Slovenský historik, vedec a hlavne Košičan, profesor Ondrej Halaga, sa dožil 92 rokov

Dnes sa na tomto mieste, vyhradenom histórii mesta Košice, budeme venovať človeku, ktorý tým, že ešte žije, ešte do histórie nepatrí. Svojou prácou však určite áno, lebo košickú históriu pomáhal tvoriť, objavovať a zazanamenávať. Reč je o odborníkovi v ob

lasti medievistiky, slovenských a európskych dejín, profesorovi Ondrejovi Halagovi. Včera sa v plnom zdraví dožil 92 rokov.

O. Halaga sa narodil vo východoslovenskej obci Lipovec 4. marca 1918 a žil vo Veľkom Šariši. Napriek skromným rodinným pomerom dostal súkromné vzdelanie v Banskej Bystrici a gymnaziálne vzdelanie v Prešove. V rokoch 1940 až 1945 študoval filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorát získal na Masarykovej univerzite v Brne. Po skončení 2. svetovej vojny sa vrátil na východné Slovensko. Najprv v Prešove organizoval občianske demokratické hnutie a neskôr začal pôsobiť v Košiciach.

Výsledky neustáleho štúdia a dôsledného bádania prof. Halagu sú zhrnuté vo viac ako 500 odborných a vedeckých prácach, ktoré vyšli doma, v Poľsku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a Taliansku. Sú venované hlavne stredovekým dejinám východného Slovenska, ale nielen im. Už v začiatkoch svojej vedeckej práce napísal stále cenenú monografiu Slovanské osídlenie Potisia a východoslovenskí grékokatolíci. Jeho priekopnícky prístup má základ predovšetkým v chápaní diania na Slovensku ako súčasti života v Uhorsku vo vzájomných súvislostiach bez ešte pretrvávajúceho postoja k stredovekým dejinám Slovenska ako k relatívne izolovanému procesu.

Presvedčivo ukázal a dokázal skvelú úlohu východného Slovenska v rozvoji miest, remesiel a obchodu v stredoveku. Jeho mestá (často nazývané ako pentapolis, teda päťmestie) boli súčasťou komunikačného systému medzi Baltom, Čiernym morom a Jadranom. Jeho dielo, založené na dôkladnom bádaní v archívoch, posunulo hranice poznania histórie (najmä) východného Slovenska a je k dispozícii súčasníkovi.

Prof. Halaga je aj pedagóg, tvorca vedeckého, umeleckého a literárneho zázemia v Košiciach. Je autorom mnohých vedeckých a vedecko-populárnych prác, zameraných na dejiny slovensko-poľsko-ruských vzťahov, stredoveké dejiny a vývoj miest s dôrazom na ich slovanský prvok. Bol aj redaktorom a zakladateľom košického denníka Demokrat a obnovil spolok Východoslovenský akademik, ktorého rovnomenný časopis aj redigoval. Ľudia združení okolo O. Halagu v spolku aktívne lobovali za obnovu vysokoškolskej tradície v Košiciach. Vtedajší povereník vnútra Gustáv Husák však spolok rozpustil, preto O. Halaga vytvoril ďalší spolok Svojina, ktorý sa až do jeho zrušenia v roku 1951 stal centrom východoslovenskej kultúrnej elity. V roku 1959 sa v Košiciach podarilo založiť Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika. Medzičasom sa O. Halaga stal riaditeľom Archívu mesta Košice a v roku 1961 vedúcim pracovníkom SAV v Bratislave.

Po okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mala akákoľvek redakcia zákaz vydávania Halagových prác. Tie mohli byť nanajvýš citované, ale bez uvedenia autorovho mena. Hlavným dôvodom jeho vyradenia bol fakt, že autor bránil pred osudom Podkarpatskej Rusi východné Slovensko. Vedcovi bolo znemožnené stať sa docentom. O. Halaga najviac tvoril v ústave z dnešného pohľadu s kurióznym názvom Ústav dejín európskych socialistických krajín SAV a od roku 1974 v Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach, v roku 1981 ho však prepustili. V roku 1985 bol dokonca prepadnutý vo vlastnej pracovni. V období pred rokom 1989 tak pracoval a publikoval v zahraničí, predovšetkým v Nemecku a Francúzsku. O. Halaga sa za svoje názory nevyhol represiám a útokom československej Štátnej bezpečnosti. Rehabilitovali ho až po novembri 1989.

Prof. Halaga ako prvý na Slovensku získal v roku 2001 titul Dr. Sc.h. – doktor honoris causa, ktorý sa dovtedy udeľoval iba cudzincom. Ako jediný Slovák sa stal aj členom Poľskej akadémie vied a umení, ktorá mu pri príležitosti životného jubilea zaslala pozdravný list. Prof. Halaga je držiteľom Ceny mesta Košice a v roku 2008 mu bolo v rámci súťaže Vedec roka SR udelené uznanie za celoživotné dielo.

Najznámejšie diela

• Právny, územný a populačný vývoj mesta Košice - základná príručka dejinného vývinu Košíc zdôrazňujúca ich postavenie, vydaná v roku 1967 bola prílohou pre preradenie Košíc na úroveň okresu rozdeleného na päť mestských obvodov (1968).

• Acta Iudicaria Civitatis Cassoviensis 1393-1405. Das älteste Kaschauer Stadtbuch - rukopis pripravený do tlače bol v druhej polovici 80. rokov predaný kultúrnemu atašé Západného Nemecka v Prahe, preklad tejto významnej stredovekej pamiatky bol vydaný iba v nemčine v Mníchove v roku 1994.

• Košice-Balt. Výroba a obchod v styku východoslovenských miest s Pruskom (1275-1526) - kniha venujúca pozornosť stredovekému obchodu medzi Uhorskom a severnou a západnou Európou prostredníctvom kupeckej metropoly Košice, keďže ideologicky neškodná, práca vydaná 1973, pre veľký medievalistický záujem vyšla i v Nemecku.

• Počiatky Košíc a zrod metropoly - O. Halaga na diele pracoval v 80. rokoch počas pôsobenia na parížskej univerzite École des Hautes Études en Sciences Sociales, mesto Košice ju vydalo v roku 1991.

• Východoslovenský slovník - fundamentálne lingvisticko-historické dielo, slovník 60 000 východoslovenských výrazov z obdobia rokov 921-1918 s ich slovenskými a českými paralelami, vydaný až v roku 2001.