A podloží to zákrokmi, aké vídavate v zostrihoch zo zámorskej NHL. Hokejový brankár Július "Hudy" Hudáček sa stal miláčikom košických tribún. Získal si ich výkonmi a potom aj tým, ako sa dokáže odviazať. Jeho pozápasové kotrmelce radosti vo veľkej výstroji pôsobia tak krásne neobratne, no Steel Arénu neraz pobavili. Oceliari obhájili majstrovský titul aj preto, že v ich bránke stála tak často usmiata tridsaťtrojka. Hokejistov bratislavského Slovana budú ešte nejaký čas mátať Julove kúsky. Hrdina finálovej série prispel svojimi nadštandardnými výkonmi k tomu, že Košičania na zápasy belasých zdolali 4:2 a mohli sa právom tešiť z extraligového prvenstva.
V Spišskej Novej Vsi vyrástol už nejeden hokejový talent. O tom, že Julovi dali do vienka väčšiu dávku talentu, sa povrávalo vo chvíli, keď sa dostal do juniorskej reprezentácie. Chytal za reprezentačnú dvadsiatku, dostal sa aj na svetový šampionát hráčov do 20 rokov. Mal len devätnásť, keď ho oslovil generálny manažér HC Košice Juraj Bakoš a mladý Spišiak sa upísal košickému klubu.
Do hokeja sa zamiloval ako malý chlapec. "Priviedol ma k nemu otec, ktorý hral hokej za Spišskú Novú Ves. Nešiel som úplne na začiatku hneď do bránky, najskôr som bol hráč, ale asi mi to miesto v bránke bolo súdené. Zapáčilo sa mi mať na sebe brankársku masku, betóny, lapačku, vyrážačku. Tento post ma chytil za srdce, tak som sa dal na brankársku kariéru. Keď som dostal prvé pozvánky na regionálne zrazy, začal som si uvedomovať, že by som hádam aj niečo mohol dokázať. Už tu bola šanca, že raz ma bude hokej živiť. Po regionálnych zrazoch prišli pozvánky aj na reprezentačné zrazy," vrátil sa do minulosti gólman, ktorý je iný ako väčšina jeho kolegov už len tým, že má takzvané opačné garde. A to je téma, ktorá sa aj v play-off rozoberala neraz. Strelci to majú pri "menšinových" brankároch ťažšie. Zvlášť, ak na tréningu cibria svoje zakončenie, nájazdy proti brankárovi "klasikovi". A potom príde zápas, v ktorom má súperov gólman lapačku na opačnej strane.
Jeho hviezda naplno zažiarila na juniorskom šampionáte v Česku. V štatistikách mu patrilo druhé miesto medzi všetkými brankármi. Okolo Jula sa začali točiť záujemcovia, dokonca sa ako 19-ročný dostal ako brankárska trojka na svetový šampionát seniorov v USA. Po príchode Petra Budaja sa však musel zbaliť a vrátiť na Slovensko. "Do veľkého hokeja som sa dostal na majstrovstvách sveta v Česku, kde som chytal za dvadsiatku, potom to už išlo, stále nové výzvy," povedal brankár, ktorý s čerstvou zmluvou s HC Košice, ako adept z reprezentačnej dvadsiatky, po absolvovaní play-off prvej ligy za Spišskú Novú Ves až šokujúco letel za more so seniorskou reprezentáciou.
Hokej je rodinným športom. V minulosti sa mu venoval aj najstarší z troch bratov Hudáčkovcov, ktorý dnes študuje v Brne na vysokej škole, popri tom je rozhodcom. Puk naháňa aj Julov o dva roky mladší brat Libor. Práve súboje súrodencov Hunovcov a Hudáčkovcov boli jednou z pikantérií tohtoročného finále extraligy, veď nestáva sa často, aby o titul súperili súrodenci. Pred začiatkom série sa Hudáčkovci sympaticky v médiách naťahovali. A na návrh najstaršieho brata uzavreli doma v Spišskej Novej Vsi pri spoločnom obede stávku. Kto prehrá boj o titul, platí letenku do Spojených štátov amerických. Nuž, do peňaženky bude musieť siahnuť útočník Slovana. Julo má zlato a letenku od brata grátis. Keď bolo po všetkom, Libor sa hodinu po poslednom finálovom zápase objavil v košickej šatni. V oranžovo-čiernom košickom drese svojho brata! "Prišiel mi do našej kabíny športovo zablahoželať. Už je to za nami, doteraz sme si obaja hľadeli svojho, bojovali proti sebe, no to súperenie sa skončilo. A Libor bude platiť! Už sa teším na letnú spoločnú dovolenku u nášho uja v Amerike."
Pirohy a halušky neodmietne nikdy, tie má na svojom tanieri najradšej. Smäd mu najskôr uhasí ľadový čaj. V NHL má svoj obľúbený klub - Tampa Bay Lightin. Ak niekoho z brankárov obdivoval, tak to bol predovšetkým Roberto Luongo. Ako chlapec a asi každý ambiciózny hokejista sníval o tom, že raz sa zapotí v zámorskej NHL. Draftovaný žiadnym klubom profiligy nebol, no možno sa raz za more dostane, a nielen ako turista. "Áno, sú tu nejaké kontakty z Ameriky," priznal Julo. Jeho výkony zaujali skautov z NHL. Ktovie, možno sa aj v tomto udeje čosi prevratné. Veď má len dvadsaťjeden rokov...
Julo sa vie odviazať. Baviť sa s divákmi, je to skrátka rodený šoumen. Reaguje spontánne. Trému nemá na ľade, ale nemá ju, ani keď stojí za mikrofónom či pred tisíckami fanúšikov. "Hokej hráme pre ľudí. A ľudia boli skvelí, no tak nespravte niečo pre nich," šibalsky sa pousmial mladík, ktorý sa nezdráhal spievať na verejnosti. "Stále sa teším na to, aby som mohol po víťaznom zápase s nimi tancovať, skákať a robiť kotrmelce. Ľudia sa musia baviť, my sme tu pre nich." V Steel Aréne po poslednom zápase so Slovanom si dokonca na ľade nôtil: "Toto ste tu ešte nemali. " A hala burácala. Pri oslavách na Hlavnej ulici v Košiciach pomáhal spoločne so spoluhráčom, takisto mladým brankárom Tomášom Halászom, spievať Nicol McLoud We Are The Champions a nakoniec asistoval aj Petrovi Nagyovi pri hite Aj tak sme stále frajeri... Áno, frajeri z Košíc, a je ním aj Julo. Vlani, keď vo finále so Skalicou trikrát pri samostatných nájazdoch vychytal Žiga Pálffyho, ospevovali jeho ťahy. Stal sa potom najlepším brankárom sezóny, hoci v nej bol zväčša len Lipovského dvojkou. Aj tým, čo pochybovali o jeho schopnostiach, zapchal ústa v extraligovom ročníku 2009/2010. Sezóna to nebola jednoduchá ani pre Jula. No ten si svoj štandard držal aj v čase, keď sa mužstvo trápilo. Pomohol mužstvo naštartovať a od januára chytili oceliari do plachiet správny vietor, ktorý ich dohnal až k obhajobe.
Svoj druhý extraligový titul si užíval hádam ešte viac ako prvý. "Aj tá únava sa dostavila. Ale patrí sa titul osláviť poriadne. Oddychovať sa bude potom. No a verím, že takýto dôvod na radosť budeme mať aj o rok," zabehli Julovi myšlienky k zlatému hetriku. Lebo po dvoch extraligových prvenstvách po sebe by asi žiadny košický priaznivec nebol proti tretej majstrovskej sezóne. Mala by byť, pochopiteľne, s Julom v bránke. Zmluvu má v HC Košice ešte na jednu sezónu. Hudáček bol v play-off skvelý, no aj on vyzdvihoval silu kolektívu. "Mužstvo vyhráva a prehráva spolu. Stále to tak bolo. Sme jeden tím, ťahali sme to spoločne, aj preto sme to dotiahli tak ďaleko. A teraz, po tom všetkom, to môžeme spoločne osláviť. Ale ja ten alkohol veľmi nemusím. Pil som v tú noc po poslednom zápase so Slovanom a tri dni som bol hotový. Miešal som, bolo mi potom ťažko. Takže radšej bez alkoholu alebo len trochu vínka."
Emócie po poslednom zápase sezóny opadli. Tak trochu pohltili aj jeho. "Dal som sa strhnúť finálovou atmosférou. Bola to ozajstná hokejová vojna, ale to k play-off patrí," pousmial sa. Pred piatym zápasom ho zviditeľnil výrok, že prezident zväzu to aspoň nebude mať ďaleko pri korunovácii majstra. Julo veril, že oceliari zakončia finálovú sériu už v bratislavskom Ružinove. Po prehre 1:4 potom pridal ďalšiu nezabudnuteľnú hlášku: "Musíme to vyhrať doma, iné si nepripúšťame, pretože siedmy zápas v Bratislave by nevyhrali ani New York Rangers." A Košičania to v Steel Aréne zvládli bravúrne. Aj vďaka Julovi. Posedný zápas pred fantastickým publikom vyhrali 5:2, celú sériu 4:2 a potom sa už mohlo oslavovať.
Jedna jediná vec ho mrzela po vydarenej sezóne. Napriek tomu, že hráči Popradu, Martina i Slovana si v play-off lámali zuby na jeho zákrokoch, hoci bol veľkou oporou Košíc, tréner slovenskej reprezentácie Kanaďan Hanlon ho na zraz v Skalici nenominoval. Pozvanie však dostal Branislav Konrád z bratislavského Slovana, hoci ten sa porúčal z bránky belasých už počas druhého zápasu a viac sa do nej vo finále nevrátil. "V kútiku duše som dúfal, že by ma mohli zavolať, ale keďže ma nik nekontaktoval, tak som akosi rátal s tým, že tam nebudem, hoci médiá neraz naznačovali, že by som do reprezentácie mohol ísť. Ja som sa snažil o to miesto svojimi výkonmi, potom je to už na kompetentných, na tréneroch. Pre reprezentáciu som urobil na ľade všetko, čo som mohol," povedal talentovaný brankár, ktorý túži po národnom drese. Jedným dychom dodal, že na svoju chvíľu si bude musieť počkať. A my dodajme, že ak bude napredovať tak, ako doposiaľ, tak Julove chvíle prídu aj v národnom tíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
