Väčšina z nás nevie o jej láske k cestovaniu či o tom, že sníva o živote v Írsku. Radosť jej robia dvojičky Adam a Karolína. Od leta minulého roka je navyše, práve na želanie dvojčiat, pod čepcom. Do Košíc zavítala prvý raz v živote a pred predstavením Nahniličko súhlasila s týmto rozhovorom pri kozube v príjemnom prostredí keltskej krčmy. Česká herečka Eva Holubová.
Keďže Košice navštívila po prvýkrát, v prvom rade nás zaujímalo, čo z nich stihla vidieť a aký dojem na ňu naše mesto urobilo. „Ťažko povedať, lebo to bola iba taká ochutnávka. Bývame, žiaľ, na okraji Košíc, kde je také sídlisko, akými je 'zaneřádené' celé Československo. Ale ako som prišla do centra, ostala som uchvátená. Veľmi sa mi to páči, tu keby som bývala, bolo by to o inom...“
Predstavenie Nahniličko, ktoré českí herci odohrali v Košiciach dvakrát, malo v premiére aj v repríze u košických divákov úspech. „Honza Kraus to písal priamo pre nás. To nie je len divadelný súbor, to je skoro ako rodina. Neviem, či mi sedí moja postava, ale hrá sa mi dobre s Honzom Krausom, Bohuškom Kleplom, Ivanou Chýlkovou, Marthou Issovou i s Láďom Synkom. Mám tých ľudí rada. Tiež našu inšpicientku a maskérku. Už to spolu hráme asi 15 rokov. Je to moja srdcová záležitosť.“
Kto chodí do divadla málo a skôr sleduje televíziu, môže si E. Holubovú pamätať z rôznych filmov. Práve teraz napríklad v kinách beží Doktor od jazera hrochov. No väčšine divákov pri vyslovení mena českej herečky aj tak napadnú práve Pelíšky. Česká komédia zachytávajúca život niekoľkých ľudí a ich osobné „pelíšky“ v čase pred vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. „To bolo veľmi dávno,“ zaspomínala si E. Holubová. „Bola to pekná práca, spomínam na to rada. Nielen na tú prácu, ale aj na moje zoznámenie so Simonou Stašovou či Stellou Zázvorkovou. Boli to stretnutia, ktoré ma veľmi obohatili.“
Počas nakrúcania neraz nie je núdza o vtipné historky. E. Holubová však priznáva, že ona nie je typ, ktorý to vie tak dobre podať. „Často, keď niekto nejakú povie, tak sa až čudujem, že snáď som asi bola na inom filme. No v súvislosti s Pelíškami si spomínam na takú smutno–veselú situáciu. Nešlo však priamo o Pelíšky, ale Stellu Zázvorkovú. Keď zomierala, mala jednu prosbu, aby jej nikto neplakal na pohrebe. Museli sme jej to sľúbiť. Na pohrebe som sedela vedľa nášho vtedajšieho ministra kultúry Pavla Dostála. Vydržala som neplakať, ale smiať sa, ako žiadala, to som nemohla. Vydržala som to až dovtedy, keď nám pustili zo záznamu jej hlas. To som už nezvládla a rozplakala som sa aj ja. Pavel mi podal vreckovku, ja som sa vysmrkala a potom som zistila, že to je jeho povestný šál. Obaja sme sa tomu chechtali a tak splnili Stelle požiadavku, aby sme sa na jej pohrebe smiali.“
V Pelíškoch si E. Holubová zahrala učiteľku Evu, ktorá žila sama so synom. Pre neho hľadala otca, pre seba partnera. Podarilo sa jej to až ku koncu filmu. Odišla s manželom a synom na svadobnú cestu a nato sa zavreli hranice. Ako prežívala to obdobie E. Holubová reálne? „Mala som vtedy 10 rokov. Spomínam si, že som bola nešťastná, keď 21. augusta mamička plakala. Ten rok 1968, ktorý bol opisovaný v Pelíškoch, nebol taký hrozný, horšie bolo 20 rokov potom. Dvadsať rokov normalizácie. Môjho otca vyhodili z práce a musel ísť robiť do fabriky. Pocítila som to napríklad tým, že som nikdy nemala vlastný bicykel. Nepoznali sme minulosť, neverili v budúcnosť a štvala nás prítomnosť. Ten rok 1968 nám prišiel ako dobrodružstvo, následky prišli až potom.“
Herečka - dojička
E. Holubovú si môžu pamätať aj mladí, hlavne z filmu Gympl. Je to príbeh mladých chlapcov a dievčat na gymnáziu, ktorí by si radi vytvárali svoje pravidlá a zdá sa, že nič im nie je sväté. Česká herečka stvárnila rolu riaditeľky. Práve úlohy učiteľky a teraz riaditeľky jej neboli až také cudzie. Kedysi totiž pracovala ako vychovávateľka v školskej družine a učiteľka v materskej škole. „Viem si to predstaviť, že by som aj teraz učila. Neviem, či by som pubertiakov zvládla, no možno by som bola aj obľúbená. No ja som vždy chcela byť herečkou. Ale tak, že herečkou a niečím iným. Taká herečka a dojička, herečka a žeriavnička, herečka a doktorka... Preto som sa stala herečkou, lebo som si naivne myslela, že keď budem herečka, tak budem mať všetky tie povolania. Ono to tak však nie je.“
Účastníci zájezdu. Ďalší film z filmografie E. Holubovej. Partia Čechov, ľudí z každého súdka, sa spoločne vyberie autobusom na zájazd k moru. Aj samotná herečka je veľkou cestovateľkou. A vôbec si nevyberá medzi horami, morom, poznávacím zájazdom či leňošením na pláži. „Je množstvo miest, kam sa rada vraciam. A je jedno, či je to Paríž alebo Jindřichův Hradec. To miesto ale musí mať nejakého ducha. Mám šťastie, že nemám nič tak strašne obľúbené, že nie som pri výbere zviazaná. Kam sa mi to hodí, tam idem. Mne sa nemôže stať, že keď nebudem mať peniaze, budem nešťastná. Môžem ísť pokojne aj do Poľska do Jelenej Gory. To je jedno. Mám rada aj historické miesta a prírodu.“ Hoci nie je žiadne miesto, ktoré by bolo jej obľúbeným, sú miesta, ktoré by veľmi chcela navštíviť. Prezradila nám, že ju to ťahá do Izraela a do Írska. „Ale ja v tom nie som systematik, vždy to nejako vyjde. Veľa jazdím s priateľmi, za priateľmi, vždy je to s niečím a s niekým spojené.“
Hoci je tvár E. Holubovej i jej meno známe z mnohých filmov i divadelných predstavení, nebolo to tak vždy. Mnohým možno napadne otázka, prečo sa uchytila taká skvelá herečka až v zrelom veku. Čím to bolo? „Boľševikom,“ vysvetľuje. „Ja som nebola typ socialistickej, peknej, príjemnej hrdinky, slušnej a stráviteľnej. A keď mi dávali úlohy takých zlých továrenských paničiek, tie som odmietala. Ale viete, ako sa hovorí: Nie je bohatý ten, čo má veľa, ale ten, čo sa uspokojí aj s málom. Keď som netočila veľké filmy, spievala som na Divadelní pouti, tzv. kramárske pesničky či pouličné kuplety, alebo som šla učiť.“
Momentálne sa okrem divadla venuje hlavne filmom. Chystá sa točiť s Tomášom Mašínom, režisérom, ktorý točil Sezónu v pekle. „S ním mám robiť reklamu. Akú, o tom zatiaľ nesmiem hovoriť. Okrem toho príde do Prahy i jedna austrálsko–česká režisérka, ktorá chce natočiť film práve o 1968-om a o nasledujúcich rokoch. Vyzvala ma k stretnutiu, tak uvidíme. Počas prázdnin by sme mali točiť s Václavom Havlom jeho hru Odcházení. A keď niečo rozbehne aj Zdeňek Troška, ja už sa mu 'narvem' kamkoľvek. Povedal mi, aby som si prečítala Čachtickú pani, že by ju chcel robiť.“
Adoptívna mama
Voľného času, ako každá herečka, nemá E. Holubová veľa. Zájazdy jej zaberajú aj niekoľko dní. Čo však robí, keď práve nepracuje? „To by bolo na celú knihu, čo ja všetko robím. Mám ich rozpísané mraky. Ale aj to príde, že raz vydám knihu. Snažím sa žiť život, ktorý by mi prinášal radosť. Mám kamarátku, ktorá prežila Osvienčim. Boli sme spolu na židovskej obci a keď sa spievala jedna pieseň, Agi sa ma pýtala, či viem, o čom spievam. A ja, že nie, ale je to krásne. Ona mi na to povedala: Ďakujem ti, Pane, že môžem sedieť s priateľmi pri jednom stole. A dodala: To som si vždy spievala na apellplatzi a hovorila som 'Mu': keď ma odtiaľto dostaneš, budem si to celý život vážiť. Vidíš, má ma rád. Po celý zvyšok života som mala stôl i koho zaň posadiť... Preto sa nesnažím upínať na deti, na manžela, na prácu, ale na niečo vyššie a je jedno, či je to Boh, Otec alebo matka príroda.“
Mnohí možno nevedia, že E. Holubová sa angažuje aj v organizácii, ktorá pomáha indiánskym deťom. „Robím pre nich, no viac o nich hovorím.“ Dokonca si adoptovala 28-ročného horského vodcu z Peru menom Vlady, ktorého podporovala, aby nemusel chodiť robiť do džungle alebo na stavbu. „Všetky mi ho závideli, lebo mali malé deti a ja som mala 28-ročného krásneho chlapa. Tá podpora z môjho pohľadu nestála za reč, no on z toho kúpil kravu a mal mlieko pre celú dedinu. Teraz už nepotrebuje podporovať, má dosť objednávok. Samozrejme, že som ho bola v Peru navštíviť a on prišiel do Čiech. V Peru je to krásne, silné, je to úplne iná kultúra. Vládne tam viac ľudskej pospolitosti. Horskí indiáni vám dajú viac ako majú sami.“
Herečka vychováva dve vlastné deti. Dvojičky Karolínu a Adama. Obaja majú 16 a pol roka a navštevujú gymnázium. Zaujímajú sa o českú i zahraničnú politiku a o jazyky. Do Adama sa nedávno pustil bulvár. Herečku to nahnevalo, veď sama si s bulvárom užila svoje. „Nedávno vyšlo v jednom časopise, ktorému Honza Kraus hovorí 'Poblitej svět', že môj syn prepadol alkoholu. Keď píšu o mne, je mi to jedno, ale vadí mi to z princípu. Vadí mi nie to, že ide o môjho syna ale, že sa klame, a že sa triafa do nejakého 16-ročného chlapca. Ale zase toľko to neriešim. Pohybujem sa medzi ľuďmi, ktorí to nečítajú.“
Deti z mnohých hereckých rodín sa púšťajú v rodinných stopách. Podľa mamy Evy však jej dvojičky na herectvo nepôjdu, hoci ona pripúšťa, že sa to ešte ukáže. „Myslím, že by teraz chceli hlavne veľa cestovať, poznávať ľudí a život inde. Ale keby chceli ísť na herectvo, nebránila by som im, ale ani ich nepodporila.“ Málokto vie, že mama dvojčiat bola až do leta minulého roka slobodná. S otcom Karolíny a Adama, výtvarníkom Mirkom Zdeňkom, si tajne povedali „áno“ v USA, počas návštevy režiséra Miloša Formana. „Našu svadbu si priali deti na svoje 16. narodeniny,“ vysvetlila nám herečka. Svoje súkromie málokedy komentuje, no podľa priateľov je veľmi šťastná a do jej života to prinieslo pozitívnu zmenu.
Sny a plány
Do budúcnosti má mnoho snov i plánov. „Sny mám preto, aby som snívala a moje plány vychádzajú z reálnych potrieb, aby sa mohli ľahko splniť. Takže plány si dávam dostupné. Snívam o mnohých veciach. Napríklad, že ešte aspoň 20 rokov budem na tom zdravotne tak, ako teraz, stará budem tiež ako teraz, budem pri tej istej sile, ale zem sa bude točiť pomalšie. Budem mať domček v Írsku, tí ľudia ma budú mať tak radi, že im vôbec nebude vadiť, že sa so mnou nedohovoria. Naučím sa variť polievku z chalúh i rozprávať po írsky. Keďže je to sen, tam si môžem dať, čo chcem. Môj muž bude chodiť na ryby, budeme viesť obyčajný život. Budeme vstávať i chodiť spať so slnkom. Už teraz, keď to hovorím, mi je z toho dobre. Tu, pri tej hudbe a v tomto prostredí, už teraz mám pocit, že som k tým snom zase o kúsok bližšie. Už to začína byť plán,“ dodala na záver herečka Eva Holubová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
