O košickej situácii v tejto oblasti a prípadoch sme sa pozhovárali s riaditeľom Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Košiciach Rudolfom Pilarčíkom.

Hoci o tom nevie každý, prostitúcia je na Slovensku legálna. "Pokiaľ osoba poskytuje erotické služby za peniaze v súkromí, je to jej vec. Prostitútky možno v prípade, že túto činnosť vykonávajú na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom, stíhať len za prečin výtržníctva alebo v rámci priestupkového konania za verejné pohoršenie," hovorí R. Pilarčík. Trestný zákon však pozná aj trestný čin kupliarstva, ktorým postihuje konanie tých osôb, ktoré akýmkoľvek spôsobom koristia z prostitúcie vykonávanej „kňažkami lásky" alebo ich na túto činnosť zjednajú, zvedú, využijú, ponúknu alebo hoci len umožnia jej vykonávanie. "V praxi sme sa stretli aj s tým, že do kupliarskej siete patrilo aj niekoľko taxikárov, ktorí dievčatá vedome, za uvedeným účelom rozvážali za klientmi. Na súde je však dokazovanie tejto kriminálnej činnosti veľmi zložité a často nepriechodné."

V Košickom kraji sa problematikou kupliarstva a obchodovania s ľuďmi zaoberá najmä Oddelenie extrémizmu a mládeže. Okrem neho však táto trestná činnosť spadá do záujmu každého príslušníka kriminálnej polície. "Zákon na našom území definuje trestný čin kupliarstva od roku 1956. Aj za minulého režimu táto kriminálna činnosť existovala. Prebiehala však inou formou, nevídané rozmery nadobudla až po prelome režimov." Nebolo výnimkou, že za socializmu vykonávali prostitúciu aj sekretárky a úradníčky štátnych orgánov, ktoré boli v styku s cudzincami, ktorí sa na naše územie chodili takým spôsobom rekreovať. "O sekretárky ktorých aj vrcholových komunistických politikov šlo, radšej nebudem hovoriť. Väčšinou boli nespokojné s platom a svojim pekným zjavom, s ktorým sa zrejme uplatňovali u významných osobností, si dobre privyrábali," hovorí R. Pilarčík nadľahčene. „Keďže v tej dobe také styky a kontakty slečien s rôznymi cudzincami považoval komunistický režim za nebezpečné vo vzťahu k možnému vyzrádzaniu štátneho a služobného tajomstva, boli pod kontrolou vtedajších bezpečnostných zložiek."

Ťažké odhaľovanie

Zrejme najčastejšou formou kupliarstva na našom území je prevádzkovanie takzvaných verejných domov. Hoci oficiálne ponúkajú len spoločníčky, či masážne služby, nie je tajomstvom, že klienti týchto podnikov ich nenavštevujú kvôli tomu, aby si napravovali stuhnuté svalstvo... "V takých podnikoch nezriedka vykonávame bezpečnostné razie. Je nám zrejmé, k čomu tam dochádza, často nachádzame aj použitú 'pánsku ochranu'. Pred súdom však také dôkazy nestačia." Návštevníci odmietajú svedčiť. Niektorí sa boja, že by si narušili vzťahy v rodine, iní o takúto publicitu nestoja. "Zvlášť v prípadoch, keď v týchto zariadeniach medzi klientmi stretnete známejšie tváre športového, kultúrneho, spoločenského života. Samozrejme, nie sú ochotní spolupracovať."

Oficiálne sa hovorí, že zamestnankyne takýchto zariadení svojich klientov len sprevádzajú, robia im spoločnosť pri poháriku. Iné salóny, ktoré sa prezentujú ako masážne, dokonca pre svoje dievčatá zháňajú rôzne masérske certifikáty, doklady o spôsobilosti a absolvovaní masérskych kurzov. Často sa tak vystavujú riziku odhalenia falošnej dokumentácie, no v súčasnosti si už na to dávajú väčší pozor. Prostitútky nemajú dôvod na sťažnosti, keďže sú so svojou výnosnou prácou spokojné. "Špecifické formy policajného odhaľovania a objasňovania tejto trestnej činnosti síce zákon pripúšťa, ale tie v týchto prípadoch využívame zriedka. A to aj z toho dôvodu, že súdna prax nám ukazuje, ako ľahko je možné dôkazy zadovážené aj týmto spôsobom znegovať. Preto už svoju energiu aj v tomto smere vybíjame na prípadoch, ktoré ľudí oveľa viac sužujú." R. Pilarčík mal na mysli formy ako odpočúvanie, či sledovanie. Agenta provokatéra polícia na prípady kupliarstva nenasadzuje.

Napriek tomu sa však čas od času podarí obviniť a odsúdiť aj prevádzkovateľa takého "zábavného" podniku. Občas k tomu dopomôže nejaké to konkurenčné spyknutie, či vzájomný spor o nejaké dievča, teda jej prevzatie z jednej skupiny do druhej. Aby však prostitútka bola ochotná proti svojmu "zamestnávateľovi" svedčiť, je predovšetkým potrebné vysvetliť jej, že poskytovanie sexuálnych služieb za podmienok, za ktorých tieto služby vykonávala, nie je pre ňu trestné (pokiaľ samozrejme sama nenaviedla na prostitúciu niekoho iného). Usvedčiť šéfa je však ochotná len nespokojná prostitútka. "Stáva sa, že niektorí 'pasáci' svoje prostitútky bijú alebo ich inak fyzicky či psychicky ohrozujú. Vtedy máme situáciu zjednodušenú. Žiaľ, stáva sa aj to, že nám súdy oslobodia aj zdanlivo jednoznačne vinných podozrivých. Je to však najmä z dôvodu zmeny výpovedí pred súdom, spochybňovania spôsobu výsluchu zo strany vyšetrovateľov, či spochybňovania zákonnosti zhromaždených dôkazov."

Sex na ulici

V marci 2009 košický vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie prečinu kupliarstva formou spolupáchateľstva návrhom na podanie obžaloby, z ktorého boli obvinení Róbert I. a Renáta G. z Košíc. Od novembra 1997 do septembra 2007 v erotickom salóne na Slovenskej ulici a inde zjednali na prostitúciu najmenej deväť osôb, koristili z vykonávania prostitúcie a umožnili jej vykonávanie. "Aj keď tresty hrozia sú vysoké, v závislosti od spôsobu spáchania, veku a doby, po ktorú boli poškodené osoby zneužívané (zvlášť chránené sú neplnoleté dievčatá), objemu získaných finančných prostriedkov, ako aj následkov tohto trestného činu, kde zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v najnižšej forme do troch a v najvyššej forme do 15 rokov, obom vyššie menovaným súd uložil podmienečné tresty."

Ďalšou rozšírenou formou kupliarstva je takzvaný eskort. Zákazníci si prostitútky volajú na dohodnuté miesta telefónom. "Zistili sme, že v Košiciach pôsobila skupina osôb, ktorá prostitúciu sprostredkúvala prostredníctvom telefónnej siete. Nepochybujeme, že sa to deje aj dnes, aj za využitia internetu. Zákazníci vedia, na aké číslo zavolať, keď si chcú také služby objednať. Následne im objednaný tovar – ženu dovezú autom, často v sprievode muža, ktorý na ňu dáva pozor." Polícia také siete priebežne monitoruje. Na to, aby mohla podozrivých účinne obžalovať, však často chýbajú jasné dôkazy. "Polícia by mohla do tohto kolobehu zasiahnuť vtedy, ak by bolo dokázateľné, že prostitútka vykonáva túto činnosť nielen pre svoj vlastný prospech a vlastný zisk, ale aj pre prospech iného. Alebo by bolo zrejmé, že vo výkone tejto činnosti jej napomáha iná osoba, ktorej musíme preukázať, že o týchto sexuálnych službách vopred vedela. Dnes sa však vedia beztrestným spôsobom živiť aj samé prostitútky. Za tým účelom využívajú rôznu inzerciu."

Zákon síce nepostihuje samotnú prostitúciu, za podmienok, že k nej nedochádza na verejnosti, či na miestach verejnosti prístupných, ale chráni klientov pred možnou nákazou pohlavnou chorobou. "Na to si musia dávať pozor všetky spomínané kňažky lásky. V tom je zákon nekompromisný, lebo v týchto prípadoch postihuje aj páchateľov, ktorí sa tohto činu dopustia z nedbanlivosti. Nemusí sa teda jednať o úmyselné konanie, že páchateľ o svojej pohlavnej chorobe a možnostiach nákazy vedel, ale vzhľadom na okolnosti prípadu vedieť mal a mohol."

Košičanom je z toho pohľadu dobre známa lokalita pri Pošte II. Na chodníku a v blízkom parku tam postávajú prostitútky zväčša snedej pleti pre menej solventných pánov. Sexuálne služby najčastejšie vykonávajú v aute, čím sa vyhýbajú zodpovednosti za verejné pohoršovanie, alebo výtržníctvo. "V lete však niekedy vykonávajú sexuálne služby aj vonku. V okolí spomínanej lokality na to majú priestory, alebo sa len skryjú za stromy." Na to, aby všetko "klapalo" ako má, dohliadajú "pasáci", ktorí činnosť svojich "zamestnankýň" monitorujú. "Istú časť zarobených peňazí im prostitútky odovzdávajú. Tam je však ťažké dokázať, že ide o peniaze za tieto služby. Podozrivý môže tvrdiť, že jednoducho dostal peniaze, ktoré pred tým dotyčnej požičal, alebo podobne."

26 prípadov

Podľa štatistík KR PZ v Košiciach sa za posledné tri roky vyšetrovalo 26 prípadov kupliarstva. Z nich bolo šesť ukončených návrhom na podanie obžaloby, 12 bolo odmietnutých a vo zvyšných sa ešte koná. Aj tu teda vidieť zložitosť dokazovania takejto trestnej činnosti. Polícia však nemá v pláne poľaviť vo vyšetrovaní podozrení z kupliarstva. Hoci to nie je prioritou, problematiku "biznisu s láskou" priebežne monitoruje. "Pracujeme s určitými informáciami a nie je žiadnym tajomstvom, že o osobách, ktoré v tejto činnosti figurujú, vieme. V podozrivých zariadeniach robíme kontroly, kde sa snažíme kupliarsku činnosť obmedzovať ako sa dá."

Hoci je celá vec ťažko dokázateľná, na to, aby obchodníkom so sexuálnymi službami trocha "zavarili", existujú aj iné "páky". "Spolupracujeme napríklad s inšpektorátom úradu práce. Stáva sa, že v salóne pracujú dievčatá, ktoré nemajú podpísanú zmluvu. Tým už majiteľovi zariadenia vzniká problém. Často robíme kontroly aj s pracovníkmi colnej správy. Zameriavame sa na to, či sa v podniku nepredáva pašovaný alkohol alebo cigarety."

Ako však R. Pilarčík na záver dodal, najľahšie sa im pracuje v prípade, že dostanú echo od samotných občanov, prípadne niekoho, kto bol v súvislosti s touto trestnou činnosťou nejako poškodený.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári