Iránec Reza Hadž musel oslavovať veľkonočné sviatky tajne

Reza Hadž žije na Slovensku takmer deväť rokov. Jeho rodnou krajinou je Irán, konkrétne pochádza z mesta Esfahán.

Veľkú noc dlhé roky nevnímal. Ako kresťan totiž v prevažne moslimskom štáte nesmel otvorene prejavovať príslušnosť k inej viere.

"Ako mladý chlapec som mal iné starosti," spomína Reza na svoje detstvo. "Pamätám sa však na to, ako fungovala naša kresťanská komunita. Moji rodičia sa pravidelne zúčastňovali cirkevných stretnutí. Všetky aktivity museli byť prísne utajené," spomína si Reza.

Počas sviatkov sa kresťania z Rezovho okolia stretávali len na tajných bohoslužbách v takzvaných podzemných cirkvách. "Stretávali sa napríklad v pivniciach. Aj to však len výnimočne. Polícia sa nesmela nič dozvedieť. Navyše, počas kresťanských sviatkov zámerne sprísňovala a znásobovala domové kontroly." Veľakrát sa teda stalo, že z plánovanej bohoslužby nič nebolo. Keď sa veriacim dostalo do uší aj to najtichšie echo, že polícia o ich plánoch vie, všetky prejavy viery sa okamžite zrušili.

Keď bol v puberte, došlo k tomu, čoho sa Rezovi rodičia dlhé roky báli. "Pri domovej kontrole u nás našli Bibliu. V Iráne, rovnako ako v iných moslimských krajinách, sa príslušnosť k inej viere tvrdo trestá." Málokto z civilizovanej európskej spoločnosti by však očakával až taký prísny meter, aký je tam. Za konvertovanie na inú vieru nariaďuje Koránom ovplyvnená legislatíva jednoznačný trest - trest smrti. Reza s rodinou sa tak ocitol vo veľkom riziku. Na nič nečakal a s časťou rodiny zaplatil prevádzačom nemalé peniaze za to, aby ho previezli do západnej Európy a zachránili mu tak život. Namiesto západnej Európy sa však stalo cieľom ich ťažkej a nedôstojnej cesty Slovensko.

S Veľkou nocou a pravým kresťanstvom sa však Reza nestretol ani počas prvého obdobia v našej krajine. "Boli sme v azylovom dome vo Zvolene. Keď príde Iránec do novej krajiny, hľadá si svoje spoločenstvo, cirkev. Inak to nebolo ani v mojom prípade. S rodinou sme však nič nepoznali. Využili to jehovisti, ktorí nás do svojej cirkvi zlanárili. Oni Veľkú noc neprežívajú." Po čase si Reza uvedomil, že jehovisti nie sú pre neho to pravé. "Ich vieru pokladám za to isté ako islam. Nie je to slobodná cirkev, Ježiš určite nechcel to, čo prezentujú oni."

Kresťanstvo a pravé čaro Veľkej noci spoznal až po tom, čo sa presťahoval do Košíc. Tu sa v roku 2006 zoznámil s evanjelikmi a nechal sa pokrstiť. Odvtedy je stálym a aktívnym členom cirkvi. "Veľkú noc prežívajú evanjelici trocha inak ako rímskokatolícki veriaci. Je to živšie, viac sa venujeme mládeži - jej výchove. Počas sviatkov špeciálne tomu, aby si uvedomovali, čo si Veľkou nocou pripomíname. Veľmi sa mi páči, aké je u vás prežívanie sviatkov živé a pestré. Kvôli tomu, čo som zažil v minulosti, obľubujem sviatky samozrejme aj preto, že ich môžem konečne prežívať rovnako ako samotnú vieru. Slobodne a otvorene."

Reza je šťastne ženatý s Košičankou. V ich rodine prebieha oslava Veľkej noci trochu inak, ako je všeobecný slovenský zvyk. Z cirkevného hľadiska nedodržiavajú zvyk slávnostného posvätenia údenín a iných tradičných veľkonočných jedál. "Na tomto zvyku si veľmi nedáme záležať. V nedeľu však máme slávnostný obed."

Ako každý iný cudzinec, ktorý je počas veľkonočných sviatkov na Slovensku prvý raz, aj Reza bol prekvapený našimi svetskými sviatkami - šibačkou a oblievaním. "Prvýkrát som to videl v meste. Nerozumel som tomu, no keď som prišiel domov, manželka mi vysvetlila, čo tieto zvyky symbolizujú a že to nie je nič zlé." Jeden zo slovenských zvykov mu však predsa len pripomína sviatočnú atmosféru z domoviny. "Iránci oslavujú Nový rok koncom marca. Počas tohto sviatku je zvykom, že maľujeme a rôzne zdobíme vajíčka. Slováci tento zvyk robia počas Veľkej noci."