Marta Dvorská a výsledok jej umenia: Rusalka - Táňa Paľovčíková

Kto patrí medzi divákov, ktorí boli nedávno v Štátnom divadle na opernom predstavení Rusalka, iste si všimnol, že tentoraz Rusalka - v podaní Tatiany Paľovčíkovej - vyzerala akosi inak.

"Prsty"´ v tom má Marta Dvorská, dcéra tenoristu a šéfa košickej opery Petra Dvorského. Venuje sa totiž vizáži a o umelecký mejkap hlavnej postavy sa v ten večer postarala ona. A dúfa, že to nebola jej posledná spolupráca s košickými hercami...

"K vizáži som sa dostala, ako sa povie – ako slepé kura k zrnu," spomína Marta s úsmevom. "Asi to bude dané tým, že som sa narodila v umeleckej rodine a intenzívne od troch rokov chodím do divadla. Od malička mi veľmi učaroval divadelný svet, veľmi rada som sledovala nášho tata, ako ho líčia v maskérni a obliekajú do kostýmov. Zrejme aj toto je jedna z vecí, ktoré ma v tomto dosť ovplyvnili. Potom sa moja staršia sestra chvíľu vizáži venovala, ale mala to viac-menej ako hobby. Urobila si vizážistický kurz a ja som sa od nej učila všelijaké triky a finty. Sem-tam som niečo obkukala a začalo sa mi to páčiť."

S líčením experimentovala na sebe, ale skúšala to aj na kamarátkach. "Spočiatku som to mala len ako hobby, no doma mi začali hovoriť, prečo to nerobím profesionálne, keď mi to ide a som šikovná. Lenže v tom čase, keď som sa do toho pustila, to bolo náročné, lebo trh bol presýtený vizážistami. Mala som obavy, že neprerazím. Ale bola to pre mňa výzva. Povedala som si - keď to dokážu iní, tak aj ja! To bolo podnetom na to, aby som sa začala vizáži venovať profesionálne."

Absolvovala preto kurz na Akadémii vzdelávania v Bratislave, kde sa zdokonalila a naučila opäť niečo nové. "Viac-menej o sebe môžem povedať, že moje práce sú veľmi poctivo študované, neprestajne sa v tejto sfére učím nové veci, pretože práve o tom je táto práca. Začiatky boli ťažké, ale zvládla som to a môžem sa pochváliť, že mám za sebou celkom slušné porfólio, v ktorom mám zaradené rôzne veľké televízne a mediálne projekty, fotenia. Sú to veci, ktoré hovoria za moju prácu, ktorej sa, mimochodom, venujem už viac ako jedenásť rokov. Realizujem sa pri líčení pre televízie, pri foteniach pre časopisy, pre módne prehliadky, svadby, stužkové, súkromné fotenia... Líčila som mnohé známe osobnosti českého a slovenského šoubiznisu."

S T. Paľovčíkovou, ktorej robila vizáž na predstavení Rusalka, sa pozná už dlhšie. "Spoznali sme sa vtedy, keď môj otec nastúpil na miesto šéfa košickej opery. Veľmi sme si padli do oka, rozumieme si po pracovnej, ale i ľudskej stránke. Vedela, akej profesii sa venujem a raz sa ma opýtala, čo robím v istý dátum, či by som ju neskúsila nalíčiť. Bolo to veľmi spontánne, sľúbila som, že ak budem mať čas, tak do Košíc prídem." Hoci má M. Dvorská už veľa skúseností s líčením, vizáž pre divadelné predstavenie doposiaľ nerobila. "Práve preto som sa na to veľmi tešila. Tánička sa mi odovzdala do rúk a aj sme si povedali, že ak to bude dobré, tak by sme mohli spolupracovať častejšie."

Inšpiráciu pre líčenie Rusalky nebolo treba hľadať ďaleko. "Prvé, čo ma ovplyvnilo, bol fakt, že Rusalku v košickom divadle režíroval Zdeněk Troška a jeho štýl je 'rozprávkový'. Tomu zodpovedá aj môj štýl líčenia, takže o to jednoduchšie pre mňa bolo do toho ísť. Tánička mi povedala, akú má približne predstavu a ja zase, ako si to predstavujem ja. Rusalka je pre mňa čosi fantazijné, rozprávkové, spojené s podmorským svetom, vílami. To ma teda ovplyvnilo a tým som sa riadila. Predstavovala som si vodu, prírodu, morské panny a to som vniesla do líčenia. Použila som k tomu všetko, čo vizážistka potrebuje, doplnili sme to umelými riasami a flitrami, aby sa Rusalka celá leskla, akoby práve vyšla z vody... Na scéne to robilo obrovský efekt, v hľadisku nebolo človeka, ktorý by si to nevšimol."

Samozrejme, že tomu predchádzalo aj skúšobné líčenie, na "neostro". "V tom som veľký profesionál, moja práca musí byť odvedená na sto percent. V takom prípade by som si isto nedovolila púšťať sa do líčenia bez skúšky. Ohlasy po predstavení boli skvelé, prevýšili moje očakávania. S Táničkou sme boli šťastné, bolo nám do plaču i smiechu zároveň. Keď sa niečo podarí, je to neopísateľný pocit a pre mňa bolo najkrajšie zadosťučinenie spokojnosť Táničky i celého osadenstva divadla. Toto bola moja prvá skúsenosť s divadelným líčením, dopadla výborne a s Táničkou sme sa dohodli, že v spolupráci budeme pokračovať. Už teraz rozmýšľame, ako to urobiť, keď ju budem líčiť na predstavenie opery Adriana Lecouvreur, ktorá bude mať v máji premiéru. Zapáčilo sa mi to, je to úplne iný štýl líčenia, ako napríklad na módne prehliadky, televízne šou a podobne. Tomu sa budem iste venovať aj naďalej. Svojich verných zákazníkov totiž nechcem sklamať."

M. Dvorská by rada spolupracovala s košickým divadlom pravidelne. "Všetci v rodine ma v tom podporujú a niežeby môj otec rovno nesúhlasil, v tom by som mu krivdila. Ale myslí na to, čo si ľudia pomyslia, keď má takú zodpovednú a úžasnú prácu a dovedie si tam dcéru... Aj ja sama cítim, že dnes sú ľudia všelijakí a často sa stáva, že si myslia, že to mám ako dcéra Petra Dvorského jednoduché, a pritom opak je pravdou. Zatiaľ - čo sa týka spolupráce s košickým divadlom - mi otec nechal voľné ruky, je to na mne. Tým, že sa s Táničkou priatelím, tak s ňou budem spolupracovať hlavne z tohto dôvodu, určite nechcem profitovať na tom, že môj tato robí v divadle a vybavuje mi protekcie. To rozhodne nie!"

To, že sa narodila do rodiny Dvorských, považuje Marta za krásne šťastie a dar, a to aj napriek tomu, že to má mnoho tienistých stránok. "Deti známejších a slávnejších rodičov to majú vždy ťažšie. Málo ľudí pochopí - pokiaľ to nezažili na vlastnej koži - ako to je stratiť svoju identitu, súkromie, intimitu. Ľudia vás spoznávajú, sledujú, a to je na tom to zvláštne. Na druhej strane je to príjemné, pretože som hrdá na to, z akej rodiny pochádzam. Som pyšná na otcove úspechy, ktoré dosiahol. Po tejto stránke je to pocit istej výhody. Je fajn, že ľudia vedia - asi aj kvôli tomu, že som Dvorská - kto som a čomu sa venujem. Ale o to ťažšie je to pre mňa v tom, že musím ľudí presvedčiť nie slovami, ale dobre odvedenou prácou, aby si nemysleli, že to, čo som dosiahla, som dosiahla vďaka otcovi, ale že je to moja zásluha. Jednoducho povedané - musím stále dokazovať, že na to mám, že mám talent a nezneužívam pomoc otca," dodala Marta Dvorská na záver.