Oldřich Kaiser tvrdí, že nemá rád ľudí a občas ani svoju prácu

Oldřich Kaiser tvorí už roky spolu s Jiřím Lábusom osvedčenú a zohratú hereckú a autorskú dvojicu.

Spolu si prednedávnom našli cestu do Košíc, aby tunajšiemu publiku ponúkli v divadle Cassia hru Don Quijote. Pri tej príležitosti sme sa s O. Kaiserom porozprávali o tom, či má, alebo nemá rád svoju prácu, či o tom, ako si predstavuje ideálne strávený čas. Prezradil i to, že sám seba a ani svoj život neberie vôbec vážne, a tak sa zdá, že vážne občas neberie ani rozhovory s novinármi...

Hoci českí herci strávili v metropole východného Slovenska dva dni a mohli si teda oddýchnuť od svojich pražských povinností, O. Kaiser priznal, že k dokonalosti zájazdu do Košíc chýbala ešte jedna vec - zrušiť obe predstavenia, ktoré mali odohrať. "Najlepšie predstavenie je totiž to, ktoré sa nekoná. Mne nerobí problém vycestovať s divadelným zájazdom hocikam. Nakoniec - dnes, keď do Košíc pravidelne z Prahy letia lietadlá, tak to nie je ďaleko ani k vám. Ale keby to dopadlo tak, že sem prídem a nemusím hrať - to by bolo úžasné," prezradil. "Viem si predstaviť ideálnu situáciu, kedy by sa zorganizovalo divadelné turné, naplánovali by sa predstavenia v mnohých mestách, hoci aj u vás na Slovensku. My by sme sa na to turné vybrali, ale hrať by sme nehrali! Nielenže by sme nevyšli na javisko - my by sme sa v každom meste divadlám priam oblúkom vyhýbali! To by bolo čosi úžasné, to by sa mi páčilo..."

Nuž, iste by si viacerí herci radi dopriali takúto ´dovolenku´, problém by zrejme bol s honorármi... "No a čo? Neboli by peniaze? Tak by neboli. Zato by bol úžasný veget. Peniaze sa vždy odniekiaľ dajú ´schrastiť´. Ja som síce tiež počul isté porekadlo, že bez práce nie sú koláče, ale dá sa tomu veriť? Možno najlepšie by bolo narodiť sa ako dieťa milionára, ale - to je asi tiež peklo na zemi... Ja som rád, že som sa narodil ako Oldřich Kaiser. Ja som si to totiž takto aj sám vybral. Navyše, neberiem vážne ani seba a ani nič, čo sa deje okolo mňa, takže dokážem byť spokojný..."

Tak ako je niekedy rád, keď nemusí vyjsť na javisko, tak občas je najradšej, keď nemusí ani len vyjsť z domu. "Nechcem, aby to vyznelo nevďačne, ale ja som svojím ´ksichtom´ nemôžem mať nikdy a nikde pokoj. Preto mi je lepšie samému. Jednoducho len tak sedím a ´čumím do blba ´. Neverili by ste tomu, ale ja takto dokážem stráviť aj celý deň. Niekedy si to skúste a zistíte, aké to je príjemné. Spočiatku človek možno má potrebu predsa len robiť niečo užitočné, ale keď to prekoná a začne si to ´čumenie do blba´ užívať, tak je to ideálne strávený čas."

Prípadne sa O. Kaiserovi pozdáva čumieť z okna, rovnako ako vo filme Žralok v hlave. Zahral si v ňom hlavnú postavu - chlapíka, ktorý pozerá na svet z okna bytu na prvom poschodí. "No nie je to krásne, keď iba sedíte a dívate sa na ľudí, ktorí idú okolo? V podstate vám môžu byť ľahostajní a teda vám nemôžu ublížiť, zraniť vás. Nepustíte ich do svojho sveta, nemusíte ich preto z neho vyháňať, keď ich už máte dosť. Ja totižto občas mám pocit, že nemám ľudí rád... No v mojom povolaní to možno môže vyzerať ako komplikácia, ale čo s tým narobím? Byť s niekým je veľmi vyčerpávajúce. Musíte sa mu prispôsobiť. Jednoduchšie je byť sám a iba sa tešiť, že sa s niekým stretnete. Lebo ak sa rozhodnete inak, tak sa stretnúť ani nemusíte..."

Medzi ľudí však O. Kaiser rozhodne chodí, veď ako inak by bol v poslednom čase nakrútil niekoľko filmov. Medzi nimi i úspešné tituly ako Obsluhoval jsem anglického krále či Líbáš jako Bůh. Režiséri ho pre jeho talent radi obsadzujú, hoci je veľmi nevyspytateľný. Väčšina jeho kolegov sa totiž zhoduje v názore, že O. Kaiser rozhodne patrí medzi najtalentovanejších českých hercov súčasnosti a bol by na roztrhanie, nebyť jeho pomerne častých alkoholických excesov. Napriek tomu o nakrúcanie nemá núdzu, najbližšie ho diváci budú môcť tohto roku vidieť vo filme Habermannův mlýn. "Filmovačky - to je trochu iná práca ako v divadle. Predstavenie sa totiž začne a beží v podstate kontinuálne, až kým sa neskončí. A vy nemáte šancu odísť, keď už toho máte plné zuby. Filmovanie je iné. Väčšinu dňa aj tak iba čakáte, kým prídete na rad a postavíte sa na pár minút pred kamery. A to mi celkom vyhovuje," dodal na záver.