Peter Giňovský z obce Podhorany v prešovskom okrese zažil vlani 13. decembra nepríjemný incident, po ktorom mu hrozila amputácia pravej ruky. Počas brigády mu priemyselná cirkulárna píla nešťastnou zhodou náhod odrezala pravú ruku pozdĺžnym smerom v oblasti lakťa. Košickým lekárom sa mu ju však podarilo zachrániť. O nepríjemnom zážitku sme sa s ním pozhovárali a k tomuto aj niekoľkým podobným prípadom sa nám vyjadril aj jeho ošetrujúci lekár.

Peter má 34 rokov. Vyštudoval "strojarinu" a v priemyselnej výrobe sa ako obrábač kovov aj živil. V decembri brigádoval v istej prešovskej firme, kde pracoval pri "cirkulárke". "Bola nedeľa. Opracovával a skracoval som odpadové drevo. Kotúč píly sa pohýna len vtedy, keď mám na píle drevo," spomína Peter. Pravú ruku nechával vždy položenú na píle a ľavou rukou sa zohýnal po ďalšie drevo. Nevie ako, no píla sa pohla a pravú ruku mu odrezala. "Keď som sa narovnal, cítil som, že mi rukáv akosi čudne visí. Až vtedy som si uvedomil, že moja ruka nie je tam, kde má byť, len sa voľne hompáľa na kúsku kože." Ako je možné, že sa píla pohla neočakávane sama od seba, momentálne prešetruje polícia.

Reakcie takto vážne zraneného človeka môžu byť rôzne. Peter sa však nespanikáril a zachoval si chladnú hlavu. "Myslel som len na to, ako čo najskôr zastaviť krvácanie a zavolať sanitku. Panikárili skôr kolegovia, ktorí nevedeli, čo skôr." Napokon sa im škrtidlom podarilo na ramene zastaviť krvácanie. "Odviezli ma do prešovskej nemocnice, kde však lekári povedali, že s tým nedokážu spraviť nič a odkázali ma na košickú nemocnicu." Po prevoze do Košíc Peter okamžite absolvoval sedemhodinovú operáciu. "Keď som sa v pondelok prebral z anestézy, začal som si ľavou rukou hmatom hľadať pravú. Keď som ju tam našiel, veľmi mi odľahlo. Cítil som, že je teplá, tušil som teda, že to bude dobré. Ďakujem pánovi Dr. Ristvejovi, že mi ruku zachránil."

Počas nešťastného zranenia vraj bolesť cítil, no nie takú ako by si predtým myslel. "Zub bolí určite viac. Uvedomujem si však, že svoju rolu zohral aj šok a anestetiká, ktoré mi vpichli v sanitke." Po operácii však bolesti cíti stále. "Pretrvávajú dodnes, asi sa ich tak skoro nezbavím." Ruka sa Petrovi hojí nad očakávanie dobre. Tri mesiace po operácii sa javí byť pekne zrastenou a prijatou. "Kosti mám spojené titanovou dlahou. Kovové kusy vo mne ostanú navždy. Z hojenia mám však dobrý pocit. Aj to, že ma ruka bolí, je dobrým znamením. Znamená to totiž, že mi pracujú prerušené nervové vlákna."

Rukou však Peter nedokáže pohnúť. Má ju nehybne zabandážovanú. "Každý deň chodím na rehabilitácie. Hýbu mi na nich všetkými kĺbmi, ktorými ja sám nedokážem. Je to nutnosťou k tomu, aby sa oživili nervy a svaly, ktoré boli pílou odrezané. Okrem toho mi svaly a nervy stimulujú aj elektrickými výbojmi." V to, že rukou dokáže opäť hýbať, pevne verí. "Aj preto chodím na tie rehabilitácie. Cítim šancu a verím tomu, že keď sa bude všetko hojiť ako má, budem rukou vedieť hýbať natoľko, že budem môcť robiť aspoň jednoduché činnosti."

V súčasnosti Petra zranenie veľmi obmedzuje. Často je odkázaný na pomoc rodiny. "Neviem sa poriadne obliecť. Niečo ako viazanie šnúriek na topánkach je pre mňa hotovou vedou. Keď si umývam ruky, umyjem si len ľavú, pravú len tak opláchnem." Lekári mu dali jednoznačnú radu - všetko sa má naučiť robiť ľavou rukou. "Keďže som pravák, je to pre mňa veľmi ťažké. Za tie tri mesiace od nehody sa mi však podarilo naučiť sa celkom slušne písať. Ľavou rukou sa dokážem nielen podpisovať, ale písať aj krátke slová a vety.."

Horšie je to však s jeho výhľadom do budúcna. Vie, že ruku nebude mať funkčnú tak ako pred tým v plnej miere. "Aj keď ňou začnem hýbať, viem, že nebudem môcť robiť nejaké náročné práce. Okrem iného aj preto, že mi ju lekári pri operácii skrátili o päť centimetrov." Od nehody sa k žiadnej píle nepriblížil a ako nám znechutene povedal ani neplánuje priblížiť. Keďže sa živil manuálnou prácou, musel prehodnotiť čo ďalej. Je mladým chlapom, určite nebude sedieť doma. "Rozmýšľal som nad tým, a prišiel som k tomu, že jedinou mojou možnosťou je kúpiť nejakú unimobunku a predávať v nej tlač, či drobnú drogériu.."

Peter si uvedomuje, že mal šťastie v nešťastí. Vie, že mohol o ruku prísť úplne. Aj tak však momentálna situácia predstavuje veľkú záťaž na jeho psychiku. "Je to veľmi zvláštne obdobie. Pri inom zranení lekár určí dobu liečenia. Ja však žijem v neistote. Neviem, kedy budem môcť opäť normálne pracovať. Chodím na rehabilitácie, no neviem kedy rukou dokážem pohnúť. Môže to byť o rok, ale aj o dva..."

Chirurug: Amputovanú časť tela treba chladiť a nie zmraziť

MUDr. Tomáš Ristvej pracuje na Oddelení úrazovej chirurgie FN LP na Rastislavovej ulici od roku 1987. "Úrazovej chirurgii sa venujem zhruba 25 rokov. Od začiatku 90. rokov sa špecializujem aj na replantačnú chirurgiu." Tá sa, laicky povedané, zaoberá prišívaním amputovaných orgánov, či ich rekonštrukciou a obnovou funkcií.

Čo sa týka P. Giňovského, mal kompletne amputovanú pravú hornú končatinu v oblasti ramena. "Čo bolo ešte horšie, píla mu zarezala aj do oblasti predlaktia. Museli sme teda ošetrovať porušené štruktúry aj v predlaktí," vysvetľuje chirurg, ktorý ho operoval. "Najprv bolo potrebné ošetriť poškodené mäkké tkanivo v oblasti tržnozmliaždných rán, potom sa stabilizoval kostný skelet titánovou dlahou. Šitím sme spojili hlavnú cievu aj dve odvodné vény, tým sme obnovili ich priechodnosť. Spojili sme svalstvo a nervy, nakoniec sme prekryli kožným krytom všetky mäkké štruktúry." Šlo o náročnú sedemhodinovú operáciu, za ten čas by za iných okolností stihol MUDR. Ristvej prišiť dve ruky. "Pacient je v domácom liečení a chodí na rehabilitácie. Hojenie je zatiaľ bezproblémové a má predpoklad na ďalšie zlepšovanie."

Na úrazovej chirurgii sa venujú pestrej škále operačných zákrokov. Od zlomenín končatín, prstov až po poranenia brušnej dutiny, hrudníka, lebky. Špecifickou časťou práce úrazových chirurgov sú kompletné amputácie a semiamputácie. "Pri kompletnej amputácii ide o kompletné úrazové oddelenie končatiny. Pri semiamputácii sa nejaká štruktúra končatiny zachovala. Či už nerv, alebo kosť." Amputácií zaznamenajú na oddelení približne 5 až 7 ročne, revaskularizácií do 20. Nejde o tak jednoduché zákroky, ako si ľudia myslia. "Končatinu neprišijeme a neprilepíme lepidlom. Ide o náročné zákroky, pri ktorých najskôr odstránime mŕtve časti tkaniva. Ak je napríklad poškodená aj kosť v bode zlomu, musíme ju opracovať."

Následne sa neprišije len končatina, ale aj každá z ciev, pričom sa musí zachovať priechodnosť krvi. "Najmä pri mikrochirurgii, kde prišívame malé časti tela ako napríklad prsty, pri mikroskope presedíme aj niekoľko hodín." Dôležité je aj pooperačné obdobie. Nikdy nie je isté, či telo prišitú časť príjme, či ju nenapadne nejaká infekcia. "Je to psychicky náročné aj pre nás. Stáva sa, že to pacient nenesie dobre a prišitú časť psychicky odmietne. Infekcie sa snažíme obmedziť antibiotikami. Najdôležitejšie je zabezpečovanie dostatočného prekrvenia prišitej časti tela." Ak organizmus prišitú časť odmietne, dochádza k opätovnej amputácii, čo znášajú ťažko pacienti aj samotní chirurgovia. Predpoklad úspešného výsledku je vyšší u sečných poranení, teda keď bola končatina odseknutá. Povrch poranenia je totiž menej členený, čistejší. "Najťažšie prípady sú, keď dôjde k pomliaždeniu a následnému odtrhnutiu končatiny. Vtedy ide o masívne poranenia, kde je len malá šanca na oživenie časti tela."

Úrazoví chirurgovia ošetrujú spravidla nepríjemné prípady. Niekedy sa až rozum zastavuje, akou hlúpou zhodou náhod môže dôjsť k amputácii končatiny. Zväčša ide o pracovné zranenia. "V pamäti mám zranenie vojaka na košickom letisku. Priniesol benzínovú nádrž na opravu. Keď ju dal na určené miesto, pracovníci istej firmy ju začali zvárať. Hoci bol mladý vojak už otočený chrbtom a blížil sa späť k autu, došlo k explózii a letiaci kus plechu mu amputoval časť ruky od zápästia." Tento prípad našťastie dopadol dobre a potom čo mu lekári ruku prišili späť ju telo prijalo. Podobne košickí chirurgovia zachránili hornú končatinu mladej žene z Nálepkova. "Pracovala v mliekarni, kde jej počas čistenia prístrojov vtiahol podávač mlieka ruku do svojich útrob a odrezal ju. Ruka sa po operácii pekne zahojila. Dnes táto žena vychováva malé dieťa."

Nie všetky prípady však dopadnú úspešne. "Mladému 19-ročnému mužovi amputovalo prevrátené auto pri autonehode hornú končatinu v oblasti lakťa. Bolo to drvivé poranenie, došlo aj k vytrhnutiu nervových koreňov z miechy. Ruku telo neprijalo späť a museli sme ju následne opäť amputovať."

Replantácie horných končatín sú spravidla úspešnejšie ako remplantácie nôh. "Pri dolných končatinách totiž dochádza k úrazu s väčšou energiou a teda aj k rozsiahlejšej devastácii. Aj v tejto oblasti však máme za sebou niekoľko úspešných zákrokov." V spolupráci s plastickou chirurgiou vykonávajú aj mikroreplatnácie, teda replantácie prstov a menších častí tela. K ich amputácii dochádza najčastejšie pri práci s cirkulárkou, sekerou, či pri autonehodách. Smutným, no určite najkurióznejším prípadom bola amputácia penisu. "Muž z istej obce na dvore močil. Prišlo mu zle a odpadol. Na zem dopadol tak nešťastne, že si udrel hlavu a upadol do bezvedomia. Tým. že si nezapol rázporok, jeho pes mu penis odhryzol. Našťastie, nezjedol ho... Na operačnom stole potom pacienta operovali dve skupiny lekárov. Jedni mu operovali poranenia mozgu, druhí penis... Žiaľ, tento pacient následkom poranení hlavy podľahol."

Ak sa niekomu prihodí zranenie, ktoré mu nejakú časť tela amputuje, existujú odporúčané rady, ako postupovať. Zraneného treba odniesť z miesta, kde mu hrozí ďalšie nebezpečentsvo, zastaviť krvácanie, nájsť amputovanú časť tela a dať ju do vrecúška. Ten vložiť do vody s ľadom a zavolať sanitku. "Stalo sa, že nám priniesli malíček v ľade. Bol úplne zmrznutý a už sa nedal použiť. Amputovanú časť je potrebné chladiť, nie zmraziť," upozorňuje MUDr. Risvej. Končatiny sa dajú zachrániť približne do šiestich hodín od úrazu, menšie časti tela vydržia dlhšie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári