Prvého sme náhodne vybrali Imricha Henszlmanan, dnes to bude Oldřich Hemerka. Organista, skladateľ, spolutvorca hudobného života v Košiciach začiatkom 20. storočia.
O. Hemerka sa narodil 13. novembra 1862 vo Vrdoch pri Čáslavi. Už v mladosti mu učarovala hudba, naučil sa hrať takmer na všetkých hudobných nástrojoch. Po absolvovaní Organovej školy v Prahe ho osud zavial na východné Slovensko. Ako 20-ročný prijal v roku 1883 miesto regenschoriho pri chráme - bazilike sv. Egídia v Bardejove. V tomto meste sa v roku 1884 oženil s učiteľkou v materskej škole Máriou Szabovou. Prežili spolu 55 rokov, Mária zomrela v roku 1940 ako 77-ročná. V Bardejove sa narodili aj synovia Oldřich, Július a Jozef. Celkovo mali 7 detí. Päť chlapcov a dve dievčatá. Dve z nich zomreli v útlom veku.
V roku 1899 sa O. Hemerka zúčastnil konkurzu na obsadenie miesta organistu pri košickom Dóme sv. Alžbety. Jeho konkurzné vystúpenie natoľko presvedčilo komisiu, že ho okamžite prijala. Novozvolený organista hneď na začiatku zistil, že prišiel do neusporiadaných hudobných pomerov. Pustil sa do organizovania hudobného života. Doslova sa posadil do koča a chodiac z domu do domu robil nábor do spevokolu a orchestra. Toto jeho úsilie bolo korunované úspechom, a to uvedením Beethovenovho oratória Kristus na hore Olivovej 4. júna 1903. Spieval 100-členný zbor a účinkoval orchester 34. Pešieho pluku. Bol to začiatok prezentácie veľkých hudobných diel košickej verejnosti.
O. Hemerka sa prejavil aj ako skladateľ. Okrem cirkevnej sa venoval aj komponovaniu svetskej hudby. Paleta jeho skladateľskej tvorby sa vyznačuje rôznorodosťou námetov. V pozostalosti nájdeme skladby ako Židovský valčík, Ruský tanec, Směs slováckych písní, Nórske tance, úpravy Griegových skladieb alebo Smetanovho Dalibora a Libuše. Nenechal nepovšimnuté ani polky, ktoré sú také srdcu blízke každému Čechovi. Nájdeme tu aj diela pre deti. Skladbami reagoval aj na významné udalosti, ktoré sa udiali v Košiciach. Napríklad pri príležitosti usporiadania Hospodárskej výstavy napísal Jubilejný výstavný pochod, neskôr ho premenoval na Košický pochod. Počas okupácie, na požiadanie košických divadelníkov a ochotníkov Katolíckého kruhu, doplnil hru slovenského dramatika Ferka Urbánka o hudobné spevy.
O. Hemerka po celý život vykonával funkciu organistu. Bol však predovšetkým dirigentom a zbormajstrom. Dirigoval rozličné spevokoly a orchestre. Napríklad už pred rokom 1918 sa uplatnil ako organizátor a dirigent spevokolu robotníčok Tabakovej továrne v Košiciach, ako dirigent spevokolu a orchestra košických poštárov či ako dirigent dedinskej dychovej hudby v Barci. Zúčastnil sa príprav pri zakladaní amatérskej Košickej filharmónie a krátko pred jej zánikom, v koncertnej sezóne 1905/1906, sa stal jej dirigentom. V tom istom čase bol členom Košického kvarteta ako hráč na viole. Od roku 1927 spolupracoval s Československým rozhlasom v Košiciach, s košickými spevokolmi a vojenskými orchestrami.
V Bardejove a v Košiciach žil a pracoval O. Hemerka plných 63 rokov. Prežil tu dve svetové vojny a šesť štátnopolitických prevratov. Politické, hospodárske a kultúrne podmienky, v ktorých žil a pracoval, sa prejavili v jeho životných osudoch a jeho dielach. Z dnešného pohľadu by sme o ňom mohli povedať, že bol Európanom v plnom slova zmysle. Prejavovalo sa to aj v jeho tvorbe. Rok pred svojou smrťou sa oženil s Olgou Lágerovou, choreografkou maďarského pôvodu. Práve jej maďarský pôvod bol jedným z dôvodov, prečo sa ňou oženil - chcel ju zachrániť pre násilnou povojnovou deportáciou do Maďarska. Ešte počas svojho života mu boli udelené viaceré ocenenia, napríklad pápežské vyznamenanie Pro ecclesia et pontifice od pápeža Pia XI.
O. Hemerka zomrel 19. decembra 1946 v Košiciach vo veku 84 rokov. Od roku 1985 je po ňom pomenovaná ulica na Sídlisku KVP a na priečelí Vitézovho dvora na Hlavnej 40 (kde v posledných rokoch života býval) má pamätnú tabuľu s bustou. Odhalená bola v roku 1962, no keďže bol O. Hemerka považovaný za predstaviteľa cirkevnej hudby, vtedajšie stranícke orgány dovolili jej umiestnenie len v priechode domu. Až o 30 rokov neskôr, v roku 1992, bolo možné premiestniť túto tabuľu na priečelie domu.
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
