Kto sa dá nachytať, môže prísť o peniaze na účte

Súčasnému svetu vládne internet. Za anonymitu internetu sa často skrývajú podvodníci, ktorí tak dostávajú priestor k ilegálnym aktivitám. Internetová kriminalita existuje aj na Slovensku a v našom meste.

Súčasnému svetu vládne internet. Okrem toho, že značne ovláda ekonomiku, poskytuje ľuďom pohodlnejší a rýchlejší spôsob komunikácie alebo aj nakupovania. Za zdanlivou výhodou sa však niekedy môže skrývať aj riziko. Za anonymitu internetu sa často skrývajú podvodníci, ktorí tak dostávajú priestor k ilegálnym aktivitám. Internetová kriminalita existuje aj na Slovensku a v našom meste. Porozprávali sme sa o nej s pracovníkmi Úradu justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru a Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ÚJKPPPZ) v Košiciach.

K napísaniu tejto reportáže ma inšpirovala vlastná skúsenosť. A nie som zrejme jediný, kto sa s niečím podobným stretol. V internetovom bazáre som ponúkal na predaj mobilný telefón. Na emailovú adresu mi poslal svoju reakciu anglicky píšuci muž. Po niekoľkodňovom predstieraní záujmu, keď som mu posielal fotky mobilného telefónu a jeho popis v angličtine, mi odpovedal, že sa mu mobil páči. Ponúkol mi zaň vyššiu sumu, ako som požadoval. Hneď sa mi však vyjasnilo v záverečnej správe, ktorú mi poslal. Hoci sa predstavil ako Angličan, mobil som mal poslať jeho synovi do Nigérie. Okrem toho odo mňa požadoval bankové kódy, ktoré údajne potreboval k prevedeniu platby. Vzájomnú komunikáciu som zastavil a posunul polícii. Konal som správne, odpoveď polície bola jasná: "Komunikácia, ktorú ste nám poslali, nasvedčuje tomu, že ide o osobu, ktorá sa snaží získať prístup k vášmu účtu. Ukončenie ďalšej komunikácie je najlepšie riešenie." Tento prípad som sa rozhodol zverejniť kvôli tomu, aby som varoval dôverčivejších občanov. Ako mi polícia potvrdila, nie som zďaleka jediný, kto sa s niečím podobným stretol. Niektorí dokonca aj naleteli...

Podobné druhy kriminality registruje ÚJKPPPZ približne od polovice 90. rokov. "V rámci nášho úradu pôsobí oddelenie, ktoré sa okrem iného špecializuje na počítačovú kriminalitu. Na krajských a okresných riaditeľstvách PZ takáto špecializácia nie je," tlmočí hovorkyňa Prezídia PZ SR Andrea Polačiková. Z legislatívneho hľadiska sa kriminalita páchaná na internete definuje ťažko. "Pracujeme skôr s pojmom počítačová kriminalita, alebo Hi-Tech Crime. Žiadna špeciálna legislatíva, upravujúca pravidlá fungovania internetu a už vôbec nie pravidlá pre jeho používateľov, neexistuje. Parciálne však túto oblasť upravujú rôzne zákony. Napríklad zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách alebo Trestný zákon. Ten stanovuje sankcie pre páchanie trestnej činnosti s využitím internetu, ako napr. rozširovanie detskej pornografie alebo propagácia rasizmu a extrémizmu."

Špecializované oddelenie, venujúce sa počítačovej kriminalite, nevedie štatistiky, ktoré by sa zameriavali rýdzo na túto problematiku. Možno hovoriť len o prípadoch, ktoré sú s ňou spojené. "Trestný zákona nedefinuje internetovú kriminalitu ako samostatný trestný čin, využitie internetu a jeho služieb pre páchanie trestnej činnosti je zohľadnené pri viacerých trestných činoch definovaných Trestným zákonom. Z tohto dôvodu nie je internetová kriminalita samostatne sledovaná čo do počtu prípadov. Všeobecne však možno povedať, že s postupom ´internetizácie´ Slovenska rástol aj počet prípadov kriminality, páchanej cez internet," hovorí A. Poláčiková.

Na Slovensku, tak ako inde vo svete, existuje množstvo foriem internetovej kriminality. Najčastejšími sú tzv. nigérijské listy, podvodné e-shopy, zneužívanie osobných údajov, hackerstvo, chatovanie s pedofilným, rasistickým podtextom. "Policajný zbor sa však pri posudzovaní kriminality musí riadiť dikciou jednotlivých ustanovení Trestného zákona. Chatovanie s pedofilným alebo rasistickým podtextom nie je možné automaticky posudzovať ako páchanie trestnej činnosti." Nad tým, čo sa objavuje na ploche populárnych "chatových" sociálnych sietí, sa však niekedy rozum zastavuje. Ponuky sexuálnych služieb, výmeny pedofilných fotografií, či dohadovanie sexuálnych stretnutí je tam realitou každou minútu. Polícia to neberie na ľahkú váhu a podobné stránky monitoruje. Spôsoby sledovania diskusných fór však nechce konkretizovať. Naznačuje však, že internetová anonymita nie je až taká obsiahla, ako si niektorí užívatelia myslia. "Túto otázku nebudeme z taktických dôvodov podrobne rozoberať. Anonymita nie je mýtus, keďže istú mieru anonymity internet skutočne poskytuje. Nie však absolútnu."

V súvislosti so slovenskou internetovou kriminalitou sa často skloňuje už spomínaný pojem "nigérijské listy". "Približne v polovici 90. rokov šlo o listy, zasielané klasickou poštou. Postupom času páchatelia začali využívať e-mail. Účelom týchto listov je vylákať od adresátov rôzne sumy peňazí pod rôznymi zámienkami. Napríklad možnosť podieľať sa na lukratívnom podnikaní, pomoc odosielateľovi pri domáhaní sa dedičstva za odplatu a podobne." Samotná spojitosť s Nigériou by teda mala každému Slovákovi pri internetovej komunikácii naznačiť, že môže ísť o podvodné konanie. Najlepšie je komunikáciu s druhou stranou ukončiť, v žiadnom prípade netreba posielať požadované údaje, hlavne nie kontakty na bankové účty. V opačnom prípade sa môže stať, že z nich nenávratne zmizne ich obsah...

Na vyťahovanie peňazí z vreciek dôverčivých ľudí slúžia aj rôzne podvodné internetové obchody. V súčasnosti sa dá na internete kúpiť všetko - od trička až po pozemok na Mesiaci. Ľudia by však pri bankových prevodoch cez internet mali byť obozretní. "U uvedených e-shopov ide v prípade nedodania tovaru o podvod len zriedkavo. Tovar z e-shopu je spravidla možné zaplatiť až po dodaní alebo využiť bezpečné formy platenia, napríklad Pay-pal. Iná je situácia pri internetových burzách alebo predaji či kúpe na inzerát. V takých prípadoch je potrebné byť opatrný, najmä ak je predávajúci zo zahraničia, vyhýba sa stretnutiu a žiada platbu alebo jej časť vopred. Najčastejšie ide o podvodné predaje ojazdených áut a spotrebnej elektroniky."

Internetoví podvodníci skúšajú svoje aktivity na náhodných skupinách obyvateľstva. Niektorí však majú vyhliadnuté aj svoje cieľové skupiny. "Deti, respektíve dospievajúci patria k najrizikovejším skupinám z pohľadu práce s internetom, keďže si neuvedomujú riziko pri komunikácii s cudzou osobou. U dospelej populácie zohráva pri ich rizikovosti kľúčovú úlohu naivita a ľahkovážnosť, keďže u nich je možné predpokladať, že možných rizík sú si vedomí. Medzi dôchodcami je používanie internetu najmenej rozšírené, ich riziko možno považovať za nízke."

V súvislosti so šírením detskej pornografie je internet veľmi silným pomocníkom pedofilov. Vedia o tom aj košickí vyšetrovatelia. ÚJKPPPZ Košice-okolie napríklad obvinil M. Z. s trvalým bytom v okrese Košice-okolie z prečinu rozširovania detskej pornografie (trestná sadzba jeden až päť rokov). Ten 5. mája 2008 v čase od 1.00 do 3.00 hod. prostredníctvom e-mailovej správy rozširoval detskú pornografiu tým spôsobom, že zaslal na e-mailovú adresu inému užívateľovi správu, ktorej obsahom boli pornografické obrázky maloletých chlapcov. Na základe vyšetrovania - monitorovania a vyhodnotenia korešpondencie a komunikácie e-mailovej adresy, ktoré boli poskytnuté spravovanou spoločnosťou, bolo zistené, že obvinený rozširuje detskú pornografiu cez počítačovú sieť.

Policajti oddelenia extrémizmu a mládeže ÚJKP KR PZ Košice ďalej vykonávali operatívne preverovanie pre podozrenie z detskej pornografie šírenej po internete v rámci celej SR. Počas šetrenia bolo zistené, že asi 20 neznámych páchateľov sa v priebehu roka 2006 zaregistrovalo na jednom z internetových portálov, kde si vytvorili a používali užívateľský účet pod rôznymi prezývkami, z ktorých si po zaregistrovaní formou e-mailu odosielali medzi sebou pornografické fotografie a videonahrávky, na ktorých bol zobrazený pohlavný, alebo obdobný sexuálny styk s deťmi alebo zobrazené časti tela detí smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia. Polícia stotožnila 12 páchateľov, voči ktorým následne vyšetrovatelia v rámci SR vzniesli obvinenie pre zločin rozširovania detskej pornografie (trestná sadzba tri až osem rokov). Potvrdilo sa tak, že nie všetky "hriechy" sa teda dajú skryť za internetovú anonymitu.

Na tú sa nemôžu spoliehať ani užívatelia internetu, šíriaci rasistické myšlienky. Policajtmi oddelenia extrémizmu a mládeže KR PZ Košice bolo v rámci operatívneho preverovania zistené, že v mesiaci december 2008 isté osoby spoločne cestou internetovej komunikácie vytvorili a v čase 13. februára 2009 prilepili vo vchode bloku na Ulici B. Němcovej v Košiciach plagát formátu A4 so zjavne rasistickým znením. Podporovali a propagovali tak skupinu osôb, ktorá násilím či hrozbou násilia smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd a taktiež podnecovali k obmedzeniu práv a slobôd národa, národnosti, rasy, alebo etnickej skupiny a doma prechovávali väčšie množstvo extrémistického materiálu.

Osobitnou skupinou páchateľov, ktorí sa venujú internetovej kriminalite, sú hackeri. "Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o osoby, snažiace sa preniknúť do počítača, alebo systému za účelom získania prístupu k informáciám. Ich vysoká odborná znalosť IT technológií, alebo programovania je nevyhnutnosťou. V podmienkach Slovenska máme s hackermi len minimálne skúsenosti, napriek tomu nemôžeme odhadnúť rozsah tejto trestnej činnosti, keďže je prakticky nemožné ju zistiť bez oznámenia napadnutého subjektu."

Drvivá väčšina páchateľov trestnej činnosti na internete pochádza z cudziny. Polícia preto často spolupracuje s Interpolom. "Interpol ako medzinárodná policajná organizácia je okrem iného podobne ako Europol jedným z kanálov pre spoluprácu, ktorá je v konečnom dôsledku realizovaná so zahraničnou políciou. V prípade internetovej kriminality možno povedať, že medzinárodná spolupráca je častejšia ako u inej kriminality, čo vyplýva zo samotnej povahy internetu." Snahou polície do budúcna je sledovať najnovšie trendy v oblasti internetovej komunikácie. Tiež im včas prispôsobovať postupy a prostriedky PZ a rozširovať v čo najväčšej miere spoluprácu so zahraničnými partnermi z dôvodu charakteru internetu ako medzinárodnej siete."

Keďže Trestný zákon pojem "internetová kriminalita" nepozná, počítačových zločincov trestá za skutkové obsahy ich činnosti. "Internetová kriminalita nie je v Trestnom zákone definovaná ako samostatný trestný čin. Výška trestu závisí od toho, na akú trestnú činnosť bol internet a jeho služby použité. Napríklad pri podvode je to od 2 do 15 rokov, pri rozširovaní detskej pornografie je to od 1 do 12 rokov. Samotná výška trestu odňatia slobody závisí od spôsobenej škody alebo získaného prospechu (ak je možné ich finančne určiť), alebo od závažnosti konania páchateľa."

A. Poláčiková v spolupráci s internetovými kriminalistami sformulovala aj niekoľko rád pre občanov, ako sa vyhnúť hroziacemu riziku. "Rodičia by mali mať pod kontrolou činnosť detí, používať rodičovské zámky za účelom ochrany detí pred nezákonným a nelegálnym obsahom, nezverejňovať osobné údaje, vrátane fotografií (zverejnenie zážitkov z dovolenky v exotickej destinácii môže čo-to naznačiť o finančných pomeroch). Občania by mali venovať pozornosť zabezpečeniu svojho počítača, neposkytovať osobné heslá pre vstup do albumov ani k iným osobným zložkám žiadnej osobe a ani organizácii."