O tom, v čo veria, o histórii cirkvi aj polygamii, ktorou bola v minulosti táto cirkev známa, sme sa pozhovárali s dvomi misionármi z USA a dvomi košickými veriacimi.

Justin Brown, pochádzajúci z Californie, sa narodil do mormonskej rodiny. "O tom, že pôjdem na misiu, som uvažoval už dávnejšie. Túto možnosť má v našej cirkvi každý chlapec. Keď som mal 18 rokov, rozhodol som sa, že to skúsim," hovorí Justin. Jeho kamarát Wiliam, ktorý pochádza z Texasu, chcel ísť na misiu už dávnejšie. Dokonca si na tento účel sporil peniaze. Než prišli na Slovensko, absolvovali dvojmesačný kurz v Utahu. "Okrem toho, že sme sa zdokonaľovali v tom, ako máme ľudí oslovovať a učiť našu vieru, sme absolvovali základný jazykový kurz. Musím povedať, že slovenčina je dosť ťažký jazyk."

To, že prídu práve na Slovensko, si nevybrali, určili im to ich vedúci. "My sme len povedali, že sme ochotní naučiť sa nový jazyk a vycestovať. Slovensko som poznal ako súčasť Česko-Slovenska z mapy, ale nič bližšie som o ňom nevedel. Bol som zvedavý, aké to tu bude." 20-ročný Wiliam a 21-ročný Justin kvôli misii na Slovensku prerušili štúdium medicíny. Dokončia si ho, keď sa vrátia. "Na Slovensku fungujeme v piatich mestách, pričom sa zvyčajne po dvoch mesiacoch medzi jednotlivými centrami striedame." Wiliam dodáva, že ich rodina v tom, čo robia, podporuje. "Súhlasia s tým, že je to dobrá vec. Domov je však domov. Mame chýbam."

Viera Mormonov sa od viery majoritných kresťanských náboženstiev vo svojej podstate nelíši. Veria v Boha, ktorý je otcom ľudí na nebi, v jeho syna Ježiša Krista, jeho usmrtenie a zmŕtvychvstanie. Najvýraznejší rozdiel však súvisí so vznikom cirkvi. "Veríme, že cirkev zriadená svätým Petrom po Ježišovej smrti časom upadla. Preto potreboval Boh nového proroka, ktorý by ju obnovil. Zjaveniami tak za Petrovho nástupcu určil v roku 1820 Josepha Smitha z New Yorku. Toho považujeme za Petrovho nástupcu a zástupcu Boha na zemi," vysvetľuje Wiliam. Kvôli útlaku a prenasledovaniu museli veriaci mormonskej cirkvi utiecť do Utahu. Tam je dnes akési centrum Mormonov.

Pomenovanie Mormoni má spojitosť s ďalším historickým faktom, z ktorého vychádzajú. "Naše učenie pochádza nielen z Biblie, ale aj z Knihy Mormonovej. Tú Josephovi Smithovi určil Boh ako ďalšie učenie, ktorého by sa mali ľudia držať. Knihu napísali židovské kmene, ktoré 600 rokov pred Kristom utiekli na americký kontinent. Žili tam približne 1 000 rokov, kým ich nevyhubili predkovia amerických Indiánov. Posledný muž kmeňa napísal učenie tohto národa a z tejto knihy vychádzame." Wiliam ďalej tvrdí, že Kniha Mormonova sa od Biblie príliš nelíši, skôr sú v nej pridané niektoré učenia, ktoré v Biblii nie sú.

Kniha Mormonov na rozdiel od Biblie napríklad uvádza, že novorodenci prichádzajú na svet čistí, bez večného hriechu. "Krst bábätiek teda nie je k ich očisteniu nutný. Krstíme sa ponorením celého tela až v neskoršom veku a to na znak toho, že vstupujeme do cirkvi." Mormoni ďalej nepovažujú prvotný hriech za náhodu. "Podľa nášho učenia nebolo to, že Eva odtrhla jablko zo stromu poznania náhodou. Bolo to Božím plánom. Chcel, aby mali ľudia na zemi možnosť výberu medzi dobrom a zlom." Mormoni sa spovedajú pokánim priamo Bohu, pričom výsledkom má byť reálna životná zmena. Pri vážnejších hriechoch, za ktoré pokladajú napríklad závislosti, im môže pomôcť aj ich vedúci. Mormoni veria aj v druhý príchod Ježiša Krista na Zem. Kedy sa tak stane nevedia, no vraj sa to bude dať spoznať podľa určitých znakov, ktoré sú v Biblii opísané. Niektoré z nich už dnešný svet spĺňa, stále je však niekoľko takých, ktoré na svoje naplnenie ešte len čakajú.

Cirkev Mormonov je medzi ľuďmi známa najmä tým, že sa členstvo v nej spája s mnohoženstvom. Je to však omyl, mnohoženstvo už niekoľko rokov neuznávajú. "Polygamia bola povolená pre prvých zakladateľov našej cirkvi. Bolo to z toho dôvodu, že boli prenasledovaní, z mnohých žien sa stali vdovy a potrebovali mužov, ktorí by sa o nich starali. Chlapov bolo menej a tak sa každý staral o viacero manželiek. Od roku 1891 je však mnohoženstvo v našej cirkvi zakázané. Ak by mal niekto z cirkvi viac žien, bol by exkomunikovaný. Na mnohoženstvo sa nás pýta mnoho ľudí, je teda dobré vedieť, že je to už minulosťou."

Pápeža neuznávajú za hlavu cirkvi. Na čele štruktúry mormonskej cirkvi je prezident, ktorého pokladajú za proroka - zástupcu Boha na zemi. Druhým najdôležitejším orgánom je 12 apoštolov, nasleduje rada sedemdesiatnikov (je ich 70). "Kňazstvo u nás v sebe nesie každý chlap, ktorý žije podľa našich pravidiel. Nemusí, no má právo viesť bohoslužby. Sedemdesiatnikom, apoštolom či prezidentom cirkvi sa môže stať len povolaním - teda keď ostatní členovia na základe rôznych znamení určia, že je toho hoden." Ženy majú vlastný cirkevný "úrad". Starajú sa najmä o rôzne charitatívne aktivity cirkvi. Ide prevažne o ženy cirkevných hodnostárov.

Vo svete žije vyše 13 miliónov Mormonov. V 162 krajinách sveta ich vieru šíri viac ako 50-tisíc dobrovoľných misionárov. Na Slovensko prišli prví už pred 17 rokmi. "Tu však bola naša cirkev uznaná len pred tromi rokmi. Rovnako tri roky pôsobíme v Košiciach. V súčasnosti tu máme 14 pokrstených veriacich a niekoľko ďalších ľudí chodí na naše stretnutia," hovorí Wiliam. Nových členov získavajú v uliciach. Oslovujú ľudí, niekedy chodia aj po bytoch či domoch, od dvier k dverám. Nie každý je naklonený tomu vypočuť si niečo o ich viere.

"Mne sa dvakrát stalo, že ma napadli. Boli to opití ľudia. Stretávame sa s rôznymi predsudkami. Ľudia si myslia, že sme Svedkovia Jehovovi, alebo tiež počuli, že stále uznávame mnohoženstvo. Problém je v informovanosti. Nájdu sa však aj takí, ktorí si chcú vypočuť, o čom je naša viera, chcú spoznať niečo nové." Sympatické sú iné mormonské aktivity. "Dvaja misionári v Košiciach majú za úlohu najmä organizovanie charitatívnej pomoci. Pomáhame finančnými alebo materiálnymi darmi pre školy či pre zdravotne postihnutých ľudí. V nedeľu sa členovia cirkvi stretávajú na spoločných bohoslužbách. Vedie ich vedúci. Je oblečený normálne, teda v žiadnom rúchu." Každú stredu organizujú ďalšiu pravidelnú aktivitu - kurz anglického jazyka.

Misionári nepoberajú žiadny plat. Za to, že tu môžu šíriť zvesti o svojej viere, dokonca sami platia. "Platíme 400 amerických dolárov mesačne. Tieto peniaze sú zo spoločného účtu rozdeľované na potreby misionárov v jednotlivých krajinách." Po tom, čo ukončia košickú misiu, sa obaja mladí Američania chcú vrátiť domov. "Určite chceme doštudovať a založiť si rodinu. Do Košíc by sme sa však radi vrátili. Avšak už len ako na dovolenku," uzavrel Wiliam.

Misionári ju oslovili v parku

Jana bola ateistka. "Síce som k viere v Boha inklinovala, ale nikdy som sa nenechala oficiálne pokrstiť," hovorí 25-ročná Košičanka. O viere začala vážnejšie uvažovať po náhodnom stretnutí s mormonskými misionármi. "Sedela som v parku na lavičke, keď sa pri mne pristavili misionári. Nemala som problém vypočuť si ich a spravila som dobre. Zaujalo ma, čo mi povedali a keď ma pozvali na nedeľňajšie stretnutie, sľúbila som, že prídem." Hneď na prvom stretnutí ju mormonské učenie oslovilo. "Páčili sa mi ich myšlienky. Súhlasila som s nimi a snažila ich spoznať čo najdôkladnejšie."

Nasledujúce mesiace pravidelne navštevovala spoločné stretnutia. "O iné cirkvi som sa veľmi nezaujímala. Hneď som si osvojila to, čo učia v mormonskej cirkvi. Páčilo sa mi, že je to slobodná, nie mechanická cirkev. Zaujalo ma aj to, že sa nechávajú krstiť až po vlastnom zvážení v neskoršom veku. Bola som presvedčená o tom, že je to správne. Modlila som sa a dúfala, že mi dá Boh vedieť, či je to to pravé." Jana tvrdí, že odpoveď prišla. Žiadne znamenie, jednoducho vnútorný pocit. "Po zopár mesiacoch som sa nechala pokrstiť a som s tým spokojná."

Keď sa rozhodla podstúpiť krst, musela sa pripraviť na zmiešané reakcie okolia. Ako však hovorí, predsudky nepociťovala až tak markantne ako iní. "Rodina a okolie sa spočiatku trocha čudovali. Časom si však zvykli a v súčasnosti to už prijímajú bezproblémovo." Pravidelne chodieva na bohoslužby, cirkev jej dáva veľa. "Hlavne je to o vnútornom pocite, naplnení. Okrem toho sa tam stretávam s fajn ľuďmi." O tom, ako chce svoju vieru rozvíjať a ako bude viesť svoju budúcu rodinu, zatiaľ neuvažovala. "Ešte som nemala čas premýšľať nad tým, či musí byť môj budúci manžel tiež Mormonom," dodala Jana s úsmevom.

Jeho cieľom je večný život

Košičan Kristián, ktorý má 35 rokov, sa už odmlada zaoberal štúdiom rôznych náboženstiev. "Zaujímal som sa o Sväté písmo a jeho rôzne výklady. Stretol som sa pri tom aj s náukou Mormonov," spomína. Keď ho na ulici zastavili misionári, rád si ich vypočul, náuka, o ktorej mu hovorili, pre neho nebola cudzia. "Spýtali sa ma, čo je pre mňa v živote najdôležitejšie. Keď som odpovedal, že Boh, dali sme sa do reči a pozvali ma na stretnutie v ich sídle." S vierou Mormonov sa vraj Kristián stotožnil hneď na prvom stretnutí. "Okrem iných vecí mi na nej imponuje to, že je nenásilná. Mormoni nikoho neodsudzujú. Učenie ľuďom nevnucujú, dávajú prednosť osobnej skúsenosti človeka - chcú, aby sa o tom, že to, čo hlásajú, je pravda, presvedčil človek sám."

Na krst sa pripravoval približne štyri mesiace. Koncom jesene 2008 sa stal členom cirkvi. "Moja rodina sa ma najprv na to, čo robíme v spoločenstve, vypytovala. Báli sa, že sa dostanem do nejakých problémov. Rovnako boli zvedaví aj kamaráti a kolegovia v práci. Časom však videli, že som svoje správanie nezmenil a že sa držím len spoločensky prospešných morálnych hodnôt."

Život v cirkvi dáva Kristiánovi pocit spolupatričnosti. "Stretávam sa s ľuďmi, ktorí idú za rovnakým cieľom ako ja. Môžem sa na mojich bratov v cirkvi spoľahnúť. Je to veľká istota. Hádam najpodstatnejšie je však to, že viem, kam smerujem. Mojím cieľom je večný život..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári