Do Košíc nedávno prišla so svojimi kolegami Janom Krausom, Ivanou Chýlkovou, Evou Holubovou, Bohušom Kleplom, Láďom Synkom a predstavením Nahniličko.

V premiére i v repríze malo Nahniličko u košického publika veľký úspech. "Diváci boli úžasní. Mali sme plno a na koniec nás čakal úžasný aplauz. To sa krásne hralo," vytešovala sa Martha. "Nahniličko je podivná sociologická sonda a tragikomická fraška o živote v Čechách po revolúcii v roku 1989. Moja postava sa volá Seňorita. Je to Španielka a partnerka Boba Klepla."

Herecké začiatky Marthy Issovej siahajú do minulosti, do doby, keď mala 15 rokov. Práve vtedy totiž dostala svoju prvú rolu. V rozprávke "Princezna, co nesměla na slunce", si zahrala romantickú postavu princeznej menom Snehová vločka. Mnohé dievčatá by boli takouto romantickou rolou nadšené, nie však Martha. "Ja som nikdy nebola ten typ, ktorý mal rád princezné. Nikdy som tiež neinklinovala k tomuto druhu rolí. Veľmi som sa bála, že to takto bude pokračovať navždy. Už na konzervatóriu som totiž dostávala roly naivných mladých dievčatiek, preto, že som tak pôsobila sama. Túto svoju rolu som si teda nijako zvlášť neužívala."

Sú situácie v ktorým by hercom pomohlo, keby mali vedľa seba na javisku, niekoho, koho dobre poznajú. To však nie je Marthin prípad. V spomínanej rozprávke jej kráľovskú mamu stvárnila jej vlastná mama, herečka Lenka Termerová. "Vtedy to bolo pre mňa ešte ťažšie. Mala som pocit, že si všetci myslia, že je to protekčná vec. Tiež mama sa bála, že si všetci budú myslieť, že ma tam ona nejakým spôsobom dostrkala. Takže to bola taká zvláštna situácia, pre nás obe. No našťastie, myslím, že to už nie je problém, ktorý by sme riešili v dnešnej dobe."

Postavy, ktoré si doteraz Martha zahrala, sa vyznačujú širokou škálou osobnostných čŕt. Od jemných dievčatiek po ostré ženy, aj tak by sa dal charakterizovať jej záber. Ona sama pôsobí jemným, dievčenským dojmom. Aká je naozaj? "Myslím, že sa nedá jednou vetou povedať, kto je aký. Je to nevystihnuteľné. Myslím, že aj ja mám v sebe črty jemných i ostrých žien. Každý človek má v sebe celú škálu tých vlastností. A ak by som si mala vybrať medzi jemnými a ostrými postavami, asi si nevyberiem. Mám rada dobre napísané postavy."

Na jednu postavu však asi nikdy nezabudne. Spája sa jej s ňou totiž najhorší filmový zážitok. "Najhoršia bola zatiaľ milostná scéna vo filme 'Náves'. Točili sme to s Davidom Krausom, obaja sme boli nahí a obaja úplne stuhnutí. Veľmi dlho som sa tak nehanbila ako v túto chvíľu. Pripadala som si ako trinásťročný blb a nebola som schopná hovoriť. Len som sa smiala a červenala sa. Bolo to hrozné." Martha priznáva, že pri natáčaní milostných scén sa často cíti meravá a "drevená" ako doska.

Avšak fotenie je niečo iné, to si vie užívať. Martha sa totiž spolu s ďalšími českými herečkami nechala vyfotiť do kalendára aktov na tento rok. Kľačiac na ruletovom stole v kasíne jej patrí posledný mesiac roka. Na otázku, prečo to urobila, odpovedá jednoducho. "Pretože som dostala zaujímavú ponuku do Casino Banco a fotografa Jakuba Ludvíka. Som rada že mám takú fotku. Chcela som ju mať." S humorom odpovedala aj na otázku, čo s fotografiou urobí. "Schovám si ju pre vnúčatá. Aby videli, aká bola ich babička za mlada ´čupr´."

Ako sme spomenuli, Marthina mama je česká herečka Lenka Termerová. Otec Moris Issa pochádza so Sýrie a je režisér. Do umeleckej rodiny patrí aj Marthina sesternica, herečka Klára Issová a jej brat Sallim, ktorý je fotograf. Martha má jedného súrodenca, brata Filipa, ktorý pracuje ako strihač. Je veľa hercov, ktorý sa práve kvôli rodičom vydali v rodinných stopách, ale je aj veľa takých, ktorí si vybrali niečo celkom iné. "Myslím, že človek nevie, do akej miery ho ovplyvnilo prostredie, v ktorom vyrástol, práve preto, že v ňom vyrástol. Jednoducho to tak bolo. Navyše, môj otec, keď som bola malá, nemohol točiť. To smel až po revolúcii. Dovtedy prekladal z arabčiny, takže nerobil žiadne umenie. Vďaka mame som sa dostala do divadla už keď som mala dva roky a v štyroch som sa rozhodla, že budem herečka."

Herci z hereckých rodín často priznávajú fakt, že im umelecký pôvod sťažoval život. Aj Martha si na také obdobie na konzervatóriu spomína. Bolo to kruté, no priznáva, že problém mohol byť aj v tom, že to tak sama pociťovala. "Keby som si to ja sama nemyslela, asi by mi to ani nevadilo. No tým, že som stále mala vo vnútri ten pocit: 'Hlavne nech si nikto nemyslí, že som protekčné dieťa', hrozne sa ma to dotýkalo. Dnes sa tým už nezoberám."

Marthini rodičia navyše nechceli, aby ich dcéra študovala herectvo. Mali na to mnoho dôvodov. "Všetky dôvody, ktoré mama mala, boli rozumné, ale to ma v tej dobe vôbec nezaujímalo. Naviac som baran, takže nech mi hovorí, kto chce, čo chce, urobím si aj tak po svojom. Zostalo mi to dodnes, bohužiaľ," smeje sa. "Čo si sama neprežijem a nezažijem, nikoho v tom neuposlúchnem. Nikdy. Mám s tou tvrdohlavosťou problém. Samozrejme, že som na to aj doplatila. Ale vždy keď sa to stalo, prinieslo to so sebou aj nejaké pozitívne zistenie."

Hovorí sa, že Martha nemá problémy len s tvrdohlavosťou, ale aj s tým, aby hovorila o svojich sýrskych koreňoch. No vôbec nie preto, že by sa za ne hanbila. "Napriek tomu, že mám k Sýrii veľmi kladný vzťah a som na tie svoje korene pyšná, vadí mi, že je to ako nejaké ´razítko´. Chápem, že je to niečo, čo ma istým spôsobom robí zaujímavou. Rozhodne si však myslím, že to nie je na mne jediné zaujímavé."


Marthu je možné najčastejšie vidieť v pražskom Dejvickom divadle, ktoré je jej domovskou scénou. Stálym členom je štvrtý rok. Okrem toho sa z času na čas objaví aj vo filme. V apríli by mal mať premiéru film od Alice Nellis s názvom "Mammas and Pappas". Je to nízkorozpočtová snímka, ktorá je zvláštna a svojim spôsobom priekopnícká, lebo vznikla improvizačnou metódou. "Alica bola jediná, ktorá poznala ten príbeh a my sme nemali žiadny scenár. Ona nám presne popísala, koho kto hrá a aký je osud toho človeka. Množstvo informácií sme sa dozvedali viac menej v priebehu natáčania priamo pred kamerou. My sme vždy dostali iba inštrukcie, čo sa v tej scéne má diať. Pre mňa to bola veľmi pekná skúsenosť. Je dobré, keď sa človek stretáva s novými metódami alebo je nútený byť ostražitý, lebo nejde vo svojich zabehnutých koľajách."

Film je aj o rodičovstve, na ktoré sa díva z rôznych uhlov. Štyri príbehy sa navzájom prepletajú dohromady. Martha hovorí, že to napriek improvizácii nebolo ťažké. Nemala žiadne problémy s tým, že by ju to nejakým spôsobom žmýkalo, či trápilo. Akurát improvizácia je v tom zložitejšia, že človek musí viac čerpať zo seba. "Teda je to viac osobnejšie a intímnejšie. A samozrejme nie je pri takomto natáčaní núdza o rôzne vtipné príhody, ale historky z natáčania nie sú moja silná stránka," smeje sa.

Mnoho hercov sa dodnes nehanbí priznať, že máva občas problémy s trémou. Aj Martha tvrdí, že s ňou mala veľký problém, ale dnes s ňou vie celkom dobre pracovať. "Ona je však nevyspytateľná. Môže ma prepadnúť vo chvíli, keď to najmenej čakám a je to strašne zákerné. Väčšinou však mávam väčšiu trému, keď som sama za seba. V divadle či pri natáčaní tým už netrpím. Ale akonáhle mám niekde na verejnosti vyliezť a hovoriť niečo sama za seba, to sú pre mňa chvíle, keď mám v ústach sucho, klepú sa mi nohy a červenám sa."

Bulvár ju desí i rozosmieva

Priamo úmerne stúpajúcej popularite herca stúpa aj záujem bulváru. Občas stačí, ak vzťah dvoch známych hercov začne škrípať a už hľadajú dôvody, prečo to tak je. "Všetky skúsenosti, ktoré mám s bulvárom, sú negatívne," tvrdí Martha. "Nemám ho rada. Rozumiem tomu, že do istej miery to k životu herca patrí. Napriek tomu si myslím, že bulvár by sa mal zameriavať iba na politikov, ktorí zastávajú nejakú verejnú funkciu. Vtedy musia počítať s tým, že ich verejnosť bude kontrolovať. Toto sa však, myslím, hercov netýka. Tí totiž robia svoju umeleckú prácu a to, ako žijú v osobnom živote, by už nikoho nemuselo zaujímať. Ten bulvár však u nás funguje presne opačne... Ja tomu nerozumiem a desí ma to. Desí ma tá túžba verejnosti užívať si, že sa niekomu niečo stane. Zlé, tragické. Je mi z toho úzko a je mi úzko z ľudí, ktorí sa tým zaoberajú. Myslím si však, že pokiaľ sa tomu človek smeje, je to jediný možný spôsob, ako k tomu pristupovať."

Herci sa vo voľnom čase venujú všeličomu. Niektorí prepadli golfu, tenisu či benefícii iní by sa najradšej niekam "zašili". Čo robí Martha, keď práve nehrá? "Veľa vecí," smeje sa. "Hlavne žijem. Od augusta mám psa, teda chodím von na dlhé prechádzky. Hoci je pravda, že ma tá zima strašne unavuje a už som z nej dosť vyčerpaná. Okrem toho, brat má tri deti, s ktorými sa snažím tráviť čo najviac času. Veľmi rýchlo rastú a ja mám chuť pri tom byť. Tiež mám mnoho kamarátov, s ktorými chodím do kina."

Keďže sa Martha priznala, že si užíva bratove deti, zaujímalo nás, či nezačína myslieť na vlastné... "Zatiaľ nie, ale deti by som raz určite chcela. Vzhľadom k tomu, že môj brat má tri, moje materské túžby sú zatiaľ celkom dostatočne uspokojené. Som človek, ktorý v podstate nič dopredu neplánuje. Zistila som totiž, že hoci si niečo naplánujem, aj tak to dopadne úplne inak. Snažím sa ísť za vecami, ktoré ma bavia a pracovať na sebe. Veľké plány nemám, ani konkrétne túžby. Ja sa teším na všetko, čo ku mne príde. A verím tomu, že všetky tie veci sa dejú, podľa nejakého vyššieho poriadku a hlavne správne."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári