Herecké výkony mnohých slovenských hercov zvučných mien strednej generácie si v ostatných rokoch vychutnávame väčšinou iba z reprízovaných inscenácií STV. Práve preto Košičanov nedávno potešilo predstavenie "S mamou", s ktorým na východ zavítali také esá, ako Mária Kráľovičová, Božidara Turzonovová, František Kovár, Juraj Slezáček či Leopold Haverl. Samozrejme, ich prítomnosť v našom meste sme využili na niekoľko rozhovorov. S Božidarou Turzonovovou sme sa pozhovárali väčšinou iba o jej práci, lebo nám dala jasne najavo, že na väčšinu otázok o súkromí odpovedať nebude.

Dej spomínaného predstavenia sa točí okolo matky postihnutej Alzheimerovu chorobou. Žije v domácnosti s dcérou, ktorá sa snaží pochopiť a akceptovať nové okolnosti súvisiace s jej diagnózou. Uvedenie hry bolo poctou k významnému životnému jubileu M. Kráľovičovej.

"Moja postava v tejto hre je mladá intelektuálka, ktorej mamička je chorá na Alzheimera," popisuje rolu Bey B. Turzonovová. "Dcéra píše knihu o rôznych hrobkách a posmrtnom živote. Zároveň vidí, ako z tohto sveta odchádza jej mama. Zo začiatku je Bea naozaj iba ženou, ktorá sa na rozumovej rovine rozhodla -´je to moja matka, zoberieme ju k nám. Žijem s priateľom, nemáme deti, musím sa o mamu postarať´. Jednoducho si povedala, že tak je to správne, tak to chce. Bytostne sa upína k svojej vedeckej práci. Je egyptologička, a to je fascinujúce povolanie. V priebehu hry sa do problému dostáva emočne. V istom momente sa to v nej láme a situácia s mamou sa jej začne dotýkať bytostne. Pochopí hodnotu svojej matky." To, čo je pre B. Turzonovovú v tej hre cenné, je téma obety. "Dnes je to prázdny, skoro až gýčový pojem. Bea zostáva s mamou, hoci by mohla ísť na atraktívny pracovný pobyt do Egypta. Napriek tomu, že mama ju chvíľami ani nespoznáva. Na konci síce mama odchádza do nemocnice, ale to už je iba dokonávanie, posledné štádium, ktoré sa v byte nedá zabezpečiť."

Okrem tohto predstavenia je možné B. Turzonovovú vidieť aj v iných hrách. V Brne hrá napríklad v predstavení Kosa. "Už niekoľko rokov hrám tiež Marinu v Tajovského Ženskom zákone v záhoráčtine. Tiež hrám v rozprávke košického rodáka Janka Uličianskeho Kocúr na kolieskových korčuliach. Tam stvárňujem starú mamu Hermínu." Do budúcnosti čaká B. Turzonovovú ďalšia práca v divadle. "Tak ako každý rok. Je to náš život. Chystám sa na niečo nové, no ešte o tom nemôžem hovoriť."

Kým mnohých hereckých kolegov a rovesníkov B. Turzonovovej môžeme vidieť iba ak v spomínaných reprízovaných inscenáciách, ju si vychutnávame každý večer v "jojkárskom" seriáli Panelák. "Je to teraz taký nový fenomén, tieto seriály. Nevedela som, že Panelák bude denný seriál. S kolegom Jurajom Slezáčkom v ňom hrám manželský pár - dvojicu penzistov." B. Turzonovová stvárňuje nie veľmi úspešnú herečku v dôchodku. V porovnaní s tým, aká je B. Turzonovová známa a úspešná, je táto rola jej protikladom. "Je to pani, ktorá vášnivo milovala divadlo. Amatérčila, ochotníčila a veľmi si na tom zakladá. O to lákavejšie je hrať takúto rolu a je to aj veľmi zábavné. Brala som to ako hereckú výzvu. Moja postava - Jana - sa cez hudbu a hru na klavíri dostala ako stredoškoláčka na konzervatórium, a tu opáčila aj divadlo. Učarovalo jej. Nie je však veľmi talentovaná a určite nie profesionálna herečka. Je vášnivou amatérkou, žiaľ, so všetkým starosvetským hereckým manierizmom, aký len jestvuje. Je však aj milujúca manželka, matka a stará matka, ktorá neprestala snívať ten svoj sen o hereckej sláve... Snažím sa, aby táto postava bola homogénna a ukotvená. Prvý raz - a to je lákavé - hrám taký typ herečky. Vášnivú diletantskú amatérku. Vyžaduje si to istý stupeň nadsádzky a štylizácie, ale treba utrafiť mieru. Preto vždy prosím našich mladých režisérov, aby ma ustriehli, nech neskĺznem do karikatúry."

So svojím seriálovým manželom Emilom sa poznajú dlho. "Už vari sto rokov," vraví na adresu J. Slezáčka. "Zaujímavé je, že sme sa azda po prvýkrát pri práci stretli práve v Košiciach, niekedy v 70. rokoch. Nakrúcali sme tu detektívny film. Odvtedy sme už spolupracovali mnohokrát, veľmi dobre sa poznáme a hrá sa nám spolu dobre. Aj sa teším z toho, ako sú dialógy našich dvoch postáv napísané. Sú to také prekáračky."

Z pohľadu diváka je Janka Nitschneiderová (B. Turzonovová) vo vzťahu tou dominantnou a Emil je akoby pod papučou. "On je pod papučou tak, ako vo vzťahu matka - syn, keď tá matka sa o syna stará. Ona robí, varí a diriguje ho, aby nepil, aby sa s niekym nezaplietol... Takže v tomto zmysle. Ona má o neho strach, teda preto je svojím spôsobom dirigovaný a pod papučou. S Emilom je to také manželstvo penzistické. Tí dvaja sú zlatí, lezú si na nervy, dobiehajú sa, no majú jeden o druhého strach." Kto sleduje Panelák, vie, že Janka má taký "panelákový" zlozvyk. Musí vedieť, čo sa kde deje u susedov a tiež všetky klebety. Nič jej nesmie ujsť. "To je práve to, že penzisti nemajú už nič na práci. Deti majú zaopatrené. Teda, čo sa kde deje, niekto niečo robí, to všetko musia vedieť, sledovať, komentovať. Janka si to hneď zdramatizuje. Neviem, či to takto beží reálne v bežných panelákoch. No páči sa mi, že si dole urobili kaviareň, že sú to takí družní susedia, ktorí sa stretávajú, pomáhajú si. Na tom Paneláku je teda vidno aj to, že keby ľudia trochu chceli, mohli by veľmi príjemne žiť. Keby dodržiavali isté normy, hodnoty."

Ako seriálová pani Nitschneiderová, tak aj každá žena zvykne mať nejaké typicky ženské zlozvyky. Zaujímalo nás teda, či má nejaké aj predstaviteľka Janky. "Samozrejme, že ich mám. Keby mi teraz niekto s tým pomohol, aj by som poprezrádzala," smeje sa B. Turzonovová. "Môj typický ženský zlozvyk je, že celým svojím povahovým založením som milionárka, no moja realita je iná. Takže keď nakupujem, tak ma treba vyvliecť z obchodu. Ďalším mojím zlozvykom je, že si nedávam pozor. Milujem zákusky a mám čo robiť, aby som sa krotila. Kedysi som nepoznala pocit hladu a teraz, ako sa vraví, si musím ´od úst odtŕhať´." Kým mnohé herečky s pribúdajúcimi rokmi uvažujú nad rôznymi úpravami, aby pomohli svojej kráse, liposukcia ani vyhládzanie vrások však B. Turzonovovej nič nehovorí. "Tak ako si už nehodlám stále farbiť vlasy, hovoriť, že ich mám od prírody červené alebo čierne, tak takisto si nehodlám ´žehliť´ kožu a tvrdiť, že som večne mladá. Samozrejme, že mi to občas preletí hlavou. Najmä, keď vidím krásne divadelné kostýmy. Vtedy mám nutkanie dať si urobiť ´brušnú stenu´."

Pred niekoľkými rokmi boli televízne seriály novou lastovičkou na trhu. Netrvalo dlho a bombardujú nás dennodenne. Mnohých hercov, ktorých sme poznali iba po hlase z dabingu, máme teraz vďaka seriálom možnosť aj vidieť. Čo si o tom myslí herečka? "Ako som už spomínala, je to nový fenomén, taká komerčná záležitosť. A ja to aj tak vnímam. Najprv som to odsudzovala. Divák namiesto toho, aby sa zaujímal, ako žijú jeho najbližší, prežíva virtuálny život hrdinov televíznych seriálov, diskutuje o ich problémoch. Vie, čo si myslí X.Y. z príbehu, ale netuší, čo sa deje v hlave človeka, s ktorým býva pod jednou strechou... Potom som sa s tým zmierila. Sme v tomto pretechnizovanom svete virtuálnej komunikácie niečo ako voyeri. Kedysi ľudia nadšene sledovali Dallas a Denver clan - Dynasty, lebo mohli nahliadnuť do sveta miliardárov. Potom sa nadchýnali príbehmi, v ktorých sa videli a mohli sa s nimi stotožniť. Pochopila som, že bez ohľadu na vzdelanie diváka a problematiku príbehu pôsobí seriál ako droga. Hybný princíp je, že sa diel musí končiť tak, aby si chcel divák pozrieť pokračovanie. Ak popri tom, podprahovo či inak, získa aj nejaké zmysluplné posolstvo a energiu, tak je to užitočné."

B. Turzonovová je už roky známa herečka a na konte má mnoho ocenení a titulov. Najlepšia herečka, Najpopulárnejšia herečka a od roku 1979 aj Zaslúžilá umelkyňa. Ako sa na ne díva samotná herečka? "Iste ma tieto tituly tešia. Veď koho by nepotešili? No nejako zvlášť si na tom nezakladám. Ani neviem, či som vždy chcela byť herečkou. Ako dieťa som bola v detskej rozhlasovej družine, potom sme boli aj herecká skupina pri Pionierskom paláci spolu s Julkom Satinským či bratmi Mikulíkovcami. My sme boli taká mládež, ktorá mala rada divadlo a rada hrala. Z takého kamarátstva a súdržnosti som sa nevdojak ocitla aj na prijímačkách na VŠMU. Trošku dlhšie mi trvalo, kým som sa zmierila s tým, že to, čo bolo mojou zábavkou, by malo byť zrazu aj serióznym štúdiom."

To, že B. Turzonovová je skvelá herečka, vie azda každý. No možno nie každý vie, že má bulharské korene. Jej mama bola Srbka a otec Macedónec. Otázky tohto typu však nemá rada a nie je to preto, že by nemala rada svoje korene. "Môj otec študoval v Berlíne, kde bol aj neskôr zamestnaný a koncom 30. rokov chodieval pracovať práve na Slovensko. Potom sa oženil a medzitým som sa narodila v Sofii. Avšak ešte kým som sa učila prvé krôčiky, rodičia ma doviedli na Slovensko, kde sa usadili. V hereckej brandži robím oficiálne od roku 1963. Strašne ma unavuje dookola rozprávať o mojom pôvode, o mojich koreňoch. Neviem si vysvetliť, prečo sa nad tým každý pozastavuje, či je to nejaký xenofóbny znak."

Nielen to však túto herečku unavuje. Ako každá známa osobnosť v šoubiznise pozná bulvár a v posledných rokoch si s ním už zvykla aj dôvernejšie potykať. Často si totiž bral na mušku práve manželstvo B. Turzonovovej s Jozefom Adamovičom. Popísalo sa toho ozaj dosť. Sama sa v jednom rozhovore vyjadrila, že ich bulvár rozvádza každý rok a vždy v inom meste. Kým teda kedysi otvorene hovorila, dnes o súkromí mlčí. A čo hovorí na bulvár, ktorý z času na čas rozpitváva jej manželstvo? "Je podo mnou. Nezapodievam sa tým. Je množstvo bulvárnych časopisov aj internetových médií. Človek by sa zbláznil, keby to mal všetko riešiť. Neobraciam na to svoju pozornoť. Nepotrebujem to a ani sa tým nechcem zaoberať."

Práca ju však napriek všetkému teší a predsa, hoci o súkromí odmieta hovoriť, zaujímalo nás na záver, čo jej v živote robí radosť. "Robí mi radosť, keď veci fungujú. Takisto keď vidím, že sú ulice čisté. Musím konštatovať, že táto radosť je zriedkavá. Bohužiaľ. Robí mi radosť, keď sú všetci okolo mňa v poriadku. To ma harmonizuje. Veľmi si cením aj chvíle na javisku. A, samozrejme, okamihy s mojimi blízkymi."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári