No kým väčšina z nás cestuje takú diaľku iba za dovolenkovým relaxom, prípadne poznávacou turistikou, nájdu sa aj výnimky. Jednou z nich bola vlani v novembri Košičanka Alena Ozogányová. V Thajsku síce navštívila aj pamiatky a leňošila na plážach, no jej prvotným cieľom vycestovať na takmer opačnú stranu zemegule bolo čosi iné...

Alena je diplomovaná fyzioterapeutka, ktorá 6 rokov pracuje v súkromnom rehabilitačnom centre MUDr. Beatrice Levkušovej. Denne s pacientmi vykonáva rôzne cvičenia, vrátane masáží. Skúseností má dosť, napriek tomu sa rozhodla študovať vysokú školu, aby prax obohatila o odbornú teóriu.
„Raz naša šéfka spomenula v kolektíve, že by bola možnosť absolvovať kurz thajskej masáže priamo v Thajsku," spomína Alena na lanský rok. „Mňa to zaujalo, preto som si okolo toho začala zisťovať všetko podstatné. Hlavne podmienky pobytu, cenu a tak podobne. Dozvedela som sa, že také študijné cesty organizuje istá masérska škola v Brne. Poslali mi program, a keďže sa mi pozdával, prihlásila som sa." Tu treba spomenúť, že Alenina šéfka jej zaplatila cestu aj náklady spojené s pobytom počas absolvovania kurzu. Teda ubytovanie, stravovanie a samotný päťdňový kurz thajskej masáže.

Žiadna erotika

„Do Thajska nás odcestovalo štrnásť, z toho šiesti sme boli účastníci kurzu. Bol to v podstate klasický turistický zájazd, no pre časť z nás bol prvoradý vzdelávací proces. Ja som bola jediná fyzioterapeutka, tri dievčatá boli masérky a dvaja si ešte len plánovali otvoriť živnosť a prevádzkovať thajské masáže." Cesta viedla leteckou trasou Praha - Istanbul - Bangkok. Ako predpokladali, v Bangkoku turistov privítalo teplé a hlavne vlhké počasie. Hneď z letiska si to namierili do hotela, ktorý bol podľa Aleny celkom pekný, no už by si vyžadoval aj nejakú rekonštrukčnú investíciu. Ostatne, ako väčšina thajských hotelov, ktoré nahlodáva zub času. Opravy akoby tam nepoznali. Ubytovacie priestory slúžia turistom dovtedy, kým nespadnú, potom sa na ich mieste alebo tesne vedľa postavia nové.

„Škola pre nás šiestich začínala vždy ráno o deviatej," predstavila Alena vyučovací proces. „Najprv sme sa prezliekli do teplákov a tričiek. Potom nasledovala modlitba. Nie k žiadnemu buddhovi, ale k zakladateľovi thajskej masáže Jivaka Kumar Bhakovi. Samozrejme, my šiesti sme sa nemodlili, iba ticho čakali, kým si naši učitelia splnia svoju povinnosť. Potom nasledovalo vyučovanie. Žiadne prednášky, všetko sa robilo prakticky. Mali sme dve lektorky. Vždy si niekoho z nás vybrali a na ňom názorne predviedli nejakú ucelenú zostavu. Ostatní sa iba pozerali. Potom sme vytvorili dvojice a jeden sa učil na druhom. Keď si prví traja tú zostavu nacvičili, dvojice sa vymenili. Takto sme to opakovali až do poludnia, keď sa začala hodinová prestávka na obed. O jednej sme pokračovali až do štvrtej popoludní."

Alena priznáva, že za päť dní, koľko kurz trval, sa nemohli naučiť všetko, čo thajská masáž obnáša. Je veľmi obsiahla, samotní Thajčania sa ju učia odmalička a žijú s ňou celý život. Mimochodom, thajská masáž je údajne akýmsi prienikom čínskej a indickej masáže. Z jednej i druhej prebrali jej zakladatelia to, čo považovali za najdôležitejšie a urobili z toho akýsi mix. „Teóriu nám naše lektorky vysvetliť veľmi nevedeli, pretože aj samotní Thajčania sú skôr praktici, ako teoretici. Jednoducho nám iba povedali a ukázali, ako a kde máme zatlačiť. Tradičná thajská masáž spočíva v stláčaní akupresúrnych bodov pozdĺž desiatich energetických dráh. Zahŕňa aj vyťahovanie a mobilizáciu kĺbov a strečing. Ťažko sa to vysvetľuje slovom, skutočne sa to lepšie ukazuje..."
Thajská masáž spravidla začína nohami a postupuje smerom nahor, po spomínaných dráhach. Väčšinou sa body stláčajú palcami. Ale používajú sa aj lakte, kolená a nohy. Klient obvykle leží na špeciálnej podložke. Na sebe má voľné a pohodlné oblečenie. Masér väčšinou kľačí vedľa klienta. Pri stláčaní akupresúrnych bodov má masér ruky vystreté. Tlak na tieto body vzniká akýmsi kývavým pohybom, pri ktorom masér prenáša svoju váhu na ruky. „To je tradičná thajská masáž," vysvetľuje Alena. „Sú však aj také druhy, pri ktorých sa používajú rôzne voňavé oleje a mastičky, ale pri nich je už klient počas masáže vyzlečený. Ja som sa však takéto techniky neučila." Samozrejme, tento druh thajskej masáže nemá nič spoločné s erotikou...

Ako sa dalo čakať, neustále masírovanie sa muselo nejako prejaviť. Keďže sa poltucet európskych študentov v prvých dňoch snažil prevádzať všetky cvičenia poctivo, zabrať dostali nielen prsty na rukách, ale aj ich telá. „Niekedy som bola taká zmasírovaná, že som nedokázala vyjsť po schodoch. Všetko ma bolelo," smeje sa Košičanka pri spomienke na sprievodné znaky vzdelávania. „To neustále opakovanie bolo skutočne náročné. Ak si dobre spomínam, už na tretí deň som mala svalovku. A nielen ja. Riešili sme to tak, že ku koncu kurzu sme už voči sebe neboli takí 'tvrdí'. Netlačili sme prstami až tak silno a masáž sme robili jemnejšie. Pravda, len keď sa dalo, lebo lektorky vyžadovali poctivý prístup. Zdalo sa mi, že tí Thajčania sú akýsi tvrdší a ich telá znesú viac ako európske."

Na záver kurzu nasledovali skúšky. Poltucet študentov na nich predviedol všetko, čo sa za päť dní naučil. Alena poznamenala, že tu sa už na bolesť nehľadelo. Všetci sa navzájom masírovali poctivo, lebo pozorné oko lektoriek by akékoľvek flákanie odhalilo. „Museli sme zodpovedať aj nejaké otázky, ale nebolo to nič náročné. Napríklad, aké sú kontraindikácie thajskej masáže. Všetci sme 'prešli' a dostali certifikáty, za absolvovanie kurzu tradičnej thajskej masáže."

Kobylku nezjedla

Relaxačnú časť pobytu, ktorý si Alena hradila sama, vyplnilo spoznávanie pamiatok a leňošenie pri mori. Prvým na rade bol samotný Bangkok. „Z množstva miest, ktoré sme navštívili, by som ako prvý spomenula Kráľovský palác. Bol jednou z mála pamiatok, kde platili obmedzenia, čo sa týka oblečenia. Žiadne krátke sukne, šortky alebo odhalené ramená. Dlhé nohavice, dlhé sukne a minimálne tričko s krátkym rukávom. Ak ho turista nemal, za mierny poplatok si mohol potrebné ošatenie požičať." Alena, ako ostatne väčšina turistov, ktorí navštívia Bangkok, si nenechala ujsť vidieť na vlastné oči dvoch azda najdôležitejších Buddhov. Jedného v Chráme Smaragdového Buddhu a druhého v chráme Wat Po. „V ňom leží najväčšia socha ležiaceho Budhu v Thajsku. Je dlhá 46 metrov a vysoká 15 metrov. Je pokrytá zlatom a chodidlá sú vykladané perleťou. V chráme je 108 misiek a vraví sa, že kto do každej vloží mincu, zaručí mu to šťastie a dlhý život. Ja som do nich mince vhodila, tak uvidíme..."

Aj ďalšie Čecho-Slovákmi navštívené miesta patrili medzi známe turistické atrakcie. Napríklad Ayutthaya, čo je komplex udržiavaných ruín starého kráľovského mesta, či Erawan Schrine. Je to svätostánok boha Bráhmu, hinduistického stvoriteľa vesmíru, stojaci v blízkosti hotela Grand Hyatt Erwan. „Dôvodom postavenia svätyne boli časté, aj tragické nehody, ktoré sprevádzali výstavbu hotela. Veštci majiteľom poradili, aby rozhnevaným duchom postavili nový príbytok. Tí tak urobili a odvtedy nezahynul pri výstavbe hotela žiaden robotník. Vo svätyni aj teraz vidieť tanečníkov, ktorých tanec si niekto najal, aby tak vyjadril vďaku za nejakú šťastnú udalosť. Alebo sa dajú kúpiť vtáky v klietke, ktorých vypustením sa dá urobiť dobrý skutok. Šťastie vraj zaručene prináša aj kúpa žrebu, ktorý predávajú zdravotne postihnutí ľudia."

Ešte než Alena v spomienkach hlavné mesto Thajska opustila, poznamenala, že miestna kuchyňa jej príliš nevoňala. Vadilo jej, že väčšina jedál je pikantná a bez nejaké druhu korenia bol vari iba čaj. Všetky jedlá boli ochutené exotickým korením a akoby toho nebolo dosť, kto mal záujem, mohol si pri stole do svojho pikantného jedla ešte pridať feferónky. Ako sa dalo čakať, Košičanku nelákalo ani ochutnať niektorú zo špecialít, akými sa vyznačuje ázijská kuchyňa. Teda nejakého hlodavca či hmyz. „Raz sme sa pristavili pri pečených cvrčkoch a kobylkách, ale pri pohľade na nich každého z nás prešla chuť experimentovať. Jediné, čomu som prišla na chuť, bola ryža, zelenina, ovocie a vajíčka. Tých konzumujú veľa a na rôzne spôsoby."

Z Bangkoku si to Alena a spol. namierili na ostrov Ko Chang, čo je v preklade Sloní ostrov. To preto, že sa tam nachádza veľká slonia rezervácia. Najväčšie suchozemské cicavce tam žijú vo voľnej prírode, teda v dažďových lesoch, ktoré pokrývajú asi 70 % ostrova, a tiež v zajatí, kde ich chovajú ako atrakciu pre turistov. „Jazda na slonoch bol pre mňa jeden z najväčších zážitkov," spomína Alena. „Sedeli sme na sedadlách, po jednom na každej strane chrbta a vodič sedel na krku. Potom sme jazdu na holom krku vyskúšali aj my. Okrem prechádzky po otvorenej prírode sme absolvovali kúpanie v rieke. Slonov odsedlali, my sme sa povyzliekali do plaviek a opäť sme si posadali na slony. Tie sa s nami ponárali, striekali po nás vodu a skákali sme z ich chrbtov do vody. Bolo to úžasné a strach som vôbec nemala. Bolo vidieť, že hoci tieto zvieratá žijú v zajatí, boli pokojné a bez stresu." Okrem iných atrakcií si Alena pochvaľovala aj kúpanie v mori. Prečo? Kvôli bielemu piesku a neskutočne čistej vode...

Muži „nic moc"

Posledná spomienka, ktorú Alena vylovila z pamäti, sa týkala vari najznámejšieho thajského letoviska Pattaya. Bývalé malé rybárske mestečko objavili ako prví americkí vojaci z neďalekej základne Nakhon Ratchaima. Postupne sa stalo jedným z z najvyhľadávanejších cieľov tzv. sexuálnej turistiky. „Ulice lemovali okrem množstva obchodov aj go-go bary a erotické salóny. Medzi turistami, najmä staršími mužmi, bolo vidieť hlavne Rusov a Nemcov. Za lacný peniaz si prišli užiť trochu erotiky. My sme navštívili jedno známe travesty vystúpenie, ale to nemalo podobu lacnej šou, kde účinkujúci napodobňujú Cher či Tinu Turner. Boli to ukážky tancov indickej, japonskej, čínskej i thajskej kultúry." V tejto súvislosti Alena poznamenala, že thajskí muži sa jej vôbec nepáčili. Ženy boli pekné, ale tie najkrajšie sú vraj „prerobení" muži. Mnohí mali skutočne bezchybné telá, a až keď prehovorili, vysvitlo, že so ženami majú spoločnú iba peknú tvár, telo a hlavne prsia...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári