokej škole, oproti starším mala výhodu.

Keď sme sa jej spýtali, kedy na nej okolie začalo badať, že je "výnimočná", pousmiala sa. "Že je niečo na mne špeciálne? Najskôr asi neplynulá reč, tú rodina postrehla veľmi skoro. Okrem toho bola pre mojich najbližších zážitkom už samotná cesta z jaslí a škôlky. Pre členov rodiny to bolo určite náročné na čas a trpezlivosť. Bavilo ma pristaviť sa a prečítať nahlas každú 'ešpézetku', neskôr som rada čítala nápisy na dverách a budovách. Všetci z rodiny boli dospelí, preto som chcela vedieť čítať aj ja," vraví Dagmar so smiechom.

Niektoré odlišnosti od iných detí si všimla už v materskej škole. Vychovávatelia zrejme nečakajú, že škôlkari poznajú meno súčasného premiéra alebo dokážu vymenovať niektorých poslancov Národnej rady SR. U Dagmar to nebolo nič zvláštne. V škole to bolo časom zaujímavejšie. "V prvej triede som sa najprv nudila. Na prvom stupni ma začali baviť krajiny, hlavné mestá i jazyky." Okrem tradičných detských činností rada spoznávala nové veci, čítala encyklopédie, príbehy. "Keď som bola malá, zaujímal ma živý svet - dinosaury, vývoj ľudstva, vesmír, triky Mladých svišťov, časopis Fifík, potom Quark... Priťahovala ma veda." Na základnej škole si Dagmar ľahko zapamätávala veci. Oproti spolužiakom tak mala značnú výhodu. "Škoda, že to neplatí aj na väčšie kvantá učiva v medicíne, ktorú teraz študujem," pokračuje.

Nie všetko "výnimočné" je ostatnými prijímané s pochopením. "Napríklad pri pexese som zažila podozrievanie, že podvádzam, lebo som vysoko vyhrávala. Na základnej škole si spolužiaci mysleli, že keď nie som na záujmovom krúžku, tak sa doma učím. Na druhej strane bolo príjemné ťažiť z renomé u učiteľov. Doma som sa učila väčšinou sama a bez pomoci." Svoje miesto v kolektíve detí pripisuje viac vplyvu postojov k reči ako odlišných záujmov. Rozdiely v inteligencii nevníma. "V mojom okolí nevidím výnimočnosť podmienenú inteligenciou - mám okolo seba samých šikovných ľudí, ktorí normálne občas robia chyby. Obdivujem napríklad lekárov - to množstvo vecí, ktoré je vhodné a potrebné držať v hlave... Na čo všetko treba myslieť, aby pacientovi z nevedomosti neuškodili." Chcela by byť takou lekárkou, s akou by ako pacientka bola spokojná, odborníčka s dobrým prístupom k ľuďom.

Niektoré Dagmarine činnosti spojené s číslami môžu pôsobiť netypicky. "Čísla, ktoré používam, si radšej zapamätám, ako keby som ich mala niekde hľadať. Ide o čísla preukazov, telefónne čísla a podobne. Skôr sa pomýlim pri počítaní na kalkulačke ako z hlavy. Môj brat si pamätá všetky čísla zo svojho telefónneho zoznamu. Ako škôlkar vedel vymenovať 150 Pokémonov podľa poradia," dodáva Dagmar s úsmevom. Mensa ju zaujala tým, že ponúka možnosť spoznať ľudí z takých oblastí a takého veku, ktorých by inak nestretla. "Zúčastňujem sa zorganizovaných akcií. Komunikácia je špecifická a pohodlná v tom, že v Mense prakticky neexistuje hierarchia."

Odmalička ju pokladali za bystré dieťa

PhDr. Ružena Párová z Košíc je členkou Mensy od roku 2007. O združenie sa však zaujímala už dávno predtým. "O Mense a testovaní som počula už v 90. rokoch, ale vtedy som to nechala 'plávať'. V roku 2006 som si na internete vyhľadala Mensu. Zhodou okolností sa práve chystalo testovanie v Košiciach, tak som sa prihlásila," spomína R. Párová. Kvôli vstupu do združenia musela úspešne absolvovať IQ test, prejaviť záujem o členstvo a zaplatiť členský príspevok. Na IQ teste prekročila hranicu 130 bodov s prehľadom, s výsledkom IQ 154.

Okolie vedelo o jej inteligencii už od detstva, no R. Párová sa nepokladá za výnimočnú. "Slovo 'výnimočná' by som nepoužila. Brali ma ako bystré dieťa." Pochádza z rodiny, kde o inteligentné deti nebola núdza. "Svoje schopnosti som teda pokladala za normálne, aj keď vo vzťahu ku spolužiakom som si ich uvedomovala. Napočudovanie, sebavedomie som mala dosť nízke. Dnes to beriem tak, že k úspešnosti jedinca môže vysoké IQ prispieť, ale prvoradé sú ambície, priebojnosť, vytrvalosť a pracovitosť. A mne tie ambície, myslím si, chýbajú. Ale to je už o inom. Napríklad o tom, aké sú vaše životné hodnoty a čo človeka uspokojí a urobí šťastným."

V škole nebola R. Párová považovaná za knihomoľa, ktorého nemal nikto zo spolužiakov rád. "Bifľošom som nikdy nebola, spolužiaci ma mali radi. Skôr som v detstve nadobudla pocit, že všetko ide ľahko a bez námahy. Čo, samozrejme, nie je pravda. Neskôr mi tá vytrvalosť v živote chýbala. Preto si myslím, že pre nadmerne nadané deti by malo existovať špeciálne vzdelávanie. Zdá sa mi, že v Bratislave s tým kedysi začali, ale či to funguje aj v súčasnosti, neviem."

Už ako malé dieťa to R Párovú ťahalo najmä k humanitným vedám, obzvlášť k histórii. Nebola však typ, ktorý by matematiku nemal rád. Za svoju silnú stránku považuje najmä logiku. "Myslím si, že dokážem logicky uvažovať a som na to aj hrdá. Hovorí sa totiž, že logika nejde so ženami dokopy. Milujem riešenie šifier a hlavolamov. Použila som to svojho času i v zamestnaní. Pracovala som v jasovskej knižnici na bibliografii kníh zo 16. storočia. Z niektorých boli len torzá. Zisťovať, aká je to vlastne kniha, kto je autor a kde bola vydaná, občas pripomínalo detektívku. Veľmi ma to bavilo," hovorí s humorom.

Na vysokej škole študovala archivníctvo. "V tejto oblasti aj pracujem. Kolegovia o tom, že som členom Mensy, nevedia. Moje životné skúsenosti sú také, že isté veci je lepšie nechať si pre seba." Mrzí ju, že v súčasnosti Mensa nevykonáva toľko aktivít ako kedysi. Jej plánom do budúcnosti je zmeniť to. "Začala som chodiť na celoslovenské stretnutia Mensy. Preto som vlastne do združenia aj vstúpila. Chcela som spoznať nových ľudí, s ktorými si budem rozumieť. To sa mi splnilo. Rada by som trošku oživila život Mensy v Košiciach. Dozvedela som sa, že v 90. rokoch sa tu konali rôzne aktivity, no neskôr to upadlo. V súčasnosti je to tu na rozdiel od Bratislavy mŕtve. Ešteže sa toho chytila Zdenka Adzimová z Prešova, ktorá sa snaží niečo urobiť aj pre Košice. Rada by som jej pomohla," uzavrela R. Párová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári