Tento honor si vyslúžil svojimi aktivitami, ktoré ako katolícky kňaz uskutočňuje hlavne na najznámešom slovenskom rómskom sídlisku Lunik IX. Práci s Rómami sa tento 47-ročný Košičan venuje už niekoľko rokov, preto sme sa s ním o jeho aktivitách, názoroch na rómsku otázku a samotnej pastoračnej práci rozhodli porozprávať.

K viere a náboženstvu priviedla P. Bešenyeiho jeho mama. "V tom čase to nebolo ľahké a bezproblémové. Bola na nás štyroch súrodencov sama, lebo otec nám zomrel. Mala odvahu prihlásiť nás ako jediných na celej škole na náboženstvo. Na školské náboženstvo v tom čase určite nechodilo veľa detí ani v celých Košiciach. Riaditeľ sa jej vyhrážal, že nás nikdy neprijmú na vysokú školu," spomína P. Bešenyei. Nebol však typom dieťaťa, ktoré sa hráva na farára. O tom, že sa stane kňazom, začal uvažovať až na strednej škole. "Ako stredoškolák som spoznal saleziánov. Postupne tak vo mne začalo klíčiť moje duchovné povolanie. Vtedajšia spoločnosť ponúkala obraz kňaza ako nepriateľa štátu a vládneho režimu. V mojej detskej hlave to spôsobovalo veľa nejasností a zmätku. Ťažko som vnímal rozdiel medzi tým, čo som počul doma a tým, čo sa hovorilo v škole a na ulici."

Rozhodnutie stať sa kňazom sa u neho stalo definitívnym, keď študoval na Vysokej škole technickej. "Bola to odpoveď na určité poznanie a vnútorné volanie. V roku 1987 som sa stal členom saleziánskej spoločnosti a začal tajne študovať teológiu." Pre mladého chlapca ide, samozrejme, o ťažké rozhodnutie. Málokto je ochotný vzdať sa sladkej chuti svetských radostí. "Myslím si, že v živote žiadneho človeka nie sú len radosti a každý z nás, ak chce žiť zodpovedne a verný určitým zasadám, musí mať vo svojom živote určitú disciplínu." Po vysviacke začal pracovať ako kňaz v Bardejove.

Rómskou otázkou sa nezaoberal nejako detailne. Vnímal ju, no neuvažoval nad tým, že by chcel život zasvätiť práci s rómskou komunitou. "Nikdy to nebola cieľová skupina mojich záujmov. Stretával som sa s nimi v škole, jedna rómska rodina bývala aj v našom bloku. Mal som s nimi skôr pozitívnu ako negatívnu skúsenosť." Počas jeho pôsobenia v Bardejove mu bola navrhnutá možnosť pracovať s miestnymi Rómami. Nemal dôvod ju odmietnuť, rozhodol sa skúsiť to. Hoci jeho prvé skúsenosti s pastoráciou v rómskej osade neboli vyslovene negatívne, dnes priznáva, že sa musel trocha prispôsobiť. "Do rómskej osady som vstupoval cez človeka, ktorého miestni obyvatelia prijali a akceptovali. Takže môj vstup bol viac-menej bezbolestný. Musel som však prejsť osobnou cestou 'očisty', zmeniť určité stereotypné pohľady a následne aj svoje vnútorné postoje."

Bardejovskí saleziáni sa rozhodli vybudovať novú ekumenickú komunitu priamo v rómskej osade, nazvanej Poštárka. P. Bešenyei zohrával v tomto projekte kľúčovú úlohu. "V Bardejove som začínal streetworkom, budoval som vzťahy, spoznával prostredie. Postupne tam vyrástlo veľké stredisko, materská škola, základná škola s prvým stupňom, telocvičňa, dielne, dve ihriská." Nešlo však len o budovanie infraštruktúry. "Oveľa dôležitejšie ako budovať niečo z kameňa je pomôcť ľuďom k zmene zmýšľania a vnútorných postojov. Cez našu duchovnú službu Rómovia našli cestu k Bohu a na základe toho sa zmenil ich prístup k životu. Pri mojom príchode do Bardejova nikto z Rómov nemal stredoškolské vzdelanie. Dnes je tam minimálne 20 maturantov, jeden vysokoškolák a ďalších 20 detí študuje na osemročnom gymnáziu." Tieto pekné výsledky potvrdil aj po jeho odchode z Bardejova do Michaloviec, kde mal podobnú úlohu. "V Michalovciach sa za necelých päť rokov podarilo vybudovať vzťahy s obyvateľmi rómskej osady na Angi mlyne a rozpracovať vízie budúceho materiálneho zázemia."

Košičan strávil mimo rodného mesta 20 rokov. "Môj návrat do Košíc sa uskutočnil 1. júla 2008 na podnet mojich saleziánskych predstavených, ktorí prijali výzvu personálne obsadiť Lunik IX." Šlo o veľkú výzvu. Všetci si dobre uvedomovali, do akého prostredia idú, veď chýry o neslávne známom sídlisku sa dostali aj do uší saleziánov. "Aj keď mám dlhodobú skúsenosť s Rómami, som opatrný. Na pôsobenie na Luniku IX sme sa vopred pripravovali. Počas dvoch rokov pred naším príchodom sme tam pravidelne raz v mesiaci dochádzali, aby sme spoznali prostredie a spontánne prebrali vzťahy, vytvorené našimi predchodcami."

Každý, kto Luník IX navštívil, vie, že akákoľvek odlišnosť od miestneho spoločenského stereotypu vzbudzuje pozornosť jeho obyvateľov. Sídlisko nie je pre ľudí "zvonku" práve najbezpečnejším prostredím. "Ja s tým, že pochádzam z majoritnej spoločnosti, problém nemám. Ale určite svojou prítomnosťou ´vyrušujem´ prostredie, do ktorého som vstúpil. Každého z nás ´vyrušujú´ odlišnosti." Dodáva však, že podľa neho je Luník IX počas dňa bezpečným miestom. Na druhej strane priznáva, že v počiatkoch zažili aj niekoľko nepríjemných reakcií domácich. "Anonymita podporuje agresivitu. Je to daň, ktorú človek musí pri vstupe do nového prostredia zaplatiť. Čím menej domáci niekoho poznajú, tým viac si k nemu dovolia, skúšajú jeho hranice. Určite sme zažili aj istú 'horkosť', ale čím sme tam viac doma, tým je tých nepríjemných zážitkov menej."

Reakcie obyvateľov Luníka IX na príchod ekumenických pracovníkov sa rôznili. "Niektorí nás akceptovali, boli otvorení našim ponukám, iným sme dodnes ľahostajní." Rómovia sa k ponúkanej pomoci stavali zmiešane. Vo všeobecnosti sa však údajne dá povedať, že saleziánsku pomoc prijali. "Jednotlivci áno. Pomáhame tým, ktorí o to majú záujem a ktorí chcú spolupracovať." P. Bešenyimu trvalo "udomácnenie" na sídlisku zhruba rok. "Po roku, keď som spoznal prostredie a zabýval sa, získal dôveru a vytvoril malé priateľstvá, sa ľady pohli." Na sídlisku ponúka pastoračnú činnosť nielen on, ale akýsi "saleziánsky pracovný tím." "Chcem zdôrazniť, že na Lunik IX som nevstúpil ako jednotlivec, ale ako člen saleziánskeho misijného tímu. Ten sa v súčasnosti skladá z troch kňazov, dvoch rehoľných sestier a dvoch bohoslovcov diecézneho seminára, ktorí sú u nás na pastoračnej praxi a dvoch misijných dobrovoľníčok."

Pri práci s Rómami idú sameziáni od samotných základov. Než sa budú môcť pustiť do nejakých viditeľnejších činností, začínajú prezentáciou istých morálnych hodnôt. Ich absencia je často príčinou úpadku komunít v rómskych osadách. "Tou prvou a najdôležitejšou hodnotou pre nás je viera v Boha, ktorú sa snažíme zdieľať s tými, ktorí o to majú záujem. Preto slúžime sväté omše, vysluhujeme sviatosti a vytvárame 'stretká' pre deti i mládež. Dopoludnia pracujeme v základnej škole, kde vyučujeme náboženstvo a popoludní ponúkame voľno-časové aktivity. Okrem streetworku každý podľa svojich schopností ponúka rôzne krúžky. Napríklad doučovanie, hru na hudobných nástrojoch, spev, nácvik divadla, šport, výlety či tábory..."

Väčšinová spoločnosť vníma dianie na Luníku IX len prostredníctvom správ v médiách či rečami, ktoré sa šíria. Málokto sa ide na život miestnych obyvateľov aj reálne pozrieť. Preto je zaujímavé vypočuť si názor človeka, ktorý na Luniku IX dlhšie žije a pracuje. A pritom nie je Róm. "Sídlisko žije a dýcha svojím tempom. Po zotmení ožíva, riadi sa podľa svojich zákonov a pravidiel. Prioritou je pre nich rodina a vzťahy. Každý z nich má aj svoje sny, veľa z nich sníva aj o odchode z Lunika. Sú to ľudia komunikácie, ktorej venujú veľkú časť svojho dňa." Saleziáni si plne uvedomujú zlú infraštruktúru, sociálnu aj ekonomickú situáciu Rómov. "Nechcem bagatelizovať ich mieru viny na skutočnosti, v ktorej sa nachádzajú. Ale hlavný problém okrem ľahostajnosti Rómov vidím aj v ľahostajnosti zodpovedných úradníkov na rôznych úrovniach. My prichádzame na Luník IX s alternatívnym riešením. Ponúkame preventívny výchovný systém, pomocou ktorého chceme meniť mentalitu a znižovať agresivitu."

Je všeobecne známe, že mnohí Rómovia nemajú "gádžov" v láske. Svoje problémy často pripisujú im a závisť či rozdiel v spoločenskom postavení niekedy prerastá do nenávisti. "V prvom rade si musíme uvedomiť, že ide o obojstrannú nevraživosť. Je to dlhodobá historická záležitosť, ktorej napomohla násilná izolovanosť Rómov majoritnou spoločnosťou. Vzájomné poznanie, komunikácia a stretávanie sa nám môžu pomôcť k vzájomnému harmonickejšiemu spolužitiu." Kľúčom k prekonaniu vzájomnej neznášanlivosti by mohlo byť odstránenie predsudkov. Jedným z tých najklasickejších je to, že mnohým Rómom "nechce pracovať". Zčasti ide o praxou podloženú domnienku, netreba však zabúdať ani na pôvod takéhoto postoja. "Pokiaľ ľudia dostanú peniaze bez práce, nikdy o ňu nebudú mať záujem. Peniaze im zadarmo dáva majoritná spoločnosť. Musíme im ponúknuť prácu, za ktorú dostanú peniaze, a nie dávať peniaze bez práce."

XXXXXXXXXX

Saleziánsky kňaz P. Bešenyei je toho názoru, že rómska komunita sa dá vychovať a dá sa s ňou pracovať. Pretrvávanie problémov, súvisiacich s rómskou otázkou, podľa neho tkvie aj v zlej politike štátu. "Nevlastním čarovný prútik. Ale meniť každé štyri roky priority, koncepcie a vládne stratégie, nevedie k ničomu. Je potrebné staviť na osvedčené projekty a snažiť sa o ich dlhodobú udržateľnosť."

Čo sa týka pôsobenia P. Bešenyeiho v košickej rómskej komunite, ešte je vraj priskoro hovoriť o rukolapných výsledkoch. Vie, že si práca s nimi vyžaduje veľa času a trpezlivosti. "Rok a pol je veľmi krátky čas. Ale vždy ma poteší, keď vidím, že niekto mení svoj život k lepšiemu. Skutočné výsledky však uvidia až ďalšie generácie.." Pri práci v rómskej komunite nedochádza len k zmene aspektov života samotných Rómov. Ide o vzájomné ovplyvňovanie. P. Bešenyei sa napríklad rozhodol zdokonaliť v rómskom jazyku...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári