Sú však aj takí rodičia, ktorí majú dosť vlastných detí, no tie odrastú a dom je zrazu prázdny. To je aj prípad Košičanky Evy Lorenzovej. V roku 1999 jej deti rýchlo vyrástli a už ju nepotrebovali tak, ako keď boli malé. Rozhodla sa teda starať o deti z detského domova. Tie si však neadoptovala, stala sa ich profesionálnym rodičom. Prvým v Košickom kraji.

Väčšina párov, ktorým príroda nedopriala dieťa, sa rozhodne pre adopciu. Zájdu do detského domova a vyberú si dieťa podľa svojich predstáv. Novorodenca, prípadne pármesačného, ktorý im na prvý pohľad z postieľky padne do oka. Chutný, malý, v modrých či ružových dupačkách, doslova volajúci po objatí. Staršie, postihnuté či rómske deti preto ostávajú často nechcené. O tie sa s láskou starajú práve profesionálni rodičia.

"Bola som prvým profesionálnym rodičom v Košickom kraji," spomína E. Lorenzová. "Okrem toho som bola aj pestúnom. Profesionálnym rodičom som sa stala 1. júla 1999. Profesionálne rodičovstvo bolo vtedy určené hlavne pre deti, ktoré sú ináč neumiestniteľné. To znamená pre deti staršie, rómske, postihnuté, s rôznymi poruchami učenia či správania... Skrátka pre deti, ktoré sa z detského domova nevedia ináč dostať." E. Lorenzová má päť biologickách detí, no tie už sú všetky dospelé. "V tom čase som bola nezamestnaná a navyše sa mi zdalo, že to hádam vymysleli pre mňa. Moje deti boli odrastené, už ma tak nepotrebovali ako kedysi."

Celé sa to podľa E. Lorenzovej zbehlo veľmi komicky. "Čítala som jeden článok v časopise, v ktorom bolo napísané, že kto by mal o profesionálne rodičovstvo záujem, aby kontaktoval OZ Návrat. Napísala som tam, no odišli sme na dovolenku a nebol čas povedať o tom aj tvyšku mojej rodiny. Moje deti to zistili z pošty až po návrate domov. Tak som vyšla s pravdou von. Dcéry ma okamžite pochopili a súhlasili so mnou."

Šokované však ostali, keď videli, ako sú obe 10 ročné dievčatá Gitka a Lenka vo všetkom pozadu. Gitka napríklad nevedela zopakovať vetu, kde boli viac ako tri slová. Ako sa deti učia cudzie slová, oni sa museli učiť slovenské. Čítali článok do školy a E. Lorenzová ich skúšala. Po prečítaní sa napríklad spýtali, čo je "vajú"? Po dlhšom vysvetľovaní vyšlo najavo, že preskočili riadok a tým aj prvú polovicu rozdeleného slova. Nedošlo im, že pred pomlčkou je jeho prvá časť. Nerozumeli bežným slovám ako hydina, doprava, výhybka... Pýtali sa na také veci, na ktoré sa bežné deti pýtajú, keď majú tri až päť rokov. Lenka bola v detskom domove rok a Gitka od svojich dvoch mesiacov. Obe boli odobraté svojim biologickým matkám, lebo sa o ne nevedeli postarať.

"Čo sa týka, starostlivosti a výchovy, rozhodne to bolo iné ako s vlastnými deťmi," tvrdí E. Lorenzová. "Obe boli totiž zanedbané a zaostalé. Keď šli napríklad nakupovať, to bolo pre ne niečo totálne nové. Netušili, čo to je nakupovať, nevedeli ani o peniazoch." Profesionálna mama im teda v hračkárstve kúpila detské peniaze a spolu sa učili, ako s nimi zaobchádzať. Okrem toho veľmi dlho trvalo, kým sa naučili hrať, čo je najbežnejšia detská činnosť. Otĺkali hračky, lebo nevedeli, čo s nimi majú robiť. Nepoznali súvislosti a nevedeli, že v hračkárskom riade sa hrá "na varenie" či s požiarnickým autom "na požiar". "Asi po roku, čo boli u nás, sa začali prvýkrát hrať. Postrihali reklamné letáky a hrali sa na obchod. Mali tie hračkárske peniaze a navzájom si predávali vystrihnuté obrázky nábytku, potravín či rôznych iných vecí. Mali 11 rokov, bežné deti to robia v piatich. Bolo to však pre ne užitočné, učili sa tým. To isté platilo aj v skutočnom obchode. Tam ich tiež bolo treba naučiť, ako sa nakupuje a ako sa používajú peniaze. Raz, keď som platila tisíckou, dievčatá sa tešili, že nám vydali viac. Mali pocit, že väčšie množstvo bankoviek je viac ako tá tisícka. Veľmi sa im to zapáčilo a zaumienili si, že keď budú veľké, budú predavačky, lebo budú mať v pokladnici veľa peňazí. Samozrejme, dlho trvalo, kým pochopili, že by nepatrili im."

Lenku si po tri a pol roku vzali späť do detského domova. Gitka, ostala v rodine naďalej. E. Lorenzová si ju vzala do pestúnskej starostlivosti. Čakali ju, samozrejme, aj krušné chvíle, ale vždy to napokon všetci spolu zvládli. Gitka potrebovala veľa lásky a starostlivosti, aj preto sa jej profesionálna mama už nepokúšala vziať z detského domova ďalšie dieťa. Kým na začiatku, keď Gitka prišla do profesionálnej rodiny, nevedela takmer nič, dnes je všetko iné. Je z nej bežná mladá žena, dokonca manželka a matka. Varí, pečie, nakupuje a jej synček Damian nebude mať problém ani s tým, ako sa hrať, ako mala jeho mama kedysi.

V roku 2002 vzniklo združenie Domov v rodine. E. Lorenzová je predsedníčkou a funkcionárkou združenia. "Profesionálni rodičia nás môžu kontaktovať a my im pomáhame riešiť ich problémy. Tiež robíme rekreačno- vzdelávacia pobyty náhradných rodín. Tam tí rodičia zážitkovou formou získajú školenie, aké nemajú možnosť inde získať. Chodia tam totiž nielen ´profi rodičia, ale aj pestúni a adoptívni rodičia, ktorí majú skúsenosti s mladšími i staršími deťmi. Dokážu im teda pomôcť a odpovedať na otázky, na aké by im nedal odpoveď nejaký kurz alebo odborná literatúra. Tiež zvykne prísť aj psychológ, špeciálny pedagóg a právnik."

Stáva sa, že deti sa pustia v šľapajach svojich rodičov. Aj v rodine E. Lorenzovej to tak je. Jedna z jej dcér, Júlia, sa pred niekoľkými rokmi rozhodla dať sa na dráhu profesionálneho rodiča. Momentálne spolu s manželom vychováva päť detí z detského domova. Rodina E. Lorenzovej sa tak vďaka deťom poriadne rozrástla. Okrem vlastných detí má aj nevlastné a okrem vlastných vnúčat aj tie nevlastné. A hoci niektoré Júliine nevlastné deti prešli do pestúnskej rodiny či na adopciu, stále akoby ostali súčasťou tejto rodiny. Ale ako hovorí Košičanka, dieťaťu nevadí, keď ho majú radi viacerí, dieťaťu vadí, ak ho nemá rád nikto.

V Košickom kraji sa o 118 detí stará 70 profesionálnych rodičov

Zaujala téma profesionálneho rodičovstva aj vás? Chceli by ste aj vy vytvoriť domov dieťaťu, ktoré jeho vlastní rodičia odvrhli? Ak áno, také ľahké to nebude. O profesionálnej rodine a profesionálnych rodičoch porozprávali s hovorcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach Igorom Jakešom.

"Profesionálna rodina je organizačnou súčasťou detského domova, v ktorej sa starostlivosť o dieťa poskytuje v domácom prostredí tzv. zamestnanca detského domova. A to v rodinnom dome alebo v byte, poskytnutom detským domovom alebo v rodinnom dome v byte, ktorého je profesionálny rodič vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom." V profesionálnej rodine zabezpečuje starostlivosť o deti tzv. zamestnanec detského domova alebo manželia, ktorí sú tzv. zamestnancami detského domova. Obaja môžu byť v inom pracovnom pomere, napríklad učitelia, taxikári, kuchári či murári, ale s riaditeľom detského domov musia uzavrieť zmluvu. Na jej základe sa stanú tzv. zamestnancami detského domova.

Profesionálny rodič teda zabezpečuje starostlivosť o dieťa po uzatvorení pracovnoprávneho pomeru. Okrem toho musí spĺňať kvalifikačný predpoklad najmenej úplného stredného vzdelania a absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti. Prípravu vykonávajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a akreditované subjekty. Záujemca, ktorý spĺňa uvedené podmienky, sa o prácu profesionálneho rodiča môže uchádzať v štátnom alebo neštátnom detskom domove. Vhodné je, aby bol čo najbližšie k jeho bydlisku.

V jednej profesionálnej rodine sa poskytuje starostlivosť najmenej jednému, najviac trom deťom (maximálne do veku 18 rokov), ak sa starostlivosť zabezpečuje jedným tzv. zamestnancom detského domova. "Ak uzavreli zmluvu o profesionálnom rodičovstve obaja manželia, v ich rodine sa môže poskytovať starostlivosť najmenej dvom a najviac šiestim deťom." Práca profesionálneho rodiča spočíva v 24-hodinovej dennej starostlivosti o dieťa, ktoré bolo na základe rozhodnutia súdu umiestnené do detského domova. Detské domovy v Košickom kraji uvidujú k 31. januáru 2010 spolu 70 zmluv profesionálnych rodičov. Tí zabezpečujú starostlivosť o 118 detí.

Ústavná starostlivosť je len dočasným riešením s cieľom čo najskôr vrátiť dieťa do pôvodnej rodiny. Ak nie je šanca na úpravu rodinných pomerov, zámerom je umiestniť dieťa do náhradnej rodiny. Teda náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti alebo osvojenia. Mnoho ľudí však medzi nimi nepozná rozdiel. "Osvojením (adopciou) vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa."

Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a je to v jeho záujme, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. "Môže sa ním stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa," dodal na záver I. Jakeš.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári