Do Košíc zavítal potešiť milovníkov divadelného umenia predstavením „Je úchvatná“. Hoci mal nabitý program, pred predstavením neodmietol rýchly rozhovor.

V tomto predstavení účinkoval s herečkami Naďou Konvalinkovou či Jaroslavou Kretschmerovou. Práve s ňou si zahrali milenecký párik. Ona, nie veľmi dobrá, no o to viac sebavedomá operná speváčka Florance Jenkinsová, on nie príliš úspečný herec, ktorý ju slepo miluje. Skvelý základ pre dobrú komédiu. „Moja postava je taký šmírák, anglický herec St. Claire, ktorý nie je veľmi úspešný. Má zmysel pre humor a miluje pani Jenkinsovú,“ povedal L. Potměšil o svoje úlohe. Mimochodom, v tomto predstavení sa jedna z rolí ušla aj skutočnej manželke L. Potměšila, Jaroslave Brouskovej. „Hralo sa nám spolu veľmi dobre, ostatne, tak ako vždy. Neocitli sme sa spolu na javisku po prvýkrát, no zase to nie je až tak často.“

Mimo divadelných dosiek je L. Potměšil známy Košičanom skôr z množstva filmov. Buď ako policajt z trilógie „Byl jednou jeden polda“ alebo ako otec kominárskeho učňa z dvoch dielov filmu „Discopříběh“. V poslednom čase si ho však slovenskí diváci pamätajú hlavne ako farára v seriáli Kutyil s.r.o. S Andym Krausom sa tam nestretli po prvý raz. „Poznáme sa ešte z Discopříbehu, kde sme sa s Andym v scénach väčšinou míňali. Vtedy bol ešte mladý, krásny, dlhovlasý a ja som bol tiež mladší i krajší,“ smeje sa. „Angažovať ma do svojho seriálu mu možno napadlo práve z tohto dôvodu, že sme už spolu dávnejšie hrali. Andy napísal tú postavu veľmi dobre, takže sa mi hrala úžasne. Na pľaci bolo vždy veľa srandy. Na nič konkrétne si však teraz nespomínam. V poslednom čase mi to trvá dlhšie...“ Keďže na Slovensku bol seriál obľúbený, zaujímalo nás, či sa páčil resp. či ho doma pozerával aj L. Potměšil. „Zo začiatku som ho nemohol sledovať, no teraz už mám Jojku, takže sa na to sem–tam pozriem.“ V súčastnosti sa seriál nehrá a či budú aj ďalšie diely, to závisí od A. Krausa.
Postava kňaza českému hercovi sadla. Existuje však aj taká, ktorú už asi nič v jeho kariére neprekoná. Postava majora Meisnera v trilógii „Byl jednou jeden polda“. „Je to jedna z rolí, ktorú som mal veľmi rád. Zišla sa tam skvelá partia ľudí, vrátane režiséra Jaroslava Soukupa. Obzvlášť prvá časť bola dobrá. Uvažovalo sa aj o natočení štvrtej, no ako to je v dnešnej dobe už zvykom, nezohnali sa peniaze. Je to škoda. Keby sa financie našli, ja by som do toho rozhodne šiel. Tá rola mi tiež prirástla k srdcu. Stáva sa to, keď sa hercovi niečo veľmi dobre hrá.“ Na otázku, či si myslí, že sú policajti ozaj takí, akých ich vykreslili tri komédie, sa filmový major zasmial. „No, asi na tom niečo bude...“

Českí diváci si obľúbili herca aj ako doktora Čížka v českej verzii „Ordinácie v ružovej záhrade“. Aj táto práca L. Potměšila veľmi bavila, no sám priznáva, že je to niečo celkom iné ako v divadle. „Je to 'zaberačka'. Točí sa v závratnom tempe, na ktoré si herec musí zvyknúť. Byť na 'pľace' od skorého rána mi robí značné problémy, lebo ja som spavý typ. Mohol by som stále spať. Ale nie je to zase až také rozné, zvládam to. Niektorý deň točím dvanásť hodín, inokedy mám iba jeden alebo dva obrazy. Rozhodne sa však nesťažujem. Herectvo je úžasná práca. Stále som autormi seriálu prekvapovaný, ako sa moja postava vyvíja. Nikto z hercov nikdy nevie, kedy ho scenáristi trebárs zhodia zo skaly alebo oženia.“ Svoj osud mal dopísaný aj doktor Čížek. V súčastnosti už nežije, scenáristi mu totiž „naordinovali“ infarkt.

Okrem „ordinácie“ si L. Potměšila užili Česi aj ako štamgasta Nováka v seriáli „Hospoda“. Každý milovník piva by túto rolu bral všetkými desiatimi. „Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že sme pri natáčaní 'Hospody' veľa vypili, ale opak je pravdou,“ spomína. „Pivá však boli nefalšované, lebo sa nedali ničím nahradiť. Ale za jeden natáčací deň sme vypili maximálne tri. Z alkoholu mám rád whisky, ale pivo je jednoducho klasika. Prvýkrát som ho pil ako malý chlapec. Vždy, keď ma poňho otec poslal, trošku som si upil. Teraz, samozrejme, nevypijem toľko piva ako kedysi, ale ak, tak si dám dobre vychladený 'plzeň'. Ochutnal som aj mnoho zahraničných pív, no nespomínam si, že by mi nejaké zvlášť chutilo.“

Diváci na Slovensku si L. Poměšila pamätajú aj ako Horáčka, otca kominárskeho učňa Jirku. Tínedžera, ktorý má vlastnú hlavu, chce sa učiť na vlastných chybách. „Ponuka hrať vo filme 'Discopříběh' ma zastihla na letnej dovolenke. Režisér ma trochu prekvapil, no v tom čase som nemal veľa práce. Bolo to veľmi dobré. Každého nová práca poteší, takže na to spomínam ako na milé prekvapenie. Navyše, bola to rola, ktorá mi priniesla určitú poplularitu. Po prvýkrát ma ľudia spoznávali na ulici a hovorili, že sa im film páčil. Keď to dnes ide v televízii, nezvyknem ho pozerať celý, no aspoň na chvíľu sa na to mrknem. Určite sú s tým spojené pekné spomienky a určitá nostalgia. Nielen, že sa človek vidí, ako vyzeral pred 20 rokmi, vidím aj kolegov - hercov, akí boli tam a akí sú teraz. Napríklad mladého Ruda Hrušínského, vlasatého a čierneho chlapca. Dnes je z neho seriózny starší pán.“

Málokto možno vie, že okrem herectva veľmi zaujímal herca i šport. Venoval sa šermu a gymnastike. „Všeličo by ma zaujímalo aj dnes. Napríklad si skočiť padákom, či skúsiť paragliding. Ale človek už na to fyzicky nemá. Kedysi sme liezli na Kežmarský štít v sandáloch, dnes stačí, že sa dívam na film o horolezcoch a mám z toho závraty,“ priznáva.

V reálnom živote nemá L. Potměšil jedného syna, ale dvoch. Ladislava a Jana. „Sú to už tiež dospelí chlapi. Stále mi robia radosť. No ani jeden z nich nešiel v rodinných hereckých stopách. Akurát ten mladší, Honzík, pracuje ako dramaturg v ČT. Takže je aspoň trošku v odbore. Robí dramaturgiu veľkým televíznym súťažiam. No a mám ešte dcéru Mášu z prvého manželstva, ktorá je veľmi dobrou bábkoherečkou. Hrá v divadielku Alfa v Plzni. Mám aj vnúčatká. Fanynku a Honzíčka. Ten má tri roky a Fanynka desať. Ja som taký dedko, čo tie dátumy niekedy presne nevie. My sme z Prahy a oni bývajú v Plzni, takže vždy, keď sa to dá, navštevujeme sa.“

Skvelý vzťah má L. Potměšil aj po rokoch s manželkou J. Brouskovou. Na ich zoznámenie si spomína, akoby to bolo včera. „Stretli sme sa pri konkurze na film 'Dvě věci pro život' režiséra Jirka Hanibala. Pamätám si, že som si ju v maskérni doberal a ona veľmi vtipne reagovala. Zaujala ma okamžite. Pekná žena vždy zaujme, no ako sa to vyvinie ďalej, to je už iná vec. Nevedel som, že je to tá pravá. Človek si to myslí o každej, no za týždeň už môže byť všetko inak. No zvyknem dať na prvý dojem. Aj vtedy som dal...“

Herecký pár je spolu neuveriteľných 53 rokov. „Myslím, že Jája to má so mnou niekedy ťažké. Keď som unavený, bývam mrzutý, čo mi je potom ľúto. Niekedy je to so mnou hotové dobrodružstvo. Musí sa nad to povzniesť, lebo inak by som bol už osamotený starček. Jájinka je naozaj anjel, že to so mnou vydrží. S ňou to, naopak, ťažké vôbec nie je. S ňou je to fajn. Tie roky sme spolu zvládli toleranciou, spoločnými záujmami a hlavne sa máme stále radi.“ Na otázku, či aj po rokoch vedia jeden druhého prekvapiť, L. Potměšil odpovedá: „Samozrejme. Inak by to bola nuda. Keď už nemám Jájinku čím prekvapiť, pošlem jej aspoň peknú esemesku...“ Alebo jej prinesie kyticu kvetov. Mnohí muži potešia či prekvapia svoje polovičky aj tým, že pomôžu v domácnosti. L. Potměšil tvrdí, že keď je to nutné, poupratuje i povysáva, no priznáva, že nerád. Nevadí mu však umývať riad. Keď varí, všetko po sebe uprace.

L. Potměšilovi bolo od malička preurčené stať sa hercom. Ako chlapec účinkoval v mnohých speváckych súboroch, neskôr v divadlách a potom vyštudoval DAMU v Prahe. Mnohí herci sa po rokoch hrania priznajú, že by si radi vyskúšali aj iné povolanie, prípadne keby sa mali znovu rozhodnúť, herectvo si už nevyberú. „Ja by som si pravdepodobne znova vybral to herectvo. Asi je to môj osud. Myslím, že som nikdy nad ničím iným neuvažoval. Skúšal som režírovať jednu komédiu, no zistil som, že je to strašne únavné, stále robiť to isté. Herectvo ma veľmi baví, no stále záleží od toho, čo hrám. Nevyberám si medzi vtipnými či vážnymi postavami. Baví ma hrať dobré postavy, dobre napísané. Či už je to v komédii, alebo v dráme. Zavesiť herectvo na klinec sa zatiaľ nechystám. Dúfam, že budem hrať až do konca života. Správny herec to jednoducho nemôže vzdať. Nerád na roly čakám. Som už starší a čakanie na príležitosti je únavné. Inak sa čaká na rolu, keď má človek 30, a inak, keď má po šesťdesiatke. Teraz by sa mi napríklad páčilo, keby mi zavolali z Hollywoodu, aby som vzal za Leslieho Nielsena ďalšie diely 'Bláznivej strely'...“

Na záver nás zaujímalo, čo L. Potměšil považuje za svoj najväčší úspech. V odpovedi však nespomenul rolu, ale niečo celkom iné. „Za najväší úspech považujem svoju rodinu. Vždy bola pre mňa veľmi dôležitá. Bol som tak vychovaný. Som rád, že sa vždy všetci vieme stretnúť a sme schopní spoločne riešiť i vážne veci. Nie je veľa rodín, ktoré fungujú. Najspokojnejší som, keď mám svojich najbližších všetkých pekne pokope na svojej chalupe,“ dodal na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári