Sopka na islandskom ľadovci Eyjafjallajökull netrápi iba leteckých dopravcov a ich klientov, ale aj obyčajných ľudí.

Včerajší deň sa v Čečejovciach začal takmer ako väčšina predošlých. Len čo sa rozvidnelo, niektoré kohúty začali kikiríkať a v maštaliach dal dobytok bučaním najavo, že má hlad. "Krátko po pol šiestej však akoby uťal," opísal nám štvrtkové ráno majiteľ autbazáru s ojazdenými americkými autami Kamil Lincoln. "Ja som bol práve vypustiť sliepky, keď som si uvedomil že sa všade dookola rozhostilo hrobové ticho. Poznajúc zvyky domácich zvierat mi došlo, že majú nejakú predtuchu. Nič podozrivé som však okolo seba nevidel. Až kým som sa nepozrel hore..."

To, čo K. Lincoln uvidel, mu doslova vyrazilo dych. Na oblohe zbadal obrovský mrak, ktorý sa stále viac a viac zväčšoval. Zjavne tým, ako klesal a približoval sa k zemi. "Podľa odtieňa mraku mi ako prvé napadlo, že to bude búrka s krupobitím," pokračoval K. Lincoln. "Zarazilo ma však, že ju nesprevádza žiadny vietor a nevidel som ani blesky. Iba mrákavu, ktorá zaberala čoraz väčšiu časť oblohy. Trvalo to skutočne iba chvíľu, než stmavla celá. Vyzeralo to, akoby sa blížil večer a noc. Pritom bolo trištvrte na šesť."

Hoci bol K. Lincoln z toho úkazu šokovaný, vôbec mu nenapadlo, že by mu malo hroziť nejaké nebezpečenstvo. Iba tak stál na dvore a vykrúcal hlavu k oblohe. Ale iba krátko. Po chvíli totiž začali na zem dopadať prvé drobné čiastočky neznámej hmoty. "Nastavil som dlaň a počkal, kým sa na nej trochu nazbieralo. Vyzeralo to ako jemný popolček alebo sadze z komína nejakej spaľovne. V našej obci však žiadna nie je a pokiaľ viem, ani v blízkom okolí. Tá hmota stále padala a padala, viditeľnosť sa znížila asi na päť metrov. Vtedy som dostal strach a po pamäti utekal do domu. Našťastie, trafil som na prvý pokus. Rýchlo som zavrel dvere a cez okno sledoval, čo sa bude ďalej diať."

Prachový dážď, ako ho A. Lincoln laicky nazval, vraj padal asi 10 minút. Postupne ustal, až sa vonku opäť rozvidnelo tak, akoby by to obvykle okolo šiestej hodiny ráno malo vyzerať. Keď vyšiel A. Lincoln na dvor, zažil druhý šok. Všetko pokrývala asi dvojcentimetrová vrstva jemného popola. "Všetko bolo sivé. Strechy domov, stromy, tráva... Kade som kráčal, za mojimi nohami sa ten prach víril a ostávali stopy. Šiel som rýchlo do svojho bazáru vedľa domu, kde mám zaparkovaných asi 30 vozidiel. Mal som strach, aby im ten prach nepoškodil lak. Našťastie, nestalo sa to. Zrejme preto, že nebol horúci. Na jeho odstránenie stačila metlička."

A. Lincoln a potom i ostatní obyvatelia Čečejoviec sa okolo obeda dozvedeli, že na ich obec a plochu takmer 23 km2 spadla časť mraku vulkanického popola z islandskej sopky. Prečo si vybral práve túto časť Európy a prečo asi 95 percent mraku ďalej premáva nad Európou, ešte vedci skúmajú. Až budú vedieť viac, dáme vám vedieť...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári