Korzár logo Korzár Košice
Pondelok, 23. máj, 2022 | Meniny má Želmíra

Nepatril k rozhodcom, ktorí sa skrývali pod dáždnik profesionálov

Olympiáda vo Vancouvri je už minulosťou. Aj hokejový turnaj, ktorý v doterajších dejinách zimných hier nemá obdobu. Nielen preto, že sa na ňom trblietali všetky hviezdy hokejového neba, ale najmä preto, že sa odohrával v Kanade, kolíske hokeja. Aj pre Koš

ičana Petra Országa to bol vrchol jeho rozhodcovskej kariéry. Pruhovaný dres si obliekol na štyri turnajové zápasy, od základných skupín až po štvrťfinále. Nebyť úspechu slovenskej reprezentácie, určite by sa objavil na ľade aj počas záverečných bojov o drahocenné olympijské kovy.

"Ten turnaj predčil všetko, čo som doteraz s píšťalkou zažil. Veď kvôli ktorému podujatiu urobia prestávku v NHL, aby na ňom mohli hrať najlepší z najlepších? Olympijský turnaj vo Vancouvri mal také obsadenie nielen po stránke hráčskej, ale aj rozhodcovskej či manažérskej," povedal nám hneď po návrate na Slovensko uznávaný medzinárodný rozhodca Peter Ország.

Zo štyroch zápasov, ktoré mal možnosť pískať so zámorskou rozhodcovskou veličinou, Kanaďanom Paulom Devorskim, si vari najviac užil štvrťfinálový "triler" Švajčiarov s Američanmi. "Z tých stretnutí, ktoré som viedol, bol tento duel najnapínavejší, až do záverečného klaksónu. Dlho bol tesný výsledok, až kým Američania nerozhodli o svojom postupe do semifinále gólom do prázdnej bránky pri power play Švajčiarov. Švajčiarov som prakticky sprevádzal celým turnajom, lebo som im pískal i v kvalifikácii o postup do štvrťfinále. Aj v ich dueli s Bieloruskom sa zrodil tesný výsledok. Zhodou okolností zápas Švajčiarsko - USA som pískal aj na vlaňajších majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku, vtedy sa stretli ešte pred štvrťfinále."

Od začiatku olympijského turnaja bolo zrejmé, že Devorskemu Ország sedí. "S našou prácou bola maximálna spokojnosť, boli sme hodnotení výborne, s Paulom Devorskim sme boli najkompaktnejšou rozhodcovskou dvojicou na turnaji, aj preto sme pokračovali spolu ďalej, kým ostatní rozhodcovia rotovali. V tomto ohľade sme boli jedineční. Keby nebolo výborných výsledkov našej reprezentácie, určite by som to dotiahol aj ďalej. Ale to ma vôbec nemrzí, pretože som nášmu mužstvu držal palce, s kolegom Milanom Novákom sme boli na jeho každom zápase. To, čo na olympiáde vo Vancouvri dosiahlo, je nádherný úspech."

Meno Devorski je v zámorských hokejových kruhoch veľmi zvučné. Ako prijal chýrny kanadský rozhodca za spoločníka svojho európskeho kolegu? "Spočiatku to bolo dosť zvláštne, lebo Paul je trochu svojský typ. Čo sa týka vystupovania mimo ľadu, aj čo sa týka vedenia stretnutí. Počas zápasu viac konverzuje s hráčmi, ba sem-tam sa pustí aj do debaty s divákmi. Je to taký žoviálny typ rozhodcu, ktorý berie zápas tak trochu ako rodinnú súťaž, všetci v zámorí ho tak poznajú. Zo začiatku bol ten odstup medzi nami a rozhodcami z NHL dosť veľký, pretože my sme im boli predstavovaní ako európski amatéri. Takže medzi zámorskými rozhodcami boli otázniky, čo dokážeme, ako pískame. Ale môžem povedať, že už po prvom zápase sa situácia zmenila, postupne sa tie hrany nedôvery obrusovali. Zo začiatku to bolo pre nás trochu zvláštne, lebo boli veľké očakávania, ako sa dokážeme vysporiadať s vedením stretnutí po boku profesionálov, či sa dokážeme pri nich presadiť, či im budeme rovnocennými partnermi, alebo sa budeme skrývať pod ich dáždnikom. Myslím, že ja som sa po boku Devorskeho vôbec nestratil."

Myšlienka dať dokopy zámorský a európsky rozhodcovský štýl sa stretla s pozitívnym ohlasom. "Už aj s ohľadom na ďalšiu zimnú olympiádu v Soči sme na hokejovej federácii dostávali také otázky, či sú hráči z NHL pre olympijský turnaj naozaj prínosom, či je dobré, že na olympiáde pískajú aj rozhodcovia zo zámoria. Jednoznačne sme sa zhodli v tom, že áno."

Dobré meno slovenskému hokeju, tak ako na dvoch posledných svetových šampionátoch, tentoraz neurobil iba rozhodca Ország, vytiahla sa aj slovenská reprezentácia, ktorá mala iba krôčik k historickej medaile. "Naše mužstvo si získalo svojím vystupovaním na olympiáde vo Vancouvri veľké uznanie, veď po domácej Kanade bolo druhým najnavštevovanejším tímom. Malo obrovskú podporu v hľadisku, pravda, až kým sa nestretlo s Kanadou."

Peter Ország bol toho očitým svedkom, aj keď občas mal problém dostať sa do hľadiska na zápas našich. "To ma trošku zaskočilo. Bezpečnostné opatrenia počas celej olympiády boli totiž veľmi vyhrotené. Zatiaľ čo na iných veľkých akciách nám stačila akreditácia, aby sme sa dostali na tribúnu ako diváci, vo Vancouvri to bolo dosť komplikované. Po tých skúsenostiach z Nemecka sú v súčasnosti takéto bezpečnostné opatrenia asi nevyhnutné. Ľudia tam prechádzali identickou kontrolou ako na letiskách, že museli všetko odovzdať, že im tašky presvecovali. Aj autá prezerali z každej strany, z vrchu i zospodu, či tam nie je niečo podozrivé. Nie je to nič príjemné, keď idete na zápas v obleku a musíte sa vyzliekať, vyberať všetko z vrecák, človeka tie prehliadky dosť zdržiavali. Kvôli prísnym kontrolám bol problém aj so vstupom na iné športoviská. Aj keď som sa veľmi tešil, že uvidím trebárs preteky bobistov či nejaké lyžiarske súťaže, tej myšlienky som sa musel vzdať. Napokon sme sa venovali iba hokeju a dianie na iných športoviskách sme sledovali len prostredníctvom médií."

Prirodzene, slovenský rozhodca si nemohol nechať ujsť príležitosť vidieť hokejové finále snov Kanada verzus USA. "Mnohí sa čudovali, že v ňom nie sú Rusi, ale väčšina fanúšikov asi ich štvrťfinálový zápas s Kanadou videla, takže vie, že v tom zápase na domáce mužstvo nemali. Na takých turnajoch rozhoduje o úspechu či neúspechu okamžitá forma. Kanaďania boli počas celého turnaja pod obrovským tlakom médií i verejnosti, ale oni to dokázali využiť vo svoj prospech. Človek mal pocit, že celá olympiáda vo Vancouvri je organizovaná len kvôli hokejovému turnaju, že na ňom Kanada vybojuje zlatú medailu. A to sa jej aj podarilo."

Ten turnaj nemal chybu, aj keď slovenský fanúšik by mohol voči tejto definícii protestovať. "Pohybovali sme sa okolo neho prakticky šestnásť dní, a všetko to prešlo neskutočne rýchlo. No keď sme sedeli v závere turnaja s kolegami na tribúne, zdal sa nám ten hokej čoraz menej zaujímavý, akoby všetky zápasy mali podobnú úroveň, boli pomalé, miestami i nudné. Ale bol to len klamný dojem, pretože toho hokeja sme už mali vyše hlavy, lebo sme prakticky nevynechali žiaden zápas. Keď sme komunikovali s domovom, každý nás presviedčal, že turnaj má fantastickú úroveň..."

Prospelo mu aj počasie, ktoré vo Vancouvri vládlo. "Pre nás, hokejistov, bolo fantastické. Priamo v meste, v ´down town´, kde sme bývali, bolo minimálne dvanásť dní nádherne slnečno, desať až dvanásť stupňov, po snehu ani pamiatka. Nečakal som, že medzi halou a hotelom sa budem prechádzať v mokasínkach, mne to skôr pripomínalo letnú olympiádu ako zimnú. Ale Kanaďania vraveli, že takéto počasie na toto obdobie je vo Vancouvri absolútne neobvyklé, minimálne posledných desať rokov tam tak teplo nebolo. Ale atmosfére to všeobecne prospelo, že ľudia nemuseli chodiť zababušení v zimnom oblečení."

Vancouver je však krásne mesto, v každom ročnom období. "Určite. Z tých šiestich či siedmich miest, ktoré som mal možnosť doteraz v Kanade navštíviť, Vancouver mi učaroval najviac. Nevravím, že kvôli tým mrakodrapom, ktorých je tam spústa, páčia sa mi aj starobylé mestá. A vo vancouverskom ´down town´ sa práve snúbi história s modernou. Mohol som si jeho atmosféru dokonale vychutnať, lebo sme bývali v hoteli, ktorý bol iba pätnásť minút od haly Canada Hockey Place, takže sme na zápasy a naspäť chodievali pešo. Stretávali sme sa a komunikovali s obyčajnými Kanaďanmi, a bolo nám jasné, že je to hokejová krajina. Kvôli hokeju dokážu vytvoriť úžasnú atmosféru."

Skvelá atmosféra panovala aj v Slovenskom olympijskom dome, ktorý bol otvorený pre všetkých členov výpravy. "Boli sme v ňom dvakrát, a vždy nás tam privítali s otvorenou náručou. Stretol som sa aj s tým mailom, ktorý medzi ľudmi koloval a dosť dobre som ho nechápal, pretože sme sa tam cítili veľmi príjemne. Nielen preto, že sme nemuseli za nič platiť. Do Slovenského domu ste mohli prísť v ktorúkoľvek hodinu a vždy vás tam čakalo vrelé prijatie."

Peter Ország sa vrátil domov plný zážitkov, ale akosi naľahko. "Niekde sa mi totiž zatúlala batožina, podobne ako cestou na olympiádu. Ešte nikdy som z letiska nešiel tak naľahko, iba s vybitým notebookom cez plece. Spomienky na Vancouver mám vo fotoaparáte, ktorý je v tom zatúlanom vaku, takže dúfam, že sa tie fotky ku mne nejako dostanú."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  2. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  3. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  4. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  5. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  6. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  7. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  8. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  1. ZŠ v Moldave nad Bodvou bola súčasťou projektu ENGIE Eco školy
  2. Zelenší dvor pre ZŠ Hviezdoslava vďaka projektu ENGIE Eco školy
  3. Príďte si vychutnať výstavu ilustrácií pre deti
  4. Liptovský Mikuláš: V našom meste pes neskapal
  5. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  6. Prečo potrebujeme udržateľné riešenia v oblasti mobility?
  7. Gestačný diabetes mellitus
  8. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  1. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 5 311
  2. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 4 881
  3. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 3 597
  4. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 188
  5. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 2 074
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 559
  7. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja 1 016
  8. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou 955

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Vladimír Krátky: Neužitoční idioti ?
  3. Juraj Ondruška: Vajnoráci vo svete spomínajú: Takto spomínajú na obec
  4. Richard Rychtarech: Berlin calling
  5. Milan Buno: 7 knižných tipov: Šokujúci príbeh dievčaťa, ktoré utekalo pred násilím a neslobodou
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III)
  7. Michael Achberger: Na poslednú chvíľu do plaviek: vyskúšajte tieto tipy!
  8. Dana Janebová: Modlitba do nádoby
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 316
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 7 738
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 6 476
  4. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 246
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 547
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 3 033
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 2 894
  8. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 101
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  2. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  3. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  4. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  5. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  7. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  8. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Vladimír Krátky: Neužitoční idioti ?
  3. Juraj Ondruška: Vajnoráci vo svete spomínajú: Takto spomínajú na obec
  4. Richard Rychtarech: Berlin calling
  5. Milan Buno: 7 knižných tipov: Šokujúci príbeh dievčaťa, ktoré utekalo pred násilím a neslobodou
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III)
  7. Michael Achberger: Na poslednú chvíľu do plaviek: vyskúšajte tieto tipy!
  8. Dana Janebová: Modlitba do nádoby
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 316
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 7 738
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 6 476
  4. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 246
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 547
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 3 033
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 2 894
  8. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 101
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  2. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  3. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  4. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  5. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  7. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  8. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu