Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky
NAJPRV MOZGOVÁ OBRNA, POTOM AJ EPILEPTICKÉ ZÁCHVATY

Peter Mutňan napriek osudu verí, že sa mu podarí splniť sny

Niektoré deti po svojom príchode na svet "nemajú na ružiach ustlané". Takým je aj 19-ročný Košičan Peter Mutňan. Narodil sa s detskou mozgovou obrnou, kvôli ktorej má množstvo zdravotných ťažkostí.

(Zdroj: Veronika Janušková)

Niektoré deti po svojom príchode na svet "nemajú na ružiach ustlané". Napriek tomu sa však mnohé z nich snažia s osudom bojovať a svoje sny si naplniť. Takým je aj 19-ročný Košičan Peter Mutňan. Narodil sa s detskou mozgovou obrnou, kvôli ktorej má množstvo zdravotných ťažkostí. Trpí epilepsiou a psychickými problémami, vyvolanými správaním jeho otca. Ani to mu však nezabráni snívať svoj sen o lepšom živote a práci diskdžokeja.

Peter bude mať v lete 20 rokov. Celý jeho doterajší život ovplyvnila diagnóza detská mozgová obrna. Hoci sa u neho oproti niektorým ostatným prípadom zo začiatku neprejavila až tak markantne, vekom sa stav zhoršoval. "Najväčšie zdravotné problémy, ktoré som mal odmalička, sa prejavovali na mojich nohách. Chodilo sa mi ťažko, mal som bolesti," spomína Peter. Ako dieťa si s posmeškami dokázal poradiť. To ho netrápilo až tak, ako zhoršovanie zdravotného stavu. Bolo zapríčinené aj tým, že nenosil špeciálnu obuv. Keďže má ľavú nohu o čosi kratšiu ako pravú, pri chôdzi si nezaťažoval len nohy, ale aj celú ľavú polovicu tela. "Nedávno ma prišla vyšetriť lekárka. Ľavá noha je o sedem centimetrov kratšia ako pravá. Pri chôdzi ma tak veľmi bolia kĺby aj svalstvo."

Najprv býval s rodičmi a štyrmi súrodencami v byte v Kráľovciach. Situácia v domácnosti nebola ideálna. Ešte keď bol malý, otec začal piť a dochádzalo aj k fyzickej agresii smerom k ostatným členom rodiny. Peter nenavštevoval bežnú základnú školu, ale špeciálnu na Opatovskej ceste v Košiciach. "Najprv som tam chodil na 'týždňovky'. Cez víkendy som sa vracal domov. Po čase sa to však doma zhoršovalo, radšej som ostával v internátnom bývaní aj dva týždne vkuse." Otec nemal v láske najmä mamu, Petra a jednu z jeho sestier. "Často nás bil. Raz ma udieral po hlave tak silno, že som týždeň ležal v nemocnici s otrasom mozgu." Niekedy útoky agresívneho otca hraničili s ohrozením života. "Keď bol opitý, chytil ma za nohy a držal z okna dole hlavou. Vravel, že ma zabije. Myslím, že by to aj spravil, keby do miestnosti nevošiel jeho brat."

Petrovým zdravotným problémom takéto zážitky nepomáhali. K fyzickým sa čoskoro pridružili aj psychické. Tie sa stupňovali natoľko, že sa ako 14-ročný rozhodol ostať v ústavnej starostlivosti natrvalo. "Aj mama ma chcela dať do ústavu. Už nezvládala finančnú záťaž, ktorú som pre ňu predstavoval." Ani v ústave sa však Peter nevyhol stretu s otcovou agresivitou. "Bolo to povianočné obdobie, keď raz prišiel do ústavu opitý a povedal mi, že 'stratil' darčeky, ktoré som dostal pod stromček. Bol agresívny a chcel ma vziať domov. Ja som však nechcel ísť. Sociálni pracovníci v zariadení videli, že je opitý a tak ma začali brániť. Bol to cirkus..." Svojho otca kvôli podobným scénam radšej vytláčal zo života. "Keď sa ma niekto opýta na rodinu, poviem, že sme šiesti. Mama, štyria súrodenci a ja. K otcovi nemám žiaden vzťah. Darmo mi niekto prízvukuje, že by to tak nemalo byť. Jednoducho ho za svojho otca nepokladám."

Kvôli porušenej psychike začal Peter trpieť množstvom problémov. Kvôli nim užíval lieky s utlmujúcim účinkom. To mu znemožnilo normálne "fungovanie" počas ktoréhokoľvek dňa. Pre dieťa v puberte je dôležité vzdelávanie, Peter sa snažil, no kvôli liekom, ktoré bral, to už nezvládal. "V prvom ročníku na strednej škole som musel štúdium zanechať. Hlavu mám v poriadku, viem sa učiť, myslí mi to. No keď na jednom mieste sedím dlhší čas, začnem sa nudiť. Nie však v klasickom slova zmysle, ale tak, že začnem zaspávať. Pri pohybe som s tým nemal problém, no pri dlhšom sedení som to už nevydržal. Bežne som tak prespal na lavici celé školské vyučovania. Nebola to moja vina. Veľa vecí som si aj napriek tomu, že som ležal na lavici, zapamätal. Učitelia však pre to nemali pochopenie, hnevali sa na mňa." Zdravotný stav sa mu v tomto období ešte viac zhoršil, Petra okrem iného začali trápiť aj epileptické záchvaty.

Ústavné bývanie bolo pre mladíka záchranou. Dodnes si nevie vynachváliť ústretovosť sociálnych pracovníkov, ktorí sa o jeho výchovu starali. "Stále tu mám dlh. Mama sa totiž musela starať aj o zvyšok rodiny a sama mi bývanie nestačila platiť. Otec mal posielať rodinné prídavky, no nikdy nič neprišlo. Ďakujem ústavu, že mi napriek tomu pomáha." Po všetkom, čo zažil, dodnes trpí depresiami, či zlými snami. Dlho ho držali nad vodou chvíle, strávené s dedom. S ním si rozumel najviac, mal ho rád. "Takisto bol postihnutý, sedel na invalidnom vozíčku. Vedel dobre, čo všetko ma trápi, rozumel mojim bolestiam. Všetko so mnou prežíval tak, akoby to boli jeho trápenia." Pred piatimi rokmi však Petrov dedko zomrel. K tejto smutnej spomienke sa viažu aj ďalšie nepríjemnosti, ktoré ho dodnes trápia, nerozumie im a nedajú mu spávať. "Na Silvestra po jeho smrti som sa dozvedel, že keď bol na smrteľnej posteli, volal ma. Jediné, čo ešte chcel spraviť, bolo to, že ma uvidí a chcel mi niečo dôležité povedať. Keby som to vedel, prišiel by som. Horko - ťažko sa s mojim zdravotným stavom niekam dostanem, no za ním by som prišiel. Neviem prečo mi to tajili. Mám podozrenie, že mi chcel niečo odkázať, preto ma k nemu nechceli pustiť..."

Pred dovŕšením 18 rokov sa Peter rozhodol osamostatniť. Vybavil si invalidný dôchodok, poobzeral sa po vlastnom bývaní. "Vyzeralo to nádejne, mal som takmer dotiahnutý byt na prenájom. Chcel som sa do neho z ústavu presťahovať. S peniazmi z invalidného dôchodku spolu so sumou, ktorá sa po dovŕšení 18 rokov v ústave vypláca spätne, by som to nejako zvládol." Napokon mu však pokus postaviť sa na vlastné nohy nevyšiel. "Poprosil som riaditeľku zariadenia, či by som nemohol ostať v ústavnom bývaní. To sa už kvôli môjmu veku nedalo, no opäť mi pomohli a ponúkli mi miesto v 'domčeku', teda v jednej z buniek zariadenia chráneného bývania, ktoré je umiestnené v priestoroch ústavu a špeciálnej školy."

Peter si bol vedomý toho, že to, že prerušil štúdium strednej školy, nie je dobré. Začiatkom tohto školského roka sa rozhodol, že to napraví a že sa do školy vráti. "Ešte na začiatku školy sa mi však prudko zhoršil zdravotný stav. Školu by som jednoducho nezvládal." Opakovane sa mu stávalo, že sa mu točila hlava. "Na vyšetreniach u lekára zistili, že mám problémy aj so srdcom. Bolo mi veľmi zle." Väčšinu dní tak v súčasnosti trávi návštevami rôznych doktorov. Ide o veľkú záťaž na jeho mladú psychiku. "Zhoršilo sa to aj s epilepsiou. Záchvaty som mal až príliš často. V jeden deň aj šesť bezprostredne po sebe." Aby toho nebolo dosť, znásobili sa mu aj bolesti v nohách. "Môj zdravotný stav dlho stagnoval. Teraz ma však nohy začali zase pobolievať a veľa toho nezvládnem. Čoraz častejšie sa pohybujem len s pomocou invalidného vozíčka."

Ťažké srdce má aj na svoju rodinu. Tá mu v ťažkom období nijako nepomáha. Presvedčil sa aj o starom známom "za dobrotu na žobrotu". "Keď som mal 18 rokov, boli mi spätne vyplatené peniaze, ktoré som od štátu dostával počas môjho pobytu v ústave. Presne v tom čase sa do problémov dostala moja sestra s malým dieťaťom. Ja som taký, že keď vidím niekoho trpieť, musím mu pomôcť. Daroval so jej teda istú sumu na to, aby mala aspoň na základné potreby. Teraz, keď je na tom lepšie a problémy mám ja, rodina sa o mňa nestará." Napriek tomu však Peter zvyšok rodiny neodsudzuje. Dobre vychádza s druhou sestrou. Odmalička sa o neho starala, pomáhala mu. V súčasnosti pracuje ako asistentka pre telesne postihnutých ľudí.

Napriek ťažkému osudu má Peter svoj sen, za ktorým cieľavedome ide. "Odmalička som miloval hudbu. Bol som pri nej zvyknutý zaspávať. Doteraz je to moja veľká vášeň, keď si v izbe pustím moje pesničky, spolubývajúci odtiaľ utekajú," hovorí so smiechom. "Mojim snom bolo a je, že sa stanem diskdžokejom. Snažím sa učiť a dúfam, že raz dostanem príležitosť. Veľmi mi pomáhajú kamaráti. Požičali mi bezdrôtový mikrofón aj mixážny pult." Elektronika Petra baví odmalička. "Stále si všetko opravujem sám. Keď sa dám dokopy, rád by som študoval elektrotechniku."

Prvým krokom, ktorý pre lepšiu budúcnosť musí spraviť, je to, že sa fyzicky pozbiera. V súčasnosti je na tom veľmi zle. Psychické problémy jeho stav zhoršili a spustili radu nepríjemných problémov. "Niekedy za celý deň vypijem len kúsok vody a zjem ešte menej. Nedávno som mal 50 kilogramov, teraz vážim 39, čo je už podvýživa. Lekárka mi pichá injekcie, ktoré ma majú upokojiť a vrátiť mi chuť do jedla." Dúfa, že rada návštev u lekárov, ktoré podstupuje, prinesie požadovaný výsledok a podarí sa mu zbaviť aj bolestí hlavy, nôh, či častých záchvatov.

"Potom by som si chcel dokončiť školu a zohnať súkromné ubytovanie v Košiciach. Mám tu všetkých lekárov. Najprv však musím vyrovnať dlh, ktorý mám v zariadení, kde bývam. Možno tu ešte istý čas ostanem, no potom by som si rád našiel nové bývanie. Chcem sa osamostatniť." Uvedomuje si, že samotný invalidný dôchodok, ktorý dostáva, mu k naplneniu jeho snov nebude stačiť. "Preto si chcem neskôr nájsť nejaké zamestnanie. Je to však ťažké. Kvôli nohám by som v práci nemohol dlho stáť, kvôli záchvatom by som nemohol pracovať na nebezpečnom pracovisku. Mojim plánom je po vyštudovaní elektrotechniky pracovať s počítačmi. Tam by som sedel, zvládal to."

Peter nevylučuje ani to, že si neskôr nájde partnerku. Aj napriek problémom, ktorým čelil, totiž svoj citový život nezanedbával. "Mal som jednu frajerku. Nie z ústavu, ale 'z vonku'. Podvádzala ma však. Povedal som si, že teraz sa nepotrebujem rozptyľovať a priateľku si nájdem, až keď budem mať vlastný byt a zázemie," uzavrel Peter aj túto časť svojich plánov.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  5. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  7. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 425
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 900
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 428
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 170
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 415
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 12 641
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 957
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 415
  9. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť 10 633
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 572
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pohreb biskupa Sečku bude 3. novembra na Spišskej Kapitule

Zomrel 28. októbra v nemocnici v Levoči.

Mons. Štefan Sečka

Koniec spojenectvu? Trnka sa pustil do Polačeka. Hrá sa o milióny eur

Župan: Pletie si mandát poslanca a primátora. Načo tam je?

Politických spojencov rozhádala mimoriadna finančná pomoc. Polaček by ju chcel využiť pre zoo či cesty.
Rozhovor

Psychologička: Pre človeka s inými problémami môže byť pandémia poslednou kvapkou

Prichádzajú vyčerpaní zdravotníci i školáci.

Klinická psychologička Jana Maliňaková odporúča na psychickú pohodu v čase pandémie pravidelný denný režim.

V Košiciach sa bude testovať na plavárni, radnici aj v telocvični

Magistrát zverejnil zoznam zatiaľ potvrdených objektov na testovanie.

Ilustračné.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Stĺpček Osmelené

Poľsko vyhlásilo vojnu ženám

Nejde len o potraty, ale o kontrolu nad telami a životmi.

Michaela Žureková
Komentár Petra Schutza

Najsilnejšie protipandemické opatrenie je osobný lockdown

Zabudli povedať najdôležitejšiu informáciu.

Peter Schutz

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop