Železničné nešťastie v Spišskej Novej Vsi, pri ktorom 1. apríla zahynuli traja ľudia a jeden človek sa ťažko zranil, zapríčinilo podľa niektorých zdrojov zlyhanie bŕzd po výpadku elektrického prúdu. Rušeň vraj preto narazil do stojaceho vlaku. Viacerí odborníci na dopravu s tým nesúhlasia. Tvrdia, že každý rušeň má niekoľko typov bŕzd, výpadok jednej preto podľa nich nemôže spôsobiť haváriu.
KOŠICE. Ministerstvo dopravy, Železničná spoločnosť Cargo a ďalšie zainteresované inštitúcie nebudú do oficiálneho ukončenia vyšetrovania poskytovať k tragickej nehode žiadne vyjadrenia. Tým sa vytvára široký priestor na špekulácie o príčinách nešťastia.
Rušeň má niekoľko bŕzd
Mohol tragédiu zaviniť výpadok eletriny a následné zlyhanie bŕzd? Opýtali sme sa na to odborníkov z Výskumného a vývojového ústavu železníc Žilina, ktorí robia niektoré analýzy a posudky týkajúce sa nehody.
"Treba ešte počkať, svetlo do prípadu vnesú až výsledky vyšetrovania a záverečné posudky znalcov," povedal nám Vladimír Herda, riaditeľ ústavu. "Rušeň má niekoľko typov bŕzd, elektrodynamickú, tlakovú alebo poruchovú. Podľa môjho osobného názoru jedna brzda nemôže mať vplyv na to, aby rušeň havaroval."
O zlyhaní bŕzd po vypadnutí elektriny v rušni pochybuje aj František Kocúr, vedúci divízie Výskumného ústavu dopravného, a. s., Žilina: "Neverím tomu. Naše rušne sú postavené tak, aby sa takéto niečo nestalo."
Najprv brzdia vzduchovou
Oslovili sme aj jedného z košických rušňovodičov, ktorý riadi vlaky už viac ako 20 rokov. Z viacerých bŕzd v rušni elektrický prúd potrebuje len elektrodynamická brzda. "Od kolegu som počul, že v deň havárie nebol žiadny výpadok elektrického prúdu. Sú rôzne typy rušňov, zvyčajne sa však najprv brzdí vzduchovou brzdou, tá potom spustí elektrodynamickú. Máme aj rušne, ktoré sa pri výpadku elektriny zastavia. Ak v rušni, ktorý havaroval v Spišskej, použili najprv elektrodynamickú brzdu, a potom pneumatickú, mohlo sa stať, že tá už vlak nestihla ubrzdiť. Asi to bolo tak, že skúsili najprv brzdiť elektrodynamickou, a keď neúčinkovala, začali brzdiť vzduchovou. Opakujem však, v ten deň žiadny výpadok prúdu nebol."
Jednou z verzií, prečo mohlo dôjsť k nehode, bolo aj to, že rušňovodič dostal infarkt. Neskoršia súdna pitva to však nepotvrdila. "Tiež to vylučujem, lebo rušňovodič obsluhoval takzvané živé tlačidlo. Ide o zariadenie, ktoré ak rušňovodič v pravidelných intervaloch neobslúži, samo zastaví vlak," dodal Vladimír Herda.
Fakty
Čo sa stalo v osudný deň
K vlakovému nešťastiu došlo 1. apríla v železničnej stanici Spišská Nová Ves.
Rušeň, v ktorom údajne práve testovali elektromagnetické brzdy, vošiel na koľaj, kde stál osobný vlak, a narazil do neho.
Zo štyroch ľudí, ktorí boli v čase zrážky v kabíne testovaného rušňa, traja zomreli na mieste, štvrtého previezli s ťažkými zraneniami vrtuľníkom do košickej nemocnice. Chirurgovia ho operovali viac ako sedem hodín. V osobnom vlaku sa pri zrážke ľahko zranilo 15 cestujúcich.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
