Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 15. máj, 2021 | Meniny má ŽofiaKrížovkyKrížovky

Najprv štyridsaťdňový pôst, potom hody, tancovačky a zábavy

Veľkonočné sviatky sú významným kresťanským sviatkom. Spájajú sa tiež s príchodom jari a oslavou nového života, a tak k nim patria i kresťanské a predkresťanské zvyky.

Na Kvetnú nedeľu sa svätia vŕbové prútiky.Na Kvetnú nedeľu sa svätia vŕbové prútiky. (Zdroj: archív)

Veľkonočné sviatky sú významným kresťanským sviatkom. Začínajú sa Zeleným štvrtkom, ktorým sa pripomína Ježišova posledná večera, jeho ukrižovanie (Veľký piatok), pochovanie (Biela sobota) a zmŕtvychvstanie (Veľkonočná nedeľa). Spájajú sa tiež s príchodom jari a oslavou nového života, a tak k nim patria i kresťanské a predkresťanské zvyky.

Veľkej noci predchádza u kresťanov 40-dňový pôst. Začína sa po fašiangoch a znamená koniec radovánkam a tancovačkám. Ľudia si odriekajú mäsité jedlá a alkoholické nápoje a vzdávajú sa zaužívaných návykov.

Do veľkonočných dní, ktoré sa odpradávna vyznačovali vznešenou velebou, nedá sa skočiť naraz. Začiatkom je Popolcová streda, keď cirkev svätí popol z ratolestí posvätených na Kvetnú nedeľu predošlého roku a kňaz ním posýpa čelá veriacich v podobe kríža pripomínajúc pominuteľnosť: prach si a v prach sa obrátiš. Veľkopôstny čas má šesť nedieľ. Posledná sa volá Kvetná nedeľa umučenia Pána. Kvetnou nedeľou sa začína Svätý (Veľký) týždeň.

Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostola doniesli rozvinuté vrbové prútiky, ktoré im kňaz svätil modlitbami. Doma si ich zastokli za hradu na povale alebo obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Pri búrkach konárik položili do obloka, alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami okiadzali aj chorých, aby sa skoro uzdravili. Od tohto dňa až do Veľkonočného piatka sa v kostoloch čítali pašie - state z evanjelia hovoriace o utrpení Ježiša. Verilo sa, že počas pašií bolo možné odkryť poklady ukryté v zemi. Nad miestom s pokladom horel na povrchu zeme plamienok. Poklad sa však musel vykopať skôr, ako sa pašie dočítajú, inak sa stratil.

Zelený štvrtok. Vo štvrtok si Ježiš zavolal Petra a Jána a povedal im, že je čas pripraviť veľkonočnú večeru. V meste Jeruzalem šťastní obyvatelia oslavovali výročie oslobodenia z egyptského otroctva. Všetkých Ježiš požehnal, umyl a vysušil im nohy. Pri večeri povedal učeníkom, že ho tej noci jeden z nich zradí. Po večeri sa aj s troma najvernejšími išiel pomodliť do Getsemanskej záhrady. Modlil sa sám, lebo oni zaspali. Vtedy prišiel Judáš s ozbrojeným zástupom ľudí a ukázal na Ježiša. Ľudia ho spútali a odviedli. Judáš za túto zradu dostal 30 strieborných. Odvtedy sa meno Judáš spája so synonymom zapredania a zrady.

Podľa tradícií sa u nás na Zelený štvrtok, keď posledný raz zvonia zvony, ľudia chodili umývať do potoka, aby boli pekní a zdraví. Keď nezneli zvony, používali sa rôzne rapkáče, hrkáče, klepáče alebo pastierske trúby, ktorými sa vyháňali zlí duchovia a škodcovia z polí. V tento deň sa zvykol siať mak, hrach či bôb, pretože tak ako sú zvony v tomto čase zaviazané, zaviažu sa vraj aj kvety na rastlinách do plodov. V rodinách sa konali spoločné večere ako symbol poslednej večere Ježiša Krista s učeníkmi. Pritom sa mali jesť zelené jedlá. Dievčatá podvečer potajomky chodili pod smutné vŕby a tam si česali vlasy, aby ich mali pekné a dlhé ako prúty.

Veľký piatok. V tento deň bol Ježiš na vrchu Golgota ukrižovaný. Je to jediný deň v roku, keď sa neslúži omša, sú len obrady ako spomienka na smrť Ježiša Krista. Začínajú sa minútou tichých modlitieb. Kňaz má oblečené červené rúcho na znak mučeníctva. Čítajú sa pašie, aby si veriaci pripomenuli, čo sa v tento deň odohralo. Organ mlčí, ľudia spievajú bez hudby. V našom meste sa už tradične koná pašiový sprievod, ktorý organizuje Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností pôsobiacich na území mesta.

Veľký piatok je dňom veľkého pôstu. Ľudia jedia málo, väčšinou len chlieb, vodu, niekde pečené zemiaky a kyslú kapustu. Nič sa v ten deň nesmelo sadiť ani siať či so zemou hýbať, lebo by mohla nastať neúroda. V minulosti bolo dovolené len značkovanie zvierat, lebo vtedy vraj cítia bolesť pomenej a rany sa im skôr zahoja. Zakazovalo sa vešanie bielizne, aby nehynul dobytok alebo aby sa niekto z domu na šnúru neobesil. Vo všetkých rodinách býval na Veľký piatok včasný budíček. Ľudia sa ponáhľali k potoku, aby sa poumývali v studenej vode, potom budú celý rok svieži a čerství. Jedlo sa tiež veľa cesnaku, ktoré prinesie zdravie.

Biela sobota. Celú sobotu, až do večera, je ešte deň smútku. Až večer, po zotmení, sa začína v kostoloch omša, svätenie ohňa a svetla, veľkonočnej sviece - paškalu a krstiteľnej vody. Deň sa končí nočnou vigíliou - vzkriesením. Liturgia v Bielu sobotu je najbohatšia v priebehu roka. Končí sa vyzdvihnutím kríža a vynesením Pánovho tela z hrobu. Kňaz má biele rúcho na znak čistoty. Odtiaľ pochádza i názov Biela sobota. Znovu vyzváňajú zvony, ktoré sa údajne vrátili z Ríma.

Intenzívne sa pripravujú veľkonočné pokrmy. Zvláštna pozornosť sa venuje tým druhom, ktoré sa ukladajú do košíka na posvätenie - paska, šunka, klobása, hrudka, vajíčka, veľkonočný koláč. Niekde sa svätia v sobotu popoludní, inde až v nedeľu ráno. V tento deň sa tiež v domoch farbili fajíčka, ktoré boli odpradávna symbolom nekonečnosti života. Darované vajíčko malo zabezpečiť po celý rok zdravie. Dávalo sa uvarené natvrdo, lebo mäkké nemalo vraj takú zázračnú moc. Škrupinky z vajíčok, z ktorých gazdiné chystali hrudku, sa rozvešiavali po stromoch, aby sa urodilo veľa ovocia.

Veľkonočná nedeľa. Vo Veľkonočnú nedeľu sa v kostoloch svätili jedlá, a potom sa obedovalo. Celý obed mal slávnostný a bohatý ráz, pripomínal štedrovečernú vianočnú večeru. Omrvinky sa nevyhadzujú, pozorne sa zhrnú a vhodia do sporáka alebo sa pridajú ako krmivo sliepkam. Niekde sa škrupinky z vajíčok rozsejú po poli, pretože sa hovorí, že posvätené vajíčko chráni úrodu. V niektorých regiónoch panoval zvyk, že gazda ako prvé olúpal vajíčko a rozkrojil ho na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny. Bola to akási symbolika rodinnej súdržnosti. Dievčatá si pripravovali maľované alebo inak zdobené kraslice, mládenci korbáče a vedrá na pondelňajšiu oblievačku a šibačku.

Veľkonočný pondelok. Je časom veselosti, zábavy a vody. Doteraz sa uchoval zvyk pooblievať dievčatá studenou vodou, aby boli po celý rok pekné, červenolíce. Táto tradícia sa však uchováva a doteraz deje skôr len na dedinách a v okrajových častiach mesta. V samotných Košiciach sa pokropia dievčatá a ženy len symbolicky - voňavkou. Za odmenu dostanú polievači a šibači vajíčka. Menší polievači tiež peniaze. Popoludní sa potom hoduje, organizujú sa tancovačky a zábavy.

Obdobie jarných sviatkov sa končilo na Juraja, keď sa zem otvára. Vravievalo sa: "Do Ďura nerastie nič, aj keby kliešťami ťahal von zo zeme, a po Ďure všetko ide von, aj keby kladivom zatĺkal." A tak zábavy ustúpili bokom, aby sa všetci vospolok mohli plne venovať prácam na poliach a v gazdovstve. Aj keď dnes už na čary neveríme, radi sa vraciame a mnohé zvyklosti a tradície ešte na Veľkú noc každoročne robievame. Prichádza k nám do našich domovov radosť, pohoda a úsmev na tvári, ktorý počas veľkonočných sviatkov nesmie nikde chýbať.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  2. Videli ste, čo sa stane s vašim SUV po 100.000 kilometroch?
  3. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite
  4. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  5. Vyberte sa s nami na vandrovku, navštívime Spišský hrad a Levoču
  6. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  7. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  8. Prečo Slováci nemajú rezervy?
  9. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania
  10. Chcete, aby mali školáci Čerstvé hlavičky? Hlasujte
  1. Ľudia vymieňajú autá za elektrobicykle. Záujem v Trenčíne rastie
  2. Opäť štartuje projekt Futbal v meste
  3. Videli ste, čo sa stane s vašim SUV po 100.000 kilometroch?
  4. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite
  5. Atos stavia v Bulharsku nový špičkový superpočítač EuroHPC
  6. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  7. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  8. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  9. Budějovický Budvar je posledný český národný podnik
  10. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  1. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku 15 983
  2. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 12 071
  3. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 9 763
  4. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 8 600
  5. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 8 501
  6. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 7 210
  7. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 6 913
  8. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus® 6 264
  9. Nákupy, ktoré rozbúchajú srdce v nákupnom centre Novum Prešov 5 795
  10. Hľadáte firmu na predaj? Poradíme vám, ako ju nájsť 5 677
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná fotografia.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 387-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 203 obetí.

5 h
Nepokoje sa stupňujú.

Treba podporiť umiernené časti spoločnosti na oboch stranách konfliktu.

22 h
Historik z Ústavu pamäti národa Tomáš Klubert

Slovania nenosili symboly kolovratu ani svastiky.

14 h
Pacientka ukazuje svoj očkovací preukaz proti ochoreniu Covid-19 v piatok 30. apríla 2021 v Budapešti.

Slovensko vypadlo z dohody o voľnom cestovaní.

15 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop