Okrem toho, že prenášajú mnohé choroby, ani sa nenazdáte a z jedného párika sa v pivnici zrazu stane celá rodinka.
O deratizáciu v meste sa stará viacero subjektov. Pokiaľ ide o kontajneroviská, asanačné pásmo a vybrané mestské lokality zabezpečuje deratizáciu Magistrát mesta Košice. Deratizáciu verejných priestranstiev zabezpečujú samosprávy jednotlivých mestských častí, deratizáciu bytových domov ich správcovia. "Občan by mal nahlásiť výskyt hlodavcov na MÚ mestskej časti, ktorá zabezpečí deratizáciu v spolupráci so správcom objektu," hovorí Jaroslav Kerner z komunikačného referátu magistrátu mesta Košice. "Rovnako je potrebné aj výskyt hlodavcov na verejných priestranstvách nahlásiť na MÚ mestskej časti."
Ročné náklady na deratizáciu lokalít, v ktorých ju zabezpečuje magistrát, sú približne 8 000 eur. Koľko je v meste potkanov nie je možné zistiť. Jeden párik môže mať okolo 8 až 12 mláďat a tie sa môžu ďalšej množiť. Ak nie sú premnožené, je možné vidieť ich len v noci, lebo sú plaché. Keď vyliezajú aj vo dne znamená to, že ich je veľa.
"Celoplošná deratizácia sa vykonáva raz ročne," pokračuje J. Kerner. "Pri nej je však podstatné, aby bola uskutočnená naraz na celej ploche mesta. Teda aby boli skoordinované termíny magistrátu a všetkých mestských častí. Potkany migrujú a keď sa položia nástrahy iba v jednej časti mesta, hlodavce sa stiahnu do lokality, kde nástrahy nie sú. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadne presné mapovanie výskytu týchto hlodavcov, nie je možné určiť, v ktorej časti mesta najväčší výskyt. Platí však, že tam, kde je neporiadok, sa im darí."
Princíp deratizácie spočíva v tom, že sa hlodavcom kladú nástrahy, ktoré obsahujú účinné jedovaté látky. Po ich zožratí potkan umrie na vnútorné krvácanie. Kedysi ich ľudia ničili zalievaním horúcou vodou, ale to nebolo účinné. Tri dni po konzumácii nástrahy je potkan malátny, niekam zalezie a zdochne. Po likvidácii potkanov sa ich telá pozbierajú, odvezú do kafilérie a spália. Pre človeka najnovšie typy návnad nie sú nebezpečné. Keby teda dieťa nástrahu zjedlo, muselo by toho zjesť hrozne veľa, aby sa priotrávilo. Do nástrah sa primešava aj látka, vyvolávajúca zvracanie. V jednej farme sa dostali k takej nástrahe ošípané, zožrali ju, vyvrátili a boli v poriadku. Mimochodom, potkan zvracať nedokáže.
Potkany je najlepšie hneď "zveriť" do rúk odborníkom. Prenášajú totiž množstvo chorôb. "V minulosti prenášali najčastejšie mor," povedala nám Zuzana Dietzová, vedúca odboru hygieny životného prostredia RÚVZ. "Dnes síce stále existuje nebezpečenstvo prenosu tohto ochorenia, ale vďaka všetkým preventívnym opatreniam je reálna možnosť ochorenia mizivá. Potkany však prenášajú tiež ďalšie zoonózy (choroby spoločné pre zvieratá a ľudí) ako napríklad besnotu, tularémiu, týfus, črevné choroby, choleru a leptospirózu. Človek sa môže nakaziť priamym kontaktom, výlučkami zvierat, alebo nepriamo kontaminovanou vodou, pôdou alebo potravinami."
Najčastejšie ochorenie prenášané potkanmi v našich podmienkach je bakteriálne ochorenie Leptospiróza. Potkany vylučujú baktériu, vyvolávajúcu toto ochorenie hlavne močom, menej trusom a slinami. Až 20 percent z populácie potkanov sú nosičmi tejto baktérie. Ochorenie u ľudí môže trvalo poškodiť obličky, pečeň, zápal mozgových blán a býva príčinou potratov. "V mesiacoch január až marec roku 2010 sme mali hlásené zatiaľ len jedno poranenie potkanom, a to u 5-ročného dieťaťa z Luníka IX. V roku 2009 boli hlásené tri poranenia spôsobené potkanom. U staršej ženy z Luníka IX, u 10-ročného dieťaťa z Podhradovej a u dôchodkyne, bývajúcej na Pereši, ktorá bola pohryzená potkanom do ruky pri naberaní zrna zo suda."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
