V Múzeu Vojtecha Löfflera otvorili výstavu Roba Kočana a Zbyňka Prokopa

Do zoznamu aktuálnych expozícií v Múzeu Vojtecha Löfflera na Alžbetinej 20 pribudla ďalšia výstava. Jej názov je "...z druhej strany..." a mapuje tvorbu dvoch umelcov - fotografa Roba Kočana a maliara a grafika Zbyňka Prokopa.

Výstava bude návštevníkom k dispozícii do 16. mája 2010.

Spoločné výstavy autorských dvojíc sú pomerne bežné. "Často sa stáva, že tieto spojenia vznikajú na základe spoločných ideových východísk či naopak formálnych kontrastov alebo jednoducho osobného spriaznenia. Výstavy spoločných diel sú však zriedkavejšie, snáď aj z dôvodu, že v istom zmysle odporujú základnému atribútu výtvarnej tvorby, ktorým je práve umelecká individualita. Výstava s názvom ´...z druhej strany...´ patrí práve k tomuto druhu prezentácie. Stretli sa na nej autori strednej generácie - fotograf Robo Kočan a maliar a grafik Zbyněk Prokop," informoval nás kurátor výstavy Peter Tajkov.

Popradčan Robo Kočan (*1969), absolvent bratislavskej VŠVU, má za sebou bohatú výtvarnú kariéru a patrí k silnej generácii slovenských fotografov. Košičana Zbyňka Prokopa (*1962) netreba zvlášť predstavovať - je absolventom pražskej AVU a dlhoročným pedagógom na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení košickej Technickej univerzity. Obaja umelci sa už v tomto múzeu prezentovali na samostatných výstavách v 90. rokoch.

"Vystavené práce nie sú ich spoločným dielom v pravom zmysle slova," pokračuje P. Tajkov. "Ide u originálnu syntézu dvoch médií, maľby a fotografie, ktoré však vznikali samostatne, v rámci ich vlastného autorského programu. Myšlienka spojenia týchto dvoch médií v jedno dielo vznikla na workshope ´Genius loci´, minulý rok v Levoči, ktorého 6. ročník bol venovaný fotografii. Spontánny experiment s digitálnym prekrývaním Prokopových obrazov a Kočanových fotografií s autentickým hudobným sprievodom tak prerástol do výstavného projektu, ktorý tu dnes máme možnosť vidieť."

Prvú polohu predstavujú inštalácie komorných „lightboxov", druhú videoprojekcie, ktoré za výrazného zvukového sprievodu, okrem iného, dokumentujú aj samotný dynamický proces splývania maľby a fotografie. Abstrahujúce Prokopove obrazy temných svetov tušených niekde na druhej strane nášho vedomia spolu s Kočanovými imaginatívnymi, často doslova inscenovanými krajinami, spolu vytvárajú autonómne diela, ktorých výrazová sila sa týmto spojením priam znásobuje.

"Ideálne spojenie obsahu a formy umocnené hudobným sprievodom tak vytvára meditatívnu atmosféru, ktorá zväčša predchádza od okamihu nahliadnutia za oponu reality. Séria ´lightboxových´ obrazov príznačne uzatvára motív dvojice hľadiacej do rozľahlého neznámeho priestoru, vypožičaného z obrazu Caspara Davida Friedricha," dodal P. Tajkov. Prezentované diela nie sú definitívnym výsledkom tejto autorskej spolupráce. Naznačujú len smer ďalšej, možno omnoho plodnejšej spolupráce a snáď v sebe nesú aj istý inšpiratívny odkaz.