Od polovice marca si môžu návštevníci OC Optima pozrieť v jej priestorch pútavú výstavu fotografií MUDr. Petra Krcha. Prezentuje tam niektoré výsledky Kliniky neonatológie Lekárskej fakulty (LF) UPJŠ a Detskej fakultnej nemocnice (DFN) v Košiciach. Tá sa venuje zachraňovaniu novorodencov v ohrození života a predčasne narodených detí. O jej činnosti a prípadoch, s akými sa na pracovisku neonatológovia stretli, sme sa pozhovárali práve s autorom výstavy MUDr. Krchom. Čo všetko prežíva rodič predčasne narodeného dieťaťa, nám priblížil kulturista Jaroslav Horváth a jeho manželka Alena.

MUDr. Peter Krcho, PhD. je prednostom Kliniky neonatológie LF UPJŠ a DFN od roku 2005. "Novorodencami v ohrození života sa zaoberám od roku 1989. V tejto oblasti som videl perspektívu a možnosti rýchleho rastu. Videl som aj veľké rezervy, ktoré v tomto odbore slovenská medicína mala," hovorí na úvod. Neonatológia je odbor pediatrie, ktorý sa venuje novorodencom od pôrodu do 28. dňa života. "U nezrelých alebo obzvlášť komplikovaných prípadov to však môžu byť až štyri mesiace od pôrodu."

Aby sa neonatologickým aktivitám mohol venovať naplno a oficiálne ich zastrešil, založil Dr. Krcho špecializovanú neziskovú organizáciu (NO) Novorodenec. "Vznikla v roku 1997 ako nadácia, od roku 2003 funguje ako nezisková organizácia. Svojou činnosťou urýchlila vývoj a zavádzanie nových progresívnych metód do starostlivosti o novorodencov vo Východoslovenskom kraji." NO Novorodenec sa venuje zabezpečeniu kvalitného prostredia pre realizáciu konkrétnych zdravotníckych úkonov. "Cieľmi sú najmä komunikácia s verejnosťou, poradenstvo pre matky online poradňou na našej internetovej stránke, organizovanie odborných podujatí s neonatologickou tematikou a v neposlednom rade nakupovanie špecializovanej zdravotníckej techniky pre novorodencov v ohrození života."

Do kompetencií košickej neonatologickej kliniky spadá starostlivosť o novorodencov z celého východného Slovenska. "V prípade niektorých zriedkavejších diagnóz je to aj Prešovský kraj. Ročne prijímame dvakrát toľko pacientov v ohrození života ako prešovské pracovisko." Ročne sa na klinike starajú o 380 novorodencov v ohrození života. Časovou hranicou pôrodu, po ktorej by už novorodenec mal byť mimo ohrozenia života, je všeobecne 26. týždeň gravidity. "Prežiť môžu už aj po 24. týždeň, no riziká sú obrovské."

V klinike sa starajú o novorodencov s rôznymi diagnózami od 400 g do 6 000 g pôrodnej hmotnosti. "Snažíme sa znížiť riziko trvalého poškodenia orgánov, mozgu, srdca, pľúc, čriev a podobne. Najmenšie dieťa, ktoré dopadlo veľmi dobre, malo hmotnosť 550 g. Dnes má 10 rokov, chodí do školy a hrá futbal. Najmladšie zrelosťou bolo narodené v 24. týždni a rovnako dopadlo veľmi dobre." Stretávajú sa však aj s menej priaznivým vývojom zdravotného stavu malých pacientov. "Medzi veľmi náročné prípady patria donosení novorodenci s ťažkými vrodenými chybami bránice alebo so zlyhávaním pľúc. Aj v tejto skupine pacientov však stúpa úspešnosť aj vďaka podpore verejnosti, ktorá financovala prístroje, bez ktorých by sme to nedokázali."

Pomer úspešných a neúspešných prípadov nadobúda v poslednom čase pozitívnu tendenciu. "Ročne na našej klinike 'prijímame' taký počet detí, ktorý by naplnil asi 13 tried budúcich prváčikov. Žiaľ, asi jeden a pol triedy do školy nenastúpi vôbec. Medzi nimi je mnoho takých stavov, ktoré sú neliečiteľné, chýbajú im niektoré orgány alebo majú takú vrodenú genetickú chybu, ktorá sa nedá ovplyvniť. Ak by sa o nich vedelo vopred, nemuseli by sa donosiť." Zvyšok pomyselných prváčikov však dostane šancu na plnohodnotný život, ktorý u nich nebol v minulosti samozrejmosťou. "Asi jedna trieda 'prváčikov' ostáva s trvalými následkami, ale viac ako desať tried do školy nastúpi a nik si nevšimne, že v minulosti boli v ohrození života," môže sa "hrdiť" Dr. Krcho. Medicína napreduje závratným tempom. Pred niekoľkými rokmi boli predčasne narodené deti často vopred odsúdené na nekvalitný život alebo túto šancu ani nedostali. Nemali správne stanovenú diagnózu a neboli správne liečené.

Okrem starostlivosti o deti musia pracovníci kliniky zvládať aj iné súčasti svojej práce. Dôležité je brať do úvahy aj zložitý psychický stav rodičov. "S rodičmi je potrebné veľmi veľa komunikovať a vysvetľovať. Len tak môžeme dosiahnuť najlepšie výsledky pre nich aj dieťa," vysvetľuje Dr. Krcho. Najťažšou situáciou je zachovanie si chladnej hlavy pri neúspešnom prípade. "Nevieme čarovať. Musíme vedieť rýchlo a presne stanoviť diagnózu a nesmieme sa pomýliť v liečbe. Inak deťom hrozia trvalé následky." Nie všetci rodičia sa s tým, čo si príroda s ich dieťaťom zaumienila, zmieria. "Ťažkých prípadov je veľa. Stane sa aj to, že musíme rodičov presvedčiť, že ich dieťa nie je liečiteľné, a to najlepšie na podobných prípadoch. Niekedy rodičia zbytočne očakávajú zázraky. V súčasnosti to už neplatí. Náš tím vie počas niekoľkých dní s vysokou pravdepodobnosťou povedať prognózu. Percento omylov s možnosťou našej prístrojovej techniky a skúsenosťami je veľmi malé."

Ako už Dr. Krcho spomínal, dôležitou súčasťou procesu vedúceho k úspešnému vyliečeniu dieťaťa je spolupráca s rodičmi. Budúce mamičky by sa s problémami zistenými počas tehotenstva mali poradiť s viacerými odborníkmi. "Odporúčam v prípade každej gravidity integrovaný test v 11. až 13. týždni. Ak sa potvrdí neliečiteľná vrodená chyba, treba zodpovedne zvážiť po potvrdení presnej diagnózy pragmatické rozhodnutie. Veľkým nedostatkom v Košiciach je nedostatočná komunikácia medzi prenatálnou a postnatálnou diagnostikou medzi odborníkmi. Tu je priestor na možné zlepšenie, ale len s podporou kompetentných."

Plány do budúcnosti má nezisková organizácia Novorodenec jasné. "Púšťame sa do riadenej hypotermie u novorodecov s ohrozením mozgových funkcií. V júni bude konferencia s medzinárodnou účasťou na túto tému. Ďalej pokračujeme v komunikácii s verejnosťou, príkladom je aj nová výstava fotografií v OC Optima. Plánujeme nové videomateriály. Verejnosti musíme poďakovať za podporu a dúfam, že nestratíme jej dôveru. Naše výsledky sú výsledkami všetkých Košičanov, ktorí nás v minulosti podporili," uzavrel Dr. Krcho.

Za Miškom je im smutno, no pánu Bohu sú vďační aspoň za Michaelu

Jedným z rodičov, ktorí počas očakávania príchodu potomka na svet prešli ťažkými psychickými skúškami, je aj košický kulturista Jaroslav Horváth. Niekoľkonásobný majster sveta a medailista prežil najťažšie chvíle nie počas prípravy na šampionát, ale keď sa s manželkou Alenou dozvedeli o jej rizikovom tehotenstve. Čakala vtedy dvojičky Michala a Michaelu.

"V piatom mesiaci nám lekári oznámili, že nastali isté problémy a nech sa radšej pripravíme aj na to najhoršie," spomína pani Alena na rok 2008. Miško bol zle napojený na placentu a mal preto zlé prietoky. Jeho telíčko nebolo tak dobre vyživované ako sestričkino.

Hovorí sa, že mamičky cítia, či je ich dieťatko v dobrom, alebo zhoršenom zdravotnom stave. "Aj preto to bolo trochu zvláštne. Počas celého tehotenstva aj samotného pôrodu som sa totiž cítila dobre a nemala som ani žiadne zdravotné problémy." Napriek tomu jej bola oznámená nepríjemná správa, že sa jedno z dvojčiat dostalo do zdravotných komplikácií. Ako prvorodička prežívala pani Alena celú záležitosť o to citlivejšie. "Nebolo to ľahké. Od piateho mesiaca nás lekári pripravovali na to, že Miško neprežije ani pôrod. Snažili sme sa dúfať, no na druhej strane sme nechceli príliš lietať v oblakoch."

Ich prosby boli spočiatku vypočuté. "Miško pôrod prežil, dokonca ani nepotreboval napojenie na kyslíkové prístroje. Problémy sa však ukázali časom - keď začal rásť." Dvojčatá Miška a Miško prišli na svet v 8. mesiaci tehotenstva. Po mesiaci bol Miško so sestrou a mamičkou prepustený domov. Ako však rástol, začal mať problémy s pečeňou a pľúcami. Po operačnom zákroku v Bratislave napokon svoj boj o život prehral. "Bolo to veľmi ťažké. Navždy ostane naším anjelikom a v našich srdciach. Sme šťastní, že máme aspoň Mišku," tvrdí jej mama. Počas ťažkých chvíľ manželov Horváthovcov podporovala rodina aj pracovníci neonatologickej kliniky. "Personál tam bol skvelý. Spolu s ostatnými mamičkami a pracovníkmi kliniky sme boli všetci na jednej lodi. V ťažkých chvíľach sme sa zasmiali alebo si poplakali."

Ťažké situácie prežívajú v manželstve dvaja. Inak to nebolo ani v prípade manželov Horváthovcov. "Samozrejme, že som to celé prežíval aj ja. Nedalo sa nevnímať to, alebo pokladať to za problém niekoho iného," hovorí pán Jaroslav. Najťažšími chvíľami tehotenstva, ktoré s manželkou prežíval, bolo to, keď im oznámili, že sa ich syn Miško zrejme pri pôrode vyplaví z tela matky ako mŕtvy plod. "Snažili sme sa zachovať chladnú hlavu a nepanikáriť. V tichosti sme stále dúfali, robili všetko pre to, aby prežil aj Miško. Žiaľ, nevyšlo to."

S odstupom času sa už na smutné udalosti pozerá otec malej Mišky inak ako v čase, keď sa stali. "Samozrejme, že nás to vtedy veľmi zobralo a prežívali sme to emotívne. Na druhej strane, vieme, že pre Miška sme urobili všetko. A možno to tak malo byť. Je lepšie, keď odišiel v takom malom veku, ako keby odišiel neskôr. Stále to však neprebolelo. Berieme to tak, že sa to už raz stalo a nič na tom nezmeníme. To, čo nám pán Boh vzal, nám dvojnásobne vrátil v podobe Mišky. Je dobré, že máme aspoň ju. Robí nám veľkú radosť. Bez nej by sme sa asi 'položili'," priznáva otec 20-mesačnej slečny.

Miška je zdravá, a ako sme si počas rozhovoru všimli, aj veľmi vitálna. "S manželkou určite plánujeme ďalšie deti. Je jedno, či to bude chlapec, alebo dievča, hlavne nech bude zdravé." Čo bude z Mišky, až sa stane Michaelou, rodičia ešte nevedia. Otca kulturistu by však určite potešilo, ak by bola športovkyňa. "Som toho názoru, že je lepšie, keď dieťa cvičí a hýbe sa, akoby malo iba sedieť pri počítači. Mišku však do ničoho nebudeme nútiť. Necháme ju, nech sa rozhodne sama a my ju v tom plne podporíme," uzavrel šťastný otec Jaroslav.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári