Neuvedomovali si tak riziko, ktoré obyčajným podpisom podstupujú. Neplnením záväzkov tak mohli prísť o nehnuteľnosť, či iný hodnotný majetok. Názorným prípadom je problém Košičana Júliusa C. Jeho otec si od "nebankovky" údajne požičal 100-tisíc korún a po dvoch rokoch je v situácii, keď mu hrozí, že stratí strechu nad hlavou.

Július C. žije v byte na ulici Obrancov mieru od roku 1983. "Spočiatku som tam býval sám s babkou. Byt patril jej. Mne tam dovolila byť s ňou s tým, že jej budem pomáhať, budem ju opatrovať," hovorí Július. Takto spolu nažívali dlhé roky. Stará pani údajne vnukovi niekoľkokrát povedala, že byt po jej smrti pripadne jemu. Vraj ako vďaka za to, že sa o ňu po tie roky staral. "Hoci mi to niekoľkokrát vyslovene povedala, nikdy to nenapísala na papier, do závetu. V roku 1999, žiaľ, zomrela. Začalo sa tak dedičské konanie." Jeho výsledkom bolo to, že byt pripadol do polovičného vlastníctva otca a polovičného vlastníctva strýka pána Júliusa. "Keďže strýko býva v rodinnom dome, dohodli sa, že svoju polovicu bytu nechá otcovi, len mu musí vyplatiť istú sumu peňazí."

Otec J. C. mal následne byt prepísať na syna. "Keď babka zomrela, do bytu sa nasťahovali aj otec s mamou. Najmä o mamu som sa musel starať. Bola vážne chorá, minulý rok, žiaľ, zomrela. Teraz má zdravotné problémy otec." K uspokojeniu pohľadávok svojho brata potreboval Júliusov otec ešte 100 tisíc korún. Nasporených nemal dosť peňazí, dôchodok by to neutiahol. Rozhodol sa teda, že si peniaze požičia z „nebankovky", kde to vybavia bez väčších prieťahov. "Bolo to pred dvomi rokmi," vraví syn. "Otec mal vtedy 72 rokov. Peniaze mu požičali. Ani však poriadne nevie, čo podpisoval. Keď som sa ho na to pýtal, vravel že sa nepamätá. Je to starý človek."

Klauzulu o tom, čo mu v prípade nesplnenia podmienok hrozí, si zrejme neprečítal. Rozum sa zastavuje aj pri nevýhodnosti podmienok splácania, ku ktorým sa zaviazal. Spolu s navýšením a rôznymi poplatkami mal firme postupne vrátiť dokopy až 240 tisíc Sk. Neodhadol však svoju platobnú schopnosť. "Zaplatil asi dve splátky. Mal malý dôchodok, nevystačovalo mu to na splácanie pôžičky. Ja som mu pomôcť nevedel. Som totiž dlhodobo nezamestnaný." Dlžnú sumu mal údajne splatiť do dvoch rokov. Keď však nesplácal ani prvé čiastky, vznikali rôzne penále a dlh sa násobil. "Asi po roku nám prišlo prvé upozornenie z neplatičstva. Otec ho ignoroval. O niekoľko týždňov potom prišiel z ´nebankovky´ papier, že sa máme z bytu vysťahovať. Ak tak nespravíme, vraj nám vymenia zámky a vyhodia bez všetkého na ulicu." Firma im údajne ako náhradu za byt ponúkla chatu v Kysaku. "Nikdy som ju nevidel, zásadne som to teda odmietol. Otec by s tým aj tak nesúhlasil."

Taký rýchly postup Júliusa a jeho otca prekvapil. Navyše, nemali celkom jasné, na základe čoho tak firma, od ktorej si požičali, konala. Okolo vlastníctva bytu bolo potom chvíľu ticho. Šlo však ticho pred búrkou. "Pred tromi týždňami za nami prišiel nejaký pán. Tvrdil, že byt od ´nebankovky´ odkúpil a vravel, že chce, aby sme sa okamžite vysťahovali. Poznáme však svoje práva. Keďže prišiel sám a v rukách nemal ani list vlastníctva, papiere o exekučnom konaní, či súdny príkaz, poslali sme ho preč." Údajný nový majiteľ však do bytu prišiel opakovane. To už musel pán Július zalarmovať políciu. Vypočula si obe strany, no nemohla nijako konať. Ochránila však záujmy obyvateľov bytu. "Ani neviem, za akú sumu bol náš byt predaný a na základe čoho si ho firma dovolila odpredať. Súd totiž žiadny, pokiaľ viem, neprebehol. A nám nebola vyplatená žiadna suma."

So svojim problémom sa Július obrátili aj na právnu poradkyňu. "Nemám peniaze, opatrujem otca, ktorý dostáva len dôchodok. Nemal som peniaze na právnikov. Dotyčná pani však bola taká ochotná, že sa na to pozrela len za symbolickú cenu. Skonštatovala, že to, o čo sa ´nebankovka´ pokúša, jednoznačne je napadnuteľné. Nemám však peniaze na to, aby som mohol podniknúť ďalšie právne kroky." S otcom sa tak ocitol v bezútešnej situácii. Tŕpnu, čo sa bude diať ďalej. Boja sa, že raz budú musieť z bytu odísť naozaj. "Nemám ani poňatia o tom, kam by sme šli. Som sám so starým a chorým otcom. Keď som to povedal pánovi, ktorý chce, aby sme z bytu odišli, odvetil, že nech ide otec na geriatriu a čo bude so mnou, jeho starosť nie je."

Počas písania našej reportáže sa situácia vyhrotila. Údajný nový majiteľ bytu si prišiel údajné vlastnícke právo vymáhať nevyberavým spôsobom. "Spolu s dvomi silnejšími pánmi prišiel do bytu a vyhrážal sa mi. Po tom, čo som zavolal políciu, odišiel, no následne sa vrátil a násilím mi vyhádzal kusy môjho súkromného majetku cez okno na ulicu. Nestihol som ani zavolať policajtov. Keď som sa na to bol sťažovať, polícia dala od môjho prípadu ruky preč." V súčasnosti bývajú Július s otcom v ubytovni v Mestskej časti Šaca. "V byte sú už vymenené dvere aj zámka. Mám tak ešte nejaký nábytok. Neviem, čo s nami bude ďalej. Asi budeme bývať v ubytovni."

Názor druhej strany

Aby sme sa na celý problém pozreli čo najobjektívnejším pohľadom, oslovili sme aj druhú stranu - firmu Ex Credit, ktorá vraj mala na byt aj jeho predaj nárok. Dozvedeli sme sa niekoľko prekvapujúcich informácií, ktoré vniesli do celého prípadu jasnejšie svetlo. Pán Július nemal dostatočný prehľad o situácii bytu svojho otca. Po prebehnutí exekučného konania a pripadnutí bytu do vlastníctva spoločnosti údajne dostal vyplatenú istú sumu. "Menovaný pán obdržal od našej spoločnosti sumu 240 000 Sk, pričom len dlh za neplatenie správcovi bytového domu bol vo výške 79 096,50 Sk. Výška exekúcie, ktorá viazla na nehnuteľnosti, predstavovala výšku 145 127 Sk. Pán C. vyplatil len prvú dohodnutú platbu," vyjadruje sa vedenie spoločnosti Ex Credit.

Na neplnenie záväzných podmienok zmluvy o pôžičke bola vraj dvojica, ktorá byt na ulici Obrancov mieru obývala, upovedomená. Rovnako tomu vraj bolo aj čo sa týka exekučného konania. Výpoveď pána Júliusa sa však nezhoduje s tým, čo tvrdí vedenie spoločnosti. Tá vo svojom vyjadrení obišla počiatok celého problému - pôžičku. To celý prípad zahmlieva. Faktom je však to, že Júliusov otec prišiel exekučným konaním o byt a za zhoršenie svojej situácie si z časti môže tým, že ignoroval písomné napomínania. "Od 5. decembra 2008 bolo menovanému zaslaných päť výziev a upozornení za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Na tie dotyčný vôbec nereagoval." Firma Ex Credit už mala byt vo svojej moci. Pán Július sa sťažoval, že to celé prebehlo nejako prirýchlo a bez toho, aby bol o niečom riadne upovedomený. O tom, že sa s bytom obchoduje, vraj vedel až po tom, čo mu pri dverách stál nový údajný majiteľ.

To do akej miery je to pravda je z tvrdení oboch strán ťažké zistiť. "Spoločnosť, ako trvalý vlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy z dňa 30. septembra 2009, vyplatila dlh, ktorý znova na nehnuteľnosti vznikol z dôvodu neuhrádzania nájomného vo výške 812,77 Eur (cca 24 486 Sk ) a od 1. októbra 2009 do 31. januára 2010 sme na nájme vyplatili ďalšiu sumu vo výške 409,52 Eur (12 337 Sk ). Tiež sme uhrádzali aj daň z nehnuteľností na Magistráte Mesta Košice." Tomu, že otec pána Júliusa odmietal platiť nájomné za byt, ktorý pokladal za svoj a nebol si istý, či oň nepríde, sa nemožno čudovať. Neplatenie splátok pôžičky a predošlých narastajúcich dlhov sa však ospravedlniť nedá. Bývalí obyvatelia bytu teda zrejme precenili svoje platobné schopnosti..

Zaujímavou novinkou, o ktorej sa Július C. dovtedy nezmienil, boli aj informácie o sťažnostiach susedov. Ak sú relevantné, aj tie zohrali v probléme s bytom svoju úlohu. "Dňa 8. decembra 2009 sme obdržali list z kancelárie prezidenta Slovenskej republiky (na ktorú sa obrátili obyvatelia bytového domu ) a vyzvala nás, aby sme ako vlastník nehnuteľností vykonali nápravu s obyvateľmi bytu. Ich správanie, morálka a hygienické návyky vážne ohrozujú riadne spolunažívanie a zdravie ostatných susedov. Citujeme z listu z Prezidentskej kancelárie: ´Z bytu pána C., sa šíri neznesiteľný zápach, ktorý znepríjemňuje a znižuje kvalitu bývania ostatným obyvateľom domu. V byte pána C. sú zanedbávané hlavné hygienické zásady, objavili sa šváby, z balkóna je skladisko nepotrebných vecí, kde sa zdržiavajú holuby, ktoré znečisťujú okolie atď ´."

Spoločnosť Ex Credit tvrdí, že v tomto prípade konala dostatočne trpezlivo. "Zdôrazňujeme, že menovaný vôbec nemal záujem riešiť vzniknutú situáciu. Obýval nehnuteľnosti, ktoré neboli jeho vlastníctvom, sústavne ich poškodzoval, hygienicky znečisťoval, správal sa agresívne voči obyvateľom aj okoliu. Na naše výzvy, aby vykonal nápravu nereagoval, naopak nám odmietol náš majetok sprístupniť. Celá situácia sa stala neúnosnou a spoločnosť ako vlastník nehnuteľností sa rozhodla odpredať nehnuteľnosti tretej osobe. Všetky doklady a zmluvy máme my aj menovaný pán (kúpna zmluva, zmluva o budúcej kúpnej zmluve, doklady o prevzatí peňazí, výzvy, prevzatie výziev, platenie nájmu, dane... Z pochopiteľných dôvodov, ako je napríklad ochrana osobných údajov, ich v médiách zverejňovať nebudeme."

Ex Credit, a.s. tvrdí, že Július C. zavádza a poskytuje úplne nepravdivé informácie. Odmieta aj to, že sa svoju situáciu pokúšal riešiť. "Mal možnosť kedykoľvek osobne riešiť situáciu, čo neurobil. K vzniknutému stavu sa správal ľahostajne a tým vyjadril svoj postoj k danej veci. Vlastníkom nehnuteľností menovaný nebol od 14. júla 2008 a v prípade, ak by mu tento stav nevyhovoval, mohol sa kedykoľvek domáhať svojich práv už skôr," uzavrelo svoje vyjadrenie vedenie spoločnosti.

Názor právnika

K článku sme nechali vyjadriť sa aj nezávislého právnika. Ten nemohol prípad kvôli nedostupnosti zhodnotiť obsiahlo a úplne objektívne. Z informácií, ktoré sme mu poskytli, však dal sčasti za pravdu obom stranám. "Určite nebolo etické, že zmluvu so starčekom niekto vôbec podpísal. Na druhej strane, ak by ju nepodpísal, potom by sme mohli písať článok o diskriminácii dôchodcov, pre vysoký vek a podobne."

Ostatným čitateľom právny poradca odkazuje jednoznačnú a jednoduchú radu, ako podobným problémom predísť. "Zdravý rozum, teda uvažovať a rozmýšľať o zodpovednosti. Pri podpisovaní zmlúv sa poradiť s právnikom vopred. Ak nastane nejaký problém, riešiť ho aktívne, kým sa ´snehová guľa´ nenabalí a nespustí lavínu..."

Všeobecnou radou môže byť aj to, aby si ľudia požičiavali peniaze od bánk, nie tzv. nebankových spoločností. Radšej pri vybavovaní stráviť istý čas. Pôžička "cez telefón" môže byť pohodlná, klienti však často zabúdajú na to, že ju budú musieť splatiť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári