V nedeľu 28. februára, keď práve prebiehal finálový zápas olympijského hokejového turnaja, si mnoho obyvateľov východného Slovenska všimlo na nočnej oblohe nezvyčajný úkaz. Pohyboval sa na nej nezvykle veľký a jasný predmet, ktorý v ľuďoch vzbudil úžas. Na internete sa hneď na druhý deň objavilo množstvo dohadov, z ktorých sa potvrdil ten, že šlo o meteorit. Ten, rozbitý na kúsky, sa napokon koncom marca podarilo nájsť v katastri obce Vyšný Klátov. O pikoškách košického meteoritu sme sa pozhovárali s odborníkom a priamym účastníkom hľadania, ale aj starostom obce, kde dopadol.

Pri spomínanom meteorite bolo zaujímavé to, že si jeho pád všimlo veľké množstvo ľudí. Žiara, ktorá vznikla pri jeho prelete atmosférou, osvetlila ulice takmer ako slnko za bieleho dňa. Na niektorých miestach východného Slovenska a severného Maďarska bolo počuť dunenie podobné hromu alebo výbuchu, čo naznačovalo uvoľnenie energie v podobe zvukových vĺn. Podobné úkazy na oblohe zvyčajne automaticky zaznamená monitoring meteorologických staníc. "Kvôli oblačnosti a dažďovým prehánkam nepracovali v dobe preletu bolidu (výnimočne jasný meteor) optické záznamové zariadenia Európskej bolidnej siete (riadenej Dr. P. Spurným z Astromického ústavu AV ČR) v Čechách a na Slovensku (Modra, Lomnický štít) a ani Slovenskej videosiete na pozorovanie meteorov patriacej Univerzite Komenského v Bratislave," vysvetľuje vedúci Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied
(AsÚ SAV) doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.

Na prvý pohľad sa teda zdalo, že nebudú dostupné žiadne vedecké dáta o prelete kozmického telesa. "Napriek oblačnosti pracovali rádiometrické senzory na siedmich automatických bolidových staniciach v Českej republike a v Rakúsku. Dr. Spurný tak mohol presne určiť čas, trvanie a približnú jasnosť bolidu, ktorý bol vyše 1000-krát jasnejší ako Mesiac v splne." Pracovníkom AsÚ SAV veľmi pomohli zábery zo súkromných kamier. "1. a 3. marca sa objavili video záznamy zo súkromných bezpečnostných kamier z dvoch miest v Maďarsku (Örkény - Fazzi a Telki), ktoré priamo zachytili prelet bolidu a dali sa použiť na výpočet jeho dráhy. Prostredníctvom Dr. J. Tótha a amatérskeho spolupracovníka T. Czörgeia sa kalibračné údaje vykonané Igaz Antalom a spolupracovníkmi z Maďarskej astronomickej asociácie dostali k Dr. J. Borovičkovi z českého astronomického ústavu v Ondřejove. Ten je jedným z najlepších špecialistov vo svete na určenie dráhy bolidov z videozáznamov."

Výpočet dráhy letu meteoritu, a teda aj miesta jeho dopadu môže byť až prekvapivo presný. Nie vždy sa však potvrdí ako správny. Dr. Svoreň o tom vie svoje. "Pád meteoritov sme niekoľkokrát zaznamenali aj našimi kamerami. Ja osobne som sa zúčastnil na hľadaní v roku 1979 v okolí Zvolena - vtedy neúspešne. Posledný pád meteoritu na Slovensku, ktorý sa aj našiel, sa udial v roku 1895." Vedecký popis letu mimozemského telesa však bol v prípade košického meteoritu pomerne presný. "Teleso letelo nad Slovenskom zo západu na východ. Vo výške 35 km nad povrchom došlo k najväčšej explózii, pri ktorej sa veľká časť telesa rozpadla. Malá časť hmoty sa však postupne brzdila a dopadla na zem vo forme menších meteoritov západne od Košíc."

Všetky predošlé informácie o údajných miestach dopadu (obec Bretka, Rožňava, nádrž Ružín, východne od Košíc) sa nezakladali na pravde alebo precíznych výpočtoch. Až Seizmológ Dr. P. Kalenda z Ostravy na základe seizmických dát zo Slovenska nezávisle potvrdil trajektóriu vypočítanú Dr. Borovičkom. Výpočty však samy osebe nestačia. Vedci sa následne museli zahrať na detektívov. V piatok 12. marca navštívili oblasť, kde by mohol meteorit dopadnúť, a vypočuli si svedectvá ľudí, ktorí niečo videli alebo počuli. Hoci prehľadávali oblasť vo veľkosti približne 20 km2, ich snahy sa neukázali ako márne. Úspech prinieslo skúmanie okolia obce Vyšný Klátov neďaleko Košíc. "Definitívne potvrdenie výpočtov priniesla až prvá spoločná expedícia (doc. J. Svoreňa a Dr. J. Tótha) po roztopení snehu v okolí obce Vyšný Klátov. V sobotu 20. marca našiel Dr. Tóth prvý meteorit."

Laik by zrejme netušil, že môže ísť o kozmické teleso. Vedci však už v minulosti videli niekoľko meteoritov na vlastné oči. "Smerodajné sú vonkajšie znaky. Šlo o čierny ťažký kameň so stopami tavenia počas preletu atmosférou." Aj Dr. Svoreňovi sa podarilo nájsť dva úlomky kozmického telesa. Mohol ho vziať priamo do ruky. S meteoritom sa totiž nespája žiadne riziko nákazy neznámymi baktériami či ožiarenia radiáciou. Bádatelia preto nemuseli s úlomkami pracovať v špeciálnych rukaviciach alebo podobne. "Celkovo sa zatiaľ našlo 64 meteoritov s hmotnosťami od 0,5 gramu do 2,19 kg." Hoci už vedci tušili, že našli to, čo hľadali, ich dohady musela potvrdiť laboratórna analýza. "Prvý meteorit bol analyzovaný jadrovými fyzikmi (prof. P. Povinec) na prítomnosť kozmogénnych izotopov, ktoré jednoznačne potvrdili mimozemský pôvod. Ďalšia promptná analýza určila, že ide o obyčajný chondrit typu H5 (Dr. J. Haloda z Českej geologickej služby), čo znamená, že ide o najbežnejší typ kamenných meteoritov."

Medzi ľuďmi a na internete sa okamžite rozšírili zvesti o vysokej hodnote meteoritov a špekulanti začali odhadovať ceny úlomkov "košického" meteoritu. Hovorilo sa o sumách 500 eur za kus. Odborníci tieto fámy vyvrátili. Jeden kus by stál približne 30 eur a predajca by navyše riskoval, že sa dostane do problémov. Každý nálezca je totiž povinný ohlásiť nájdený úlomok SAV. "Zber a nakladanie s meteoritmi upravuje zákon č. 287/1994 a nadväzná vyhláška MŽP SR č. 213/2000 o chránených nerastoch, ktorá oprávňuje na túto činnosť iba štátne a príslušné akademické inštitúcie. V prípade náhodného nálezu je potrebné zaznačiť miesto (GPS súradnice, nákres do mapy), spraviť fotodokumentáciu a kontaktovať AsÚ SAV, alebo Katedru astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK. Nálezca dostane symbolickú odmenu a jeho meno bude uvedené pri vystavenom meteorite v múzeu."

"Košický" meteorit má omnoho vyššiu hodnotu z vedeckého ako komerčného hľadiska. "Ide o veľmi výnimočný prípad. Na svete je nájdených okolo 40 000 meteoritov. No len 14 z nich má určenú dráhu letu, takže vieme, z ktorej časti Slnečnej sústavy k nám prišli. Meteorit 'Košice', po oficiálnom schválení a katalogizovaní, bude 15. prípadom meteoritov s rodokmeňom, prvým na Slovensku. Od posledného pozorovaného pádu meteoritu na Slovensko, ktorého dráha sa vtedy nedala určiť, prešlo už 115 rokov." Hovorí sa dokonca o celosvetovej astronomickej udalosti roka. "Tento prípad si zaslúži pozornosť aj pre príkladnú spoluprácu vedeckých inštitúcií troch krajín. Prípad je nadnárodný, hoci si teleso 'vybralo' miesto dopadu na Slovensku. Zatiaľ prebiehajú odborné analýzy. Je to určite veľký úspech, spoločný česko-slovensko-maďarský. Naše krajiny sa vďaka nemu zviditeľnili aj v zahraničí."

Bádanie v okolí Vyšného Klátova ešte nekončí. Existuje predpoklad, že sa tam nachádza množstvo ďalších úlomkov. Po detailnom preskúmaní poslúžia najmä na tvorbu vedeckých publikácií. Následne zrejme nájdu nový "domov" v múzeách. "Meteority budú uložené v Slovenskom národnom múzeu a profesionálnych astronomických inštitúciách AsÚ SAV Tatranská Lomnica a Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave, kde bude prebiehať ich ďalší výskum."

Celá udalosť zasiahla aj do života obce Vyšný Klátov. Meno dediny so 411 obyvateľmi sa skloňovalo v každom slovenskom a nejednom zahraničnom médiu. Ako to vnímali obyvatelia obce, sme sa porozprávali so starostom Ondrejom Juskom. "O tom, že do našej obce smeruje expedícia kvôli meteoritu, som sa dozvedel ešte predtým, ako k nám odborníci zo SAV zavítali. Oslovili ma, no kvôli práceneschopnosti som sa im nemohol venovať," hovorí O. Jusko. Kvôli nútenému pracovnému voľnu nesledoval ani priebeh hľadania meteoritu. "O tom, že sa v našej obci našlo spomínané teleso, som sa dozvedel ako väčšina obyvateľov Slovenska - z novín. Veľmi som sa potešil. Najmä kvôli tomu, že sa meteorit našiel a že ho našli odborníci, nie nejakí laici, ktorí by ani nevedeli, že je to niečo iné ako obyčajný kameň. Ako starostu ma to však, samozrejme, teší aj preto, že bol meteorit nájdený na území našej obce."

Správa o nájdení meteoritu sa v médiach objavila tesne pred veľkonočnými sviatkami. Samozrejme, okamžite aktivizovala ďalších hľadačov. "Počas veľkonočného víkendu tu bolo rušno. Viem, že sa sem vybrali rôzni amatérski 'hľadači', ktorí prišli skúšať šťastie. Počul som dokonca, že tu boli skupinky z Nemecka a Poľska." Záujem verejnosti o ich obec starostu teší. "Radi by sme z lokality, kde sa úlomky meteoritu našli, spravili turistickú atrakciu. Plánujeme tam spraviť turistický chodník a pritiahnuť tak do našej obce viacej návštevníkov." O. Jusko oceňuje dobrú spoluprácu so SAV. "Pracujeme na tom, aby meteorit neniesol v názve len mesto Košice, ale aj našu obec. Odborníkov taktiež poprosíme o jeden z úlomkov, ktoré sa našli. Radi by sme si ho nechali na pamiatku a vystavili ho."

Slovenské meteority

Na Slovensku bolo, ak nerátame košický meteorit, nájdených doposiaľ päť meteoritov. Najstarší v roku 1814 v obci Lenartov. Nálezcom bol pastier, ktorý objavil v močaristej pôde ťažký, takmer polmetrový balvan, pokrytý hrdzou. Po jej zoškrabaní sa ukázal lesklý kov, ktorý miestni obyvatelia považovali za striebro. Pastier chcel balvan roztaviť a zhotoviť z neho zvon pre miestny kostol. Odkúpil ho však od neho majiteľ miestnych pastvín a venoval ho múzeu v Budapešti, kde sa výskumom prišlo na to, že ide o meteorit.

Ďalší kamenný meteorit bol objavený v roku 1837 v obci Divina, neďaleko Žiliny. Zaujímavý je tým, že o ňom existujú nezvyčajne presné záznamy. Nálezca bol pri ňom už 30 minút po dopade, keď bol ešte zreteľne teplý.

V roku 1835 bolo v Oravskej Magure objavené veľké množstvo balvanov, vážiacich od 1 do 42 kg. Miestni robotníci ich považovali za kvalitnú železnú rudu a roztavili tak spolu 1 600 kg meteoritického materiálu. Tavenie bolo zastavené v roku 1849, odkedy sa meteority vedecky skúmajú. Zaujímavé je, že napriek veľkým kusom a veľkému množstvu balvanov nebol nikdy nájdený kráter po dopade.

Posledným meteoritom s pozorovaným dopadom na slovenskom území sa našiel vo Veľkom Borovom. Jeho úlomky sú dodnes v múzeách v Budapešti, Londýne či Chicagu.

Medzi nájdené meteority patrí aj ten z roku 1994. Problémom však je, že sa našiel po dlhom čase od dopadu. Objavili ho pri žatve, zaseknutý v nožoch kombajnu. Nálezca, agronóm J. Tehlár, si všimol, že ide o podozrivý kameň hrdzavej farby, nezvyklý v chotári medzi bielymi kremeňmi a sivými vápencami. Váži 4,9 kg.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári