Korzár logo Korzár Košice
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Najprv štyridsaťdňový pôst, potom hody, tancovačky a zábavy

Veľkonočné sviatky sú významným kresťanským sviatkom. Spájajú sa tiež s príchodom jari a oslavou nového života, a tak k nim patria i kresťanské a predkresťanské zvyky.

Na Kvetnú nedeľu sa svätia vŕbové prútiky.Na Kvetnú nedeľu sa svätia vŕbové prútiky. (Zdroj: archív)

Veľkonočné sviatky sú významným kresťanským sviatkom. Začínajú sa Zeleným štvrtkom, ktorým sa pripomína Ježišova posledná večera, jeho ukrižovanie (Veľký piatok), pochovanie (Biela sobota) a zmŕtvychvstanie (Veľkonočná nedeľa). Spájajú sa tiež s príchodom jari a oslavou nového života, a tak k nim patria i kresťanské a predkresťanské zvyky.

Veľkej noci predchádza u kresťanov 40-dňový pôst. Začína sa po fašiangoch a znamená koniec radovánkam a tancovačkám. Ľudia si odriekajú mäsité jedlá a alkoholické nápoje a vzdávajú sa zaužívaných návykov.

Do veľkonočných dní, ktoré sa odpradávna vyznačovali vznešenou velebou, nedá sa skočiť naraz. Začiatkom je Popolcová streda, keď cirkev svätí popol z ratolestí posvätených na Kvetnú nedeľu predošlého roku a kňaz ním posýpa čelá veriacich v podobe kríža pripomínajúc pominuteľnosť: prach si a v prach sa obrátiš. Veľkopôstny čas má šesť nedieľ. Posledná sa volá Kvetná nedeľa umučenia Pána. Kvetnou nedeľou sa začína Svätý (Veľký) týždeň.

Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostola doniesli rozvinuté vrbové prútiky, ktoré im kňaz svätil modlitbami. Doma si ich zastokli za hradu na povale alebo obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Pri búrkach konárik položili do obloka, alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami okiadzali aj chorých, aby sa skoro uzdravili. Od tohto dňa až do Veľkonočného piatka sa v kostoloch čítali pašie - state z evanjelia hovoriace o utrpení Ježiša. Verilo sa, že počas pašií bolo možné odkryť poklady ukryté v zemi. Nad miestom s pokladom horel na povrchu zeme plamienok. Poklad sa však musel vykopať skôr, ako sa pašie dočítajú, inak sa stratil.

Zelený štvrtok. Vo štvrtok si Ježiš zavolal Petra a Jána a povedal im, že je čas pripraviť veľkonočnú večeru. V meste Jeruzalem šťastní obyvatelia oslavovali výročie oslobodenia z egyptského otroctva. Všetkých Ježiš požehnal, umyl a vysušil im nohy. Pri večeri povedal učeníkom, že ho tej noci jeden z nich zradí. Po večeri sa aj s troma najvernejšími išiel pomodliť do Getsemanskej záhrady. Modlil sa sám, lebo oni zaspali. Vtedy prišiel Judáš s ozbrojeným zástupom ľudí a ukázal na Ježiša. Ľudia ho spútali a odviedli. Judáš za túto zradu dostal 30 strieborných. Odvtedy sa meno Judáš spája so synonymom zapredania a zrady.

Podľa tradícií sa u nás na Zelený štvrtok, keď posledný raz zvonia zvony, ľudia chodili umývať do potoka, aby boli pekní a zdraví. Keď nezneli zvony, používali sa rôzne rapkáče, hrkáče, klepáče alebo pastierske trúby, ktorými sa vyháňali zlí duchovia a škodcovia z polí. V tento deň sa zvykol siať mak, hrach či bôb, pretože tak ako sú zvony v tomto čase zaviazané, zaviažu sa vraj aj kvety na rastlinách do plodov. V rodinách sa konali spoločné večere ako symbol poslednej večere Ježiša Krista s učeníkmi. Pritom sa mali jesť zelené jedlá. Dievčatá podvečer potajomky chodili pod smutné vŕby a tam si česali vlasy, aby ich mali pekné a dlhé ako prúty.

Veľký piatok. V tento deň bol Ježiš na vrchu Golgota ukrižovaný. Je to jediný deň v roku, keď sa neslúži omša, sú len obrady ako spomienka na smrť Ježiša Krista. Začínajú sa minútou tichých modlitieb. Kňaz má oblečené červené rúcho na znak mučeníctva. Čítajú sa pašie, aby si veriaci pripomenuli, čo sa v tento deň odohralo. Organ mlčí, ľudia spievajú bez hudby. V našom meste sa už tradične koná pašiový sprievod, ktorý organizuje Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností pôsobiacich na území mesta.

Veľký piatok je dňom veľkého pôstu. Ľudia jedia málo, väčšinou len chlieb, vodu, niekde pečené zemiaky a kyslú kapustu. Nič sa v ten deň nesmelo sadiť ani siať či so zemou hýbať, lebo by mohla nastať neúroda. V minulosti bolo dovolené len značkovanie zvierat, lebo vtedy vraj cítia bolesť pomenej a rany sa im skôr zahoja. Zakazovalo sa vešanie bielizne, aby nehynul dobytok alebo aby sa niekto z domu na šnúru neobesil. Vo všetkých rodinách býval na Veľký piatok včasný budíček. Ľudia sa ponáhľali k potoku, aby sa poumývali v studenej vode, potom budú celý rok svieži a čerství. Jedlo sa tiež veľa cesnaku, ktoré prinesie zdravie.

Biela sobota. Celú sobotu, až do večera, je ešte deň smútku. Až večer, po zotmení, sa začína v kostoloch omša, svätenie ohňa a svetla, veľkonočnej sviece - paškalu a krstiteľnej vody. Deň sa končí nočnou vigíliou - vzkriesením. Liturgia v Bielu sobotu je najbohatšia v priebehu roka. Končí sa vyzdvihnutím kríža a vynesením Pánovho tela z hrobu. Kňaz má biele rúcho na znak čistoty. Odtiaľ pochádza i názov Biela sobota. Znovu vyzváňajú zvony, ktoré sa údajne vrátili z Ríma.

Intenzívne sa pripravujú veľkonočné pokrmy. Zvláštna pozornosť sa venuje tým druhom, ktoré sa ukladajú do košíka na posvätenie - paska, šunka, klobása, hrudka, vajíčka, veľkonočný koláč. Niekde sa svätia v sobotu popoludní, inde až v nedeľu ráno. V tento deň sa tiež v domoch farbili fajíčka, ktoré boli odpradávna symbolom nekonečnosti života. Darované vajíčko malo zabezpečiť po celý rok zdravie. Dávalo sa uvarené natvrdo, lebo mäkké nemalo vraj takú zázračnú moc. Škrupinky z vajíčok, z ktorých gazdiné chystali hrudku, sa rozvešiavali po stromoch, aby sa urodilo veľa ovocia.

Veľkonočná nedeľa. Vo Veľkonočnú nedeľu sa v kostoloch svätili jedlá, a potom sa obedovalo. Celý obed mal slávnostný a bohatý ráz, pripomínal štedrovečernú vianočnú večeru. Omrvinky sa nevyhadzujú, pozorne sa zhrnú a vhodia do sporáka alebo sa pridajú ako krmivo sliepkam. Niekde sa škrupinky z vajíčok rozsejú po poli, pretože sa hovorí, že posvätené vajíčko chráni úrodu. V niektorých regiónoch panoval zvyk, že gazda ako prvé olúpal vajíčko a rozkrojil ho na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny. Bola to akási symbolika rodinnej súdržnosti. Dievčatá si pripravovali maľované alebo inak zdobené kraslice, mládenci korbáče a vedrá na pondelňajšiu oblievačku a šibačku.

Veľkonočný pondelok. Je časom veselosti, zábavy a vody. Doteraz sa uchoval zvyk pooblievať dievčatá studenou vodou, aby boli po celý rok pekné, červenolíce. Táto tradícia sa však uchováva a doteraz deje skôr len na dedinách a v okrajových častiach mesta. V samotných Košiciach sa pokropia dievčatá a ženy len symbolicky - voňavkou. Za odmenu dostanú polievači a šibači vajíčka. Menší polievači tiež peniaze. Popoludní sa potom hoduje, organizujú sa tancovačky a zábavy.

Obdobie jarných sviatkov sa končilo na Juraja, keď sa zem otvára. Vravievalo sa: "Do Ďura nerastie nič, aj keby kliešťami ťahal von zo zeme, a po Ďure všetko ide von, aj keby kladivom zatĺkal." A tak zábavy ustúpili bokom, aby sa všetci vospolok mohli plne venovať prácam na poliach a v gazdovstve. Aj keď dnes už na čary neveríme, radi sa vraciame a mnohé zvyklosti a tradície ešte na Veľkú noc každoročne robievame. Prichádza k nám do našich domovov radosť, pohoda a úsmev na tvári, ktorý počas veľkonočných sviatkov nesmie nikde chýbať.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 458
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 887
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 218
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 432
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 871
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 841
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 992
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 777
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 359
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Finančník s pyramídovou hrou sa chcel dostať z väzby, rozmyslel si to

Dávid Gedeon bude na slobode najskôr v januári 2021.

Dávid Gedeon. Z väzby sa dostane najskôr na budúci rok v januári.

Časť hradieb v Kežmarku je v zlom stave. Ľudia sa boja úrazu

Vlastníci múr zabezpečili, pamiatkari zásahy nepovolili.

Mestský múr na Baštovej ulici v Kežmarku.

Do piatich rokov by mohol byť humenský park pri kaštieli ukážkový

Po parku sme sa prešli s mestskou odborníčkou na verejnú zeleň.

Františka Mudra v parku pri dube, ktorý vyschol a do novembra ho zrežú.
Rozhovor

Študuje astrofyziku. Pri zatmení Slnka v Čile sa jeho predstavy zrútili

Na Slovensko sa musia vrátiť šikovní ľudia a nakopnúť to tu.

Marko Mesarč sa zúčastnil expedície v Čile, kde pozoroval úplné zatmenie Slnka.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Dobré ráno

Dobré ráno: Kollár napriek lockdownu cestoval. Nikto nevie, či kvôli práci

Predseda parlamentu má zlomený krčný stavec.

Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Tak sme si zatlieskali a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop