Ján Maskaľ sa na prvý pohľad nijako nelíśi od ostatných obyvateľov nášho mesta. V skutočnosti je nositeľom niekoľkých významných ocenení, medzi ktorými je napríklad Cena mesta Košice za rok 1998. Vyslúžil si ju svojím rekordným darcovstvom krvi. V súčasnosti má na konte 155 odberov krvi, no vo svojich 60 rokoch si trúfa aj na viac. Pozhovárali sme sa s ním o jeho rekorde, aj o tom, čo pre neho darcovstvo krvi znamená.
J. Maskaľ pochádza zo Zemplína, v roku 1972 sa presťahoval do Košíc. Za najväčšie „koníčky“ pokladá relax pri mori, opaľovanie sa, záhradkárčenie a, samozrejme, darovanie krvi. Na svoj prvý odber si spomína aj po rokoch. „Bolo to v roku 1968, keď na naše územie vstúpili 'spojenecké' vojská. Robil sa vtedy mobilný odber. Zdravotníci prišli s autom aj príslušenstvom k mojej škole. Kto chcel, mohol sa na odber dobrovoľne prihlásiť. Neváhal som, bol som rád, že mi odpadne vyučovanie,“ spomína s úsmevom na prvotnú pohnútku.
Po niekoľkoročnej pauze sa rozhodol krv opäť darovať v roku 1973. Odvtedy tak robí pravidelne a stále, keď môže - štyrikrát ročne. Ak by vraj mohol, krv by daroval aj častejšie. „Je to pre mňa droga, záľuba a veľká láska. Robím to vyslovene pre dobrý pocit z toho, že konám dobrý skutok.“ Niekedy však jeho úmyslom stojí v ceste podlomené zdravie. „Stalo sa, že som nemohol ísť darovať krv kvôli tomu, že som bol chorý. Je to však málokedy. Zdravie mi, našťastie, slúži, ako má.“ Zradilo ho len raz - pri nehode ešte počas vojenčiny, ked pri explózii granátu prišiel o pravé oko. Ako šesťdesiatnik sa však môže tešiť dobrému zdraviu, nemá problémy s tlakom ani iné civilizačné ochorenia. „Recept na dobré zdravie nemám. Veľa sa hýbem, chodím do prírody a pracujem na záhradke. Každý deň dopoludnia mám istý rituál. O desiatej chodím do takej 'mojej' krčmičky, kde si prečítam dennú tlač a dám jedno - dve pivá.“
Ihly sa však J. Maskaľ bojí aj po rokoch darcovstva. „Sú to však len prvé dve sekundy. Sestričke poviem, nech ma pichne opatrne. Po prvom štipnutí sa už uvoľním, cvičím rukou a nepociťujem žiadnu bolesť.“ Ani raz sa mu nestalo, aby sa mu po tom, čo sa po odbere krvi postaví na nohy, zatočila hlava. Má na to svoju „fintu“. Po odbere sa napije z „ploskačky“, do ktorej si predtým prichystá dva decilitre červeného vína. Nikdy nie viac. Na to, aby sa neopil, si vraj dáva veľký pozor. „Pred odberom veľa pijem. Už deň predtým poctivo dodržujem pitný režim. V deň darovania vstanem a pijem aj niekoľko litrov vody či čaju.“ Krv mu vtedy zredne a darovanie prebieha rýchlejšie a bezproblémovejšie. Je rekordérom, aj čo sa týka rýchlosti odberu krvi. „Pol litra krvi mi minule zobrali za štyri a pol minúty. Väčšinou to trvá sedem - osem minút,“ hovorí s úsmevom.
Za darcovstvo dostal J. Maskaľ niekoľko ocenení. Je držiteľom bronzovej, striebornej, zlatej i diamantovej Janského plakety, Plakety profesora Kňazovického aj Ceny mesta Košice. „Tieto ocenenia ma tešia. Žijem sám, som rozvedený. Ocenenia som si nechal zarámovať a vyložil si ich na stenu v byte. Aby som si však na získavaní cien nejako zakladal, nie je pravda. Krv darujem kvôli dobrému skutku a euforickému pocitu, ktorý po odbere mám.“ Vďaka oceneniam sa však stal aj menšou košickou „celebritou“. „Bol som v mnohých médiách. Zopárkrát sa mi už kvôli tomu stalo, že ma na ulici niekto zastavil a povedal, že ma videl v televízii.“ Darcovské hobby sa stretlo aj s uznaním priateľov či rodiny. Chvíľu to vraj vyzeralo, že sa z Maskaľovcov stane „darcovský klan“. „Keď som mal na konte takmer sto odberov, šiel so mnou darovať krv aj môj syn. Zapáčilo sa mu to a pokračoval so mnou, no keď dosiahol dvadsať odberov, musel s tým kvôli zdravotným problémom skončiť. Je to škoda.“
V minulosti zažil J. Maskaľ aj časy, keď si štát darcov krvi vážil viac ako dnes. Istý čas sa za darovanie krvi aj platilo. „Dostávali sme za jeden odber dvesto korún. Nikdy som to však nerobil kvôli tomu. Kto je vo finančnej núdzi, tých dvesto korún by mu aj tak nepomohlo.“ Z legitimácie darcu krvi vyplývalo niekoľko ďalších výhod. Keď chodieval na kúpeľné pobyty, dostával pred ostatnými pacientmi prednosť a mohol si vybrať, do ktorých kúpeľov chce ísť. „Mal som aj bezplatné cestovné v MHD. Trvalo to osem rokov, potom to zrušili. Nevadí mi to. Ako som už povedal, nerobím to kvôli výhodám.“
Rôznym ľuďom daroval už vyše 77 litrov krvi. O tom, komu pomohla, sa však nikdy nedozvedel. „Je to anonymné. Prezradiť by mi to mohli jedine vtedy, keby si to človek, ktorému bola moja krv darovaná, želal.“ Nikdy si tak neuvedomil, že svojím „hobby“ niekedy zachraňuje život. „Zažil som však aj výnimku. Pred rokom za mnou prišiel redaktor z televízie s otázkou, či viem o tom, že som niekomu zachránil život. Vraj im volala nejaká žena a chcela mi takto poďakovať. Ostal som chvíľu 'vyvalený'. Bolo mi to však, samozrejme, príjemné.“
J. Maskaľ tvrdí, že nikdy nedaroval krv preto, aby útočil na rekordy. To, že môže dosiahnuť pekné číslo, si uvedomil, až keď mal 34 rokov. V tomto roku - 1984, mu bola udelená Zlatá Janského plaketa za 40 darovaní. „Cenu mi odovzdávali na Pražskom hrade. Bolo to krásne. Ubytovali ma v päťhviezdičkovom hoteli, príkladne sa o mňa starali.“ Keď mal 47 rokov, dostával ocenenie za 100 darovaní krvi. „Vtedy som si povedal, že to potiahnem na 150 odberov. V súčasnosti ich mám na konte 15, a keďže som dostal výnimku a môžem krv darovať ešte päť rokov, rád by som to potiahol na číslo 165.“ Keďže by mu na to malo pri dobrom zdraví stačiť tri a pol roka, existuje predpoklad, že presiahne aj sebou stanovený plán.
Na každý odber sa košický rekordér vyslovene teší. „Stále v hlave počítam, koľko týždňov ešte musím počkať do ďalšieho odberu.“ Ľuďom, ktorí o darcovstve krvi premýšľajú, no z rôznych dôvodov váhajú, by jednoznačne odkázal, aby to skúsili. „Mal by to vyskúšať každý zdravý človek. Pomôcť niekomu, kto je na cudziu pomoc odkázaný, je krásny pocit. Okrem iného je darovanie krvi zdravé aj pre samotného darcu. Krv sa mu tak obmieňa a je kvalitnejšia,“ uzavrel J. Maskaľ.
Vlani sa na košickom pracovisku NTS uskutočnilo 15 976 odberov
V Košiciach funguje transfúzna stanica od roku 1949. Prešla niekoľkými zmenami, až sa dopracovala k súčasnemu pracovisku Národnej transfúznej služby na Tr. SNP. (Národná transfúzna služba SR, pracovisko Košice). V tejto forme funguje od 1. marca 2005. „Vlani sa na našom pracovisku uskutočnilo 15 976 odberov krvi. Vekové skupiny darcov sa rôznia podľa toho, aká je vyhlásená kvapka – študentská, Valentínska, hasičská, poštárska, primátorská, kvapka pre deti z detskej onkológie a podobne. Podrobnú vekovú štatistiku či štatistiku pohlavia darcov si nevedieme,“ hovorí MUDr. Mačalová.
Človek, ktorý chce krv darovať, musí spĺňať základné podmienky. „Vek od 18 do 60, výnimočne do 65 rokov, hmotnosť nad 50 kg, subjektívny pocit zdravia a ochota pomôcť človeku – pacientovi, ktorý si sám pomôcť nevie a je odkázaný na pomoc druhého, zdravého, empatického človeka – darcu krvi.“ Osoba ochotná darovať krv príde na transfúznu stanicu, zaeviduje sa, vypíše dotazník darcu krvi a odoberie sa mu vzorka na predodberové vyšetrenie. Na základe neho, dotazníka a lekárskeho vyšetrenia lekár rozhodne o spôsobilosti darcu k darovaniu krvi. „Počas pobytu na transfúzke má možnosť darca krvi doplniť si pitný režim výberom nápoja z kávomatu pred i po odbere krvi. Okrem výberu nápoja je k dispozícii aj varený čaj prípadne rôzne minerálne vody od sponzorov. Po odbere krvi darca dostáva k nápoju keksík. Pri odchode z transfúzneho oddelenia dostáva gastrolístok na občerstvenie po odbere.“
V transfúznej stanici je najväčší „dopyt“ po tých krvných skupinách, ktoré majú v populácii najmenšie zastúpenie. Najrozšírenejšie sú krvné skupiny A Rh pozit. a O Rh pozit. Najmenšie zastúpenie majú krvné skupiny O a AB s negatívnym Rh faktorom. Dopyt sa však riadi aj konkrétnou krvnou skupinou pacienta, pre ktorého je krv určená. Maximálne množstvo, ktoré môže človek jednorazovo darovať, je 450 ml. Krv jednotlivých darcov sa niekedy líši aj kvalitou. „Z krvi, ktorá sa odoberie od spôsobilého darcu a poodberové vyšetrenia sú negatívne (vyšetrenia na hepatitídy B a C, HIV a syfilis), sú komponentovo spracované krvné prípravky - lieky zachraňujúce život.“ V Košiciach odobratá krv často putuje do žíl pacientov okamžite, i keď krvné prípravky je možné skladovať. Doba je rôzna. „Krvné lieky červených krviniek majú expiráciu 42 dní. Skladujú sa pri teplote 2 až 6 °C, krvné doštičky – trombocyty päť dní, skladovanie v tromboagitátore do 25 °C. Čerstvo zmrazená plazma vydrží 3 roky v mraziacich zariadeniach s teplotou – 30 °C.“
Kedysi mali mnohonásobní darcovia krvi rôzne výhody či malé finančné odmeny. V súčasnosti nie a o znovuzavedení výhod sa ani neuvažuje. „Na Slovensku je darcovstvo krvi dobrovoľné a bezplatné. Radou Európy boli odporučené a uvedené do života princípy sebestačnosti, vychádzajúce z dobrovoľného bezpríspevkového darcovstva krvi.“ Na NTS SR v Košiciach evidujú dvoch darcov, ktorí presiahli počet 150 odberov krvi, a ďalších 34 darcov, ktorí podstúpili vyše 100 odberov. Jeden človek môže darovať krv maximálne štyrikrát ročne, krvné doštičky možno darovať raz mesačne. Viacnásobných darcov krvi oceňuje Slovenský Červený kríž Janského plaketami – bronzovou za 10 odberov, striebornou za 20 odberov, zlatou u žien za 30 a u mužov za 40 odberov, diamantovou u žien za 60 a u mužov za 80 odberov). Medaila prof. Kňazovického je za 100 odberov.
Plány košickej NTS SR nie sú skromné. „V súčasnosti sa z eurofondov prestavujú priestory transfúziologického pracoviska na Tr. SNP. Koncom roka dostanú darcovia i my, pracovníci NTS, do daru inovovanú modernú transfúzku, na ktorú sa všetci veľmi tešíme,“ uzavrela MUDr. Jitka Mačalová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
