Minulý týždeň sa v Infinity aréne predstavil Čínsky národný cirkus. Podujatie, organizované Ges production, nenadchol len deti. Akrobatická šou a kumšt čínskych artistov oslovil každú vekovú kategóriu. Odkiaľ cirkus pochádza, ako dlho sa trénujú čísla, popierajúce fyzikálne zákony, ale aj o ďalších zaujímavostiach sme sa pozhovárali s manažérkou Liu Yu Jun, choreografkou Ma Wen Bin, artistami Qiao Yan a Peng Jiahui.

Hoci ide o čínsky národný cirkus, myšlienka založiť ho prišla z ďalekého zahraničia. Organizačne ja totiž zastrešený nemeckým manažmentom. Na čele stojí producent Raoul Schoregge, ktorému ako veľkému milovníkovi čínskej kultúry skrsla v hlave pred 20 rokmi myšlienka prezentovať čínske tradičné umenie po svete. "Celá naša produkcia je nemecká. Spoločnosť, ktorá nás zastrešuje, s nami pracuje približne desať rokov," hovorí Liu Yu Jun. Po svete cestujú v zložení 34 artistov a 15 členov pomocného personálu. "Tieto čísla sa však menia. Niekedy vystupuje viac, inokedy menej ľudí. Môžu to ovplyvniť zranenia, choroby artistov, alebo veľkosť šou, ktorú robíme."

S cirkusom neprezentujú každý rok ten istý repertoár. Dajú si záležať na pestrosti a historickom podklade. Každý rok preto vyrážajú na turné s novou "šou", ktorá má okrem zábavy šíriť aj istý druh osvety. "Každý rok prezentujeme predstavenie, ktoré hovorí o istej časti čínskej histórie. Podľa obdobia, o ktorom je šou, volíme tradičnú čínsku hudbu, kostýmy, ale aj príbeh, ktorý divákom hovorí rozprávač." Celé predstavenie teda nie je len artistickou lahôdkou, ale aj akousi pestrou a interaktívnou prehliadkou čínskej histórie. Divák sa cíti, akoby počas predstavenia putoval čínskou krajinou. Príbeh prezentovaný rozprávačom je zvyčajne časť mýtu obsiahnutého vo filozofii prezentovaného obdobia. V minulých rokoch takto cestovali po Európe s predstaveniami Buddha a Konfucius. "Tento rok robíme predstavenie Tao. Je to o filozofii taoizmu, vzájomnej láske ľudí, rešpekte a starostlivosti. Tao je silno mierumilovná šou, ktorá vychádza z pokojnej povahy samotnej filozofie."

Tvrdý tréning

Korene chýrnej čínskej akrobacie siahajú až do obdobia pred Kristom. Čínski mnísi sa učili rôzne akrobatické a gymnastické cviky kvôli tomu, že danými praktikami verili v predĺženie života. V stredoveku sa rozhodli toto umenie prezentovať aj na verejnosti a vznikli tak prvé čínske cirkusy. Tie však boli niektorými panovníkmi potláčané a fungovali často tajne a kočovne. Rôzne cirkusy sa asi pred sto rokmi spojili a vytvorili tak štátny cirkus. Kvôli komunistickému režimu bol propagovaný len jeden majoritný, časom však vzniklo aj niekoľko ďalších akrobatických skupín, ktoré sa, rovnako ako Čínsky národný cirkus, zameriavali skôr na cestovanie po cudzine. Veľký zlom nastal v roku 1980, kedy bol štátom povolený vznik dvoch veľkých čínskych akrobatických škôl. Najznámejšia je v hlavnom meste Pekingu, veľký význam má však aj Wuqiao Acrobatic School, ktorú vyštudovali aj niekoľkí artisti Čínskeho národného cirkusu. "V súčasnosti je to pestrejšie. V Číne vzniklo mnoho podobných škôl, ktoré učia akrobaciu a gymnastiku. Väčšina z nás pochádza z mesta Shenyang, kde sa nachádza aj naša škola."

Do akrobatickej školy najčastejšie prihlasujú deti ich rodičia. "Niekedy sa však pre takú školu rozhodne aj samotné dieťa. Vekové limity nemáme, no pre rozvoj talentu je najlepšie, keď v našej škole začne dieťa študovať už ako šesť, či sedemročné." Neprijímajú všetkých záujemcov. Každý musí prejsť akýsimi prijímačkami. "Máme svojich trénerov, ktorí sú určení na to, aby z detí vybrali tie, ktoré majú pre akrobaciu najlepšie predpoklady. Niektoré školu opustia už po jednom, či dvoch rokoch." Najmladším členom Čínskeho národného cirkusu je 12-ročný chlapec, najstaršou 31-ročná akrobatka. "Akrobacia zaujíma mnoho detí v Číne. Radi sa hrajú, hýbu a keďže je to súčasťou našej histórie, ide v mnohých prípadoch o obľúbené hobby." Artistami sa môžu stať dievčatá rovnako ako chlapci. Záujem o štúdium je zhruba rovnaký u oboch pohlaví.

Deti vyučuje akrobaciu 10 trénerov. "Niektorí z nich vyštudovali renomované akrobatické školy. O iných jednoducho vieme, že sú dobrí artisti a učitelia. To, že majú špeciálny certifikát na učenie, však u nás nie je podmienkou. A že je niekto dobrým učiteľom, nemusí znamenať, že je dobrým akrobatom a naopak." Liu Yu Jun takisto vyštudovala akrobatickú školu, bola artistkou v cirkuse a neskôr učiteľkou. V súčasnosti sa venuje najmä manažérskej práci. "Na vystúpeniach s nami cestujú dvaja učitelia, ktorí sú zároveň 'tímlídermi'. Členovia cirkusu totiž musia aj na turné dodržiavať disciplínu."

Prvé tri roky sa deti učia len úplné základy, aby pochopili o čom akrobacia je. "Až neskôr sa prechádza k tvrdému tréningu. Celé štúdium trvá šesť rokov. Po jeho absolvovaní sa dieťa stáva artistom. Sme však len základná škola." To, či sa absolvent rozhodne vystupovať s cirkusom alebo pokračovať v štúdiu na akrobatickej škole, určenej pre staršie vekové kategóri,e je už na rozhodnutí každého dieťaťa. V škole neštudujú len akrobaciu. "Okrem tréningu deti učíme aj klasické predmety ako čínštinu, matematiku, prírodopis, či históriu. Nedávno sme pridali aj cudzí jazyk." Z celého čínskeho štábu ovládala akceptovateľne anglický jazyk len Liu Yu Jun. "Najmä počas turné sme s tým mali problémy. Už sa to však trocha zlepšuje. Naši učitelia sa veľa učia od našich nemeckých spolupracovníkov."

Diváci pri sledovaní predstavenia Čínskeho národného cirkusu miestami taja dych. Čísla, pri ktorých artisti vytvoria svojimi telami niekoľko metrov vysoké schody, s stoličkovú vežu, či rôzne výškové obrazce a živé pyramídy, miestami popierajú fyzikálne zákony. "Všetko je to výsledkom tvrdého tréningu. Aj tak sa však stáva, že sa artista pri nácviku čísla zraní. Mali sme aj zopár zlomenín rúk alebo nôh. Väčšinu tréningu rizikových akrobacií však žiaci absolvujú poistení bezpečnostným lanom, alebo záchytnou sieťou." Divákov však pobavili aj menej rizikové kúsky. Napríklad ten, pri ktorom lukostrelec zhasol šípom, vystreleným z luku, plamene štyroch sviecí. Najmenších divákov zaujal klaun, ktorý je jediným z Číny nepochádzajúcim artistom.



Aby bola celá artistická šou zastrešená krásnymi kostýmami, hudbou, hodiacou sa do príbehu a tanečným stvárnením, či oku lahodiacimi figúrami artistov, sa stará choreografka Ma Wen Bin. "Aby celá šou pôsobila dynamicky, musia artisti robiť správne pohyby. Je dôležité, aby každý komponent šou fungoval v jednoliatom celku," hovorí Ma Wen Bin. Je to niekedy ťažké. Nie všetky deti, ktoré vyšli z artistickej školy, totiž majú tanečný talent. "Na škole sa tanec neučia. Tanečný a choreografický tréning absolvujú až v cirkuse."

Ma Wen Bin má 26 rokov a pochádza z mesta Shenyang, ktoré je akousi meccou čínskej akrobacie. "Mežo som sa stala choreografkou, študovala som na akrobatickej škole. Niekoľko rokov som vystupovala ako artistka. Až po čase som sa rozhodla, že pôjdem študovať tanec a choreografiu." Nepochádza z rodiny akrobatov, či tanečníkov. Kúzlo predstavení sa jej zmocnilo, keď bola dieťa a videla cirkus naživo. O tom, že raz bude učiť deti, ako tie, na ktoré vtedy pozerala, ani nesnívala. "Preto si cením, čo som dosiahla. S artistami cirkusu trénujem tanec a choreografiu artistických čísel aj šesť hodín denne. Snažím sa to robiť tvrdo a najlepšie ako dokážem."

Artistka Qiao Yan má 26 rokov. Gymnastika a akrobacia ju oslovila ešte ako dieťa. "Pred osemnástimi rokmi som bola s mamou na akrobatickom vystúpení. Zapáčilo sa nám to tak sme sa spoločne rozhodli, že pôjdem do akrobatickej školy," spomína Qiao Yan. Priznáva, že byť artistom má aj tienisté stránky. "Na každom predstavení veľa riskujeme. Nepríjemný je aj pocit neistoty. Neustále vystupujeme, sme na cestách. Niekedy nám teda chýba pocit istoty, pevnej pôdy pod nohami." Nie každý znesie tvrdú tréningovú drezúru. "Niekedy je toho naozaj až príliš. Sú chvíle, kedy mám toho dosť a najradšej by som s akrobaciou skončila. Potom však trénujem o to tvrdšie a prejde ma to." Pracuje päť dní v týždni. Počas voľna sa rada zrelaxuje pitím čaju, ktoré je doslova obradom. "Cez víkendy chodievame s kolegami a kamarátmi do karaoke barov, čo je super, keďže rada spievam." Akrobacia ju baví a nad zmenou povolania sa nikdy nezamýšľala. "Chcela by som sa zlepšovať v tom, čo robím. Chcem sa stať učiteľkou v našej škole," dodala s úsmevom.

Peng Jiahui je ako 15-ročný najmladším artistom, ktorý v Košiciach vystupoval. Akrobacii sa venuje od šiestich rokov. "Akrobatické vystúpenia sa mi stále páčili, no rozhodnutie, že pôjdem do školy, akrobacie spravili moji rodičia. Som s tým však spokojný," hovorí Peng Jiahui. Jeho rodičia sú na neho hrdí. Páči sa im, že sa dokázal presadiť takmer okamžite po ukončení školy. "Keď sme vystupovali doma v Číne, prišli sa na mňa pozrieť a vraveli mi, že sa im to páčilo." Za najťažšiu časť práce pokladá trénovanie nových čísel. "Nielen trénovanie, ale aj vystupovanie s nimi. Keď s niečím vystupujeme po prvý krát, musíme dávať väčší pozor nielen na to, aby nám to vyšlo, ale aj na našu bezpečnosť." Hoci je Peng Jiahui ešte mladý a zrejme si bude musieť nejaký ten rôčik ako akrobat odpracovať, ambície mu nechýbajú. "V budúcnosti by som sa chcel osamostatniť a založiť si vlastnú školu a šou."

Cirkusantský život je najmä o cestách. Inak tomu nie je ani v prípade Čínskeho národného cirkusu. Precestovali už takmer celú Európu. "Minulý rok sme boli v siedmich krajinách, tento rok v piatich. Turné končíme až o tri mesiace. Vystupujeme takmer každý pracovný deň," dodala na záver manažérka Liu Yu Jun. Sezónu zavŕšia v Nemecku a Holandsku, čo sú kvôli ich produkčnej spoločnosti krajiny v popredí ich záujmu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári