Majitelia nebankovky Módy - Raj išli do väzenia

Vlastníci Módy - Raj v nebankovom biznise neriskovali žiadne vlastné peniaze. Pre Najvyšší súd je to hlavný dôkaz, že nechceli podnikať, ale spáchali podvod.

KOŠICE. Majitelia košickej nebankovej spoločnosti Móda - Raj Zoltán Lobel (76), jeho syn Zoltán Lobel mladší (41) a zať Ladislav Márkuš (52) majú za sebou prvé týždne vo väzení. Najvyšší súd po viac ako dvoch rokoch právoplatne potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ktorý ich uznal vinnými, že najmenej od 1 354 ľudí podvodom vylákali viac ako 150 miliónov korún (viac ako 5 miliónov eur).

Nebankárov za mreže odviedli hneď z pojednávania v Bratislave. Spravodlivosť na nich definitívne dosiahla 10 rokov po tom, čo Móda - Raj zavrela v Košiciach svoje pobočky a prestala vyplácať vklady i výnosy. Išlo o prvý veľký krach v zlatej ére nebankových subjektov koncom 90. rokov.

Podvod od začiatku

Odvolania všetkých obžalovaných Najvyšší súd zamietol. Lobel starší, ktorý vyberanie vkladov vymyslel a rozbehol už v roku 1996, má stráviť za mrežami 11 rokov. S námietkou, že trest je kvôli jeho vysokému veku a podlomenému zdraviu prísny, neuspel.

Márkušovi, s ktorým Lobel starší v roku 1997 Módu - Raj založil, potvrdil Najvyšší súd 10 rokov. Lobelovi mladšiemu, ktorý v roku 1999 prevzal firmu od otca štyri mesiace pred jej bankrotom, 9 rokov. Na slobode zostala len dcéra Lobela staršieho, Eva Horvátová (50). Na krajskom súde dostala podmienečný trest a ako jediná sa preto neodvolala.

Do pyramídy len cudzie peniaze

Podľa rozsudku krajského súdu bola Móda - Raj klasickou pyramídovou hrou. Podvod spočíval v tom, že podnikatelia klamali klientom o hospodárení spoločnosti, keď im sľubovali až 60-percentné zhodnotenie vkladov do obdobia jedného roka. Už pri uzatváraní zmlúv vedeli, že na to nebudú mať zdroje. Vklady nepoužili na podnikanie, ako tvrdili ľuďom, ale len na pokrytie firemných nákladov a uhrádzanie splatných výnosov, aby získali ďalších klientov.

Najvyšší súd sa s týmto záverom stotožnil a išiel ešte ďalej. Podľa neho fungovanie Módy - Raj nie je ani možné považovať za podnikanie, s ktorým by bolo späté riziko ospravedlňujúce prípadné zlé hospodárske výsledky. "V ich činnosti chýbal akýkoľvek podnikateľský zámer, prieskum trhu, ekonomická analýza a predovšetkým vlastné alebo úverové zdroje, do ktorých, samozrejme, nie je možné zahrnúť vklady klientov," napísal sudca Anton Jakubík.

Podľa neho na preukázanie podvodu nie sú ani potrebné zložité znalecké posudky ekonómov. Najvyšší súd jednoduchým "laickým" prepočtom ukázal, že prevádzka záložní, ktorou Lobel starší obhajoval "reálnosť" svojho podnikania, nemohla stačiť na vyplatenie istiny a vysokých úrokov. A to ani za predpokladu, že by sa vklady v záložniach zhodnotili na sto percent.

"Strata musela zákonite nastať od samého počiatku a logicky sa každým rokom len zväčšovala... V jadre tohto ‚podnikania' mali absolútne nereálny a teda v konečnom dôsledku podvodný mechanizmus... V žiadnom prípade dôvodom neúspechu neboli vonkajšie vplyvy," píše sa v uznesení.

Ďalšie aktivity Lobela a spol., ktorými sa obhajovali, ako šitie odevov pre Železnice Slovenskej republiky a predaj textilu z Maďarska, boli podľa rozsudku z hľadiska dosiahnutých ziskov "úplne okrajové".

Na súde posledná nebanka

Po uzavretí kauzy Módy - Raj zostáva na súdoch už len jeden prípad košickej nebanky. Krajský súd v Košiciach musí po zrušení oslobodzujúceho rozsudku Najvyšším súdom znova rozhodnúť o Kristíne Vencelovej (37), ktorá sa podľa prokuratúry koncom 90. rokov podieľala na 38-miliónovom podvode v spoločnosti V. D. Comp.

Výnimočný rozsudok

Vymáhať už zrejme nie je čo

Móda - Raj je medzi nebankovými kauzami výnimočná tým, že súd v trestnom procese rozhodol aj o náhrade škody klientov a neodkázal ich na individuálne civilné žaloby. Krajský súd v rozsudku nariadil odsúdeným, aby im zaplatili istiny. Najvyšší súd postupoval pre poškodených ešte priaznivejšie a priznal im aj úrok z omeškania. Lobel a spol. majú podľa toho každému klientovi zaplatiť úroky z jeho vkladu vo výške 12 a pol percenta za obdobie od novembra 2003. Najvyšší súd úrok stanovil podľa diskontnej sadzby, teda úrokovej miery, za ktorú v tom čase Národná banka požičiavala peniaze obchodným bankám.

Na základe právoplatného rozsudku by mohol exekútor začať peniaze od odsúdených vymáhať. Jeden z poškodených, ktorý od začiatku zastupuje väčšinu klientov Módy - Raj, povedal, že doteraz nenašiel žiadneho exekútora, ktorý by sa na to dal. "Bol som to s niektorými konzultovať. Povedali mi, že oni určite už nič nemajú a všetko previedli na tretie osoby. Podobné informácie mám aj od poškodených, ktorí sa pokúšali zistiť majetkové pomery," povedal. Už na procese v Košiciach podnikatelia sami vyhlásili, že nevlastnia žiadne nehnuteľnosti. Zlato zo záložní zmizlo nevedno kam pri ich bankrote. Návrh na konkurz Módy - Raj súd pre nedostatok majetku zamietol ešte v roku 2000.

Poškodení preto súdy žiadali, aby rozhodli o ich odškodnení štátom. Odôvodňovali to tým, že jeho orgány nezabránili páchaniu trestnej činnosti, ale naopak, napríklad nekvalitnou legislatívou alebo slabou kontrolou nebankových subjektov ju umožnili. Krajský aj Najvyšší súd im nevyhoveli, lebo v trestnom konaní možno k náhrade škody zaviazať len páchateľa trestného činu.

Bývalí klienti Módy - Raj podali aj okolo tisíc žalôb na ministerstvo financií s tým, že je zodpovedné za škodu, ktorú im spôsobila nebanka. Súdy jednu po druhej zamietajú.