Len málokto zo superstaristov sa udržal „na hladine“ a neklesol na dno. O tom, kde sa nachádza Vierka Berkyová, či mnohí ďalší sa už dlho polemizuje. Iní, ako napríklad Katka Koščová, Peťo Cmorik, či Miro Jaroš si naopak našli miesto vo svete hudby. S Mirom sme sa pred časom stretli na košickej módnej prehliadke návrhárky Silvie Luce. To bola príležitosť vyspovedať ho o jeho živote, práci a trochu aj zo súkromia.
Keďže Miro spieval na módnej prehliadke, zaujímalo nás, aký má vzťah k móde. „Veľmi pozitívny. Som človek, ktorý má rád módu, ak nie je všedná ale je niečím výnimočná. V mediálnej sfére, v ktorej pracujem, sú nejaké tie módne výstrelky povolené. To mi vyhovuje.“ Poradcov pri obliekaní a nakupovaní oblečenia Miro nepotrebuje. Oblieka sa tak, ako to sám cíti. „Poznám, ak mi niečo vôbec nesedí. Žiadne šiltovky, klobúky, problém mám zohnať aj okuliare. Viem, že mi sedia košele. Necítim sa dobre v obleku a preto sa vyhýbam akciám, kde je nutné byť konzervatívny.“
Miro je známy svojim vzťahom k Izraelu. Keďže vieme, aká je tam u mužov bežná móda, zaujímalo nás, či niečo z nej vyskúšal. „Skúšal som napríklad také tie veľmi tenké nohavice, ktoré sa tam nosia. Človek má pocit, že má na sebe Cisárové nové šaty, nezvykol som si na ne,“ smeje sa.
Nepočujúci „počuli“
Mnohým ľuďom utkvel Miro v poslednej dobe v pamäti ako človek, ktorý umožnil nepočujúcim sledovať hudobný program. Reč je o slovenskom kole súťaže Eurovision Song Contest 2010, na ktorom sa prezentoval skladbou „Bez siedmeho neba“, doplnenou o posunkovú reč. „Prihlásil som sa preto, aby som ľuďom ukázal, akú hudbu teraz robím. Moje ambície vôbec neboli dotiahnuť to do finále v Oslo. Bral som to ako prezentáciu, lebo žiaľ, žijeme v takej dobe, kedy možností prezentovať svoju hudbu na televíznych obrazovkách je skutočne málo. Samozrejme, tu nepočítam hudobné stanice. Mojim favoritom bola od začiatku pieseň 'Horehronie'. Poslal som dokonca Kristíne esemesku. Vedel som, že má všetko, čo víťaz má mať. Preto som bol šťastný, že sa mi podarilo pieseň 'Bez siedmeho neba' odspievať maximálny počet krát.“
Spevácke prevedenie nadchlo ľudí o to viac, že bolo doprevádzané nepočujúcimi, ktorí skladbu prekladali do posunkovej reči. Počas súťaže bola medzi mnohými ľuďmi Mirova pesnička označovaná za nádejnú aj vďaka novému prvku. „Pre mňa bolo úžasné hlavne to, že som dostával maily od nepočujúcich ľudí, ktorí prvý krát mohli rozumieť zábavnému programu. Toto bolo pre mňa omnoho viac ako prípadný postup. Mal som pocit, že to poslanie, ktoré som pre ľudí mal, sa splnilo. Po prvý krát hudba spojila počujúcich s nepočujúcimi. Myslím, že to je poslanie hudby. Šíriť niečo, nejaké posolstvo medzi ľudí. „
Posunkovú reč, ktorá bola použitá, predtým Miro neovládal. Začal sa ju učiť až pred vystúpením v TV. „Nápad som dostal po tom, ako sme od režiséra dostali úlohu odprezentovať pesničku v inom podaní ako bude v TV. Rozmýšľal som a potom som si povedal, že pôjdem po texte: Môžem byť hluchý, nemý, slepý... A takto mi napadla posunková reč. Peťo, huslista z mojej kapely mal kamarátku Izabelu, ktorá ovláda posunkovú reč a naučila nás to. Tam sa teda zrodil nápad vystúpiť s posunkovou rečou v televízii.“
Miro sa nevie vo všetkom dorozumieť posunkami, učil sa iba refrén piesne, a niekoľko bežných slov navyše. „Tá reč nie je ani tak ťažká, ťažšie pre mňa bolo sa zosynchronizovať. Dlhú dobu som sa učil naraz spievať aj posunkovať.“ V posunkovej reči stačí nepatrný pohyb inam a človek „povie“ niečo celkom iné. Aj takúto skúsenosť má Miro. „Slovo 'to' sa ukazuje ukazovákom, vodorovne, dlaňou hore. Ukazoval som to zo začiatku naopak, dlaňou dole, čo v posunkovej reči znamená vulgarizmus. No našťastie ma na to hneď upozornili,“ smeje sa pri spomienke na túto príhodu.
Okrem spomínanej piesne sa v slovenských rádiách a hudobných staniciach hráva pieseň „Na dne mora“. Duet Mira a Petry Humeňanskej, v origináli naspievaný izraelským spevákom Idanom Reichelom. „Na dne mora“ je coververziou jeho piesne „Boi“. V klipe, ktorý sa natáčal „na dne mora“, sa Petra mení na morskú pannu. Unikátne technológie, ktoré boli použité napríklad vo filmoch „Sin City“, či „Hviezdne vojny“, zložité postprodukčné práce a originálna idea z neho podľa tvorcov robia najdokonalejší klip na Slovensku. „Vznikal dva mesiace u nás aj v USA. Cena videoklipu sa vyšplhala do výšky 126 tisíc eur a touto sumou patrí momentálne k najdrahším klipom na Slovensku,“ vraví Miro. „Klip robila profesionálna spoločnosť. Pracuje tam skvelý režisér Martin Hudák, s ktorým sme zrealizovali našu spoločnú predstavu. Všetky ryby a žraloky, čo plávali okolo nás, sa robili postprodukčne. Myslím si však, že hodnotu klipu nerobí jeho cena.“
Na klipe si tvorcovia dali skutočne záležať. Okrem Mira a Petry sa v ňom objavuje aj perkusionista z Afriky, huslista či klavírista, hrajúci na starom klavíri. Niekoľko scén pochádza zo sushi baru v USA. A navyše bol z Chorvátska dovezený kamión mušlí. „Moje predstavy o klipe sa viac menej podobali s režisérovými, no nemal som potuchy, ako to chce spraviť tak, aby scéna, ktorú sme natáčali v kultúrnom dome na druhom poschodí, vyzerala ako pod vodou. Keď som videl výsledok, zmohol som sa iba na jedno stručnú 'Wow!' Stálo to skutočne za to.“
Superstar
Všetky tieto zážitky a skúsenosti by Miro možno nemal, keby nebolo Superstar. Zúčastnil sa prvej série a nás zaujímalo, ako svoju účasť hodnotí po rokoch. „Superstar mi dala meno, ale vzala mi súkromie. Pomohlo mi to v tom, že ľudia vedia, kto som. Presadiť sa na hudobnej scéne je dnes veľmi ťažké, teda v tom vidím výhodu. Ja som hudbou žil do detstva. Písal som texty i spieval. Neskôr som odišiel do Anglicka pracovať, aby som mal peniaze na nahratie demo albumov. Neskôr som zas šiel do Izraela. Vrátil som sa iba kvôli Superstar. Napriek tomu, že som už roky robil hudbu, dovtedy sa mi nepodarilo získať nahrávaciu zmluvu. Pomohla mi až spomínaná súťaž. V podstate som vlastne rád.“
Život počas prvej série súťaže bol pre finalistov ťažší, v porovnaní s ďalšími ročníkmi. Keďže súťaž bola na trhu lastovičkou, neznámi ľudia mali zrazu kopec fanúšikov a bol o nich obrovský záujem. Miro tvrdí, že teraz je rád, že je toto všetko už za ním. „Teraz žijem taký normálny život. Napríklad chodím si do práce. Pracujem na marketingu v jednej internetovej spoločnosti. A popri tom robím to, čo ma baví. Hudbu. Po Superstar to je na jednej strane dobré v tom, že mi to pomohlo zviditeľniť sa. Ale na druhej, človek musí viac makať a pracovať na sebe, aby ho ľudia nebrali iba ako produkt sezónnej šou.“
Hoci sa to po tejto stránke zmenilo a novinári ho už nenaháňajú ako kedysi, je jasné, že Miro sa dostal do povedomia ľudí. A čím je známejší, tak aj do povedomia bulváru. A práve ten dokáže svojej „obeti“ občas poriadne „osladiť“ život. Aj Miro sa s ním „zoznámil“ dosť drsným spôsobom. Po Superstar rozvŕtal jeho vzťah s Katkou Koščovou, neskôr, sa o ňom písalo, že je gay a mnoho iného. Ani bežnému človeku by to nebolo príjemné, o to horšie je, že tí známejší si musia zachovať chladnú hlavu. „V takom rozsahu ako to bolo počas Superstar, to už nepríde. A to ma teší. Keď chce byť človek v šoubiznise, musí si zvyknúť na to, že to prináša nielen pozitívne veci, ale aj negatívne. A tým je, žiaľ, veľký zásah do súkromia. Bulvár niektoré veci nadnesie č domyslí si a pritom vôbec nie sú pravdivé. Alebo ich podá dvojzmyselne. Od toho sa odvíjajú ďalšie články, ktoré verejnosť, neznalú veci, mätú. Človeku, ktorého sa týka, to zbytočne škodí. Voči tomuto som sa však už obrnil. Superstar bola pre mňa veľká škola života.“
Miro priznáva, že sa dosť naučil aj pri vzťahu s Katkou. Bol mediálne prepieraný a popísalo sa o ňom dosť hlúpostí. „Boli sme tak ústretoví k novinárom, že sme ich dokonca pozvali do bytu. Z toho vzniklo toľko vykonštruovaných článkov, neprávd a lží, keď sme sa potom rozchádzali. Odvtedy som si povedal, že citový vzťah je niečo posvätné a patrí dvom ľuďom. Pred tým sú dvere zatvorené.“
Vrah, násilník a travič
Pred pár dňami si mohli diváci vychutnať Mira aj v inej - hereckej polohe. Oslovili ho totiž tvorcovia seriálu Prvé oddelenie. Miro hovorí, že sa v prvom rade zasmial na tom, ako má jeho postava vyzerať. „Bolo tam napísané: Juraj Zvara, 33 ročný, nabúchaný športovec, balič žien, majiteľ fitnescentra, násilník,“ smeje sa. „Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť. Keď som prišiel na 'plac', mal som zahrať scénu, kde sa na svoju obeť vyrútim a chcem ju zvádzať. Režisér mi stále hovoril: 'Tebe to vidno na očiach, že si strašný dobrák. Musíš byť zlý...' Som teda zvedavý ako to bude vyzerať. U nás, v malej dedinke v Tepličke nad Váhom, ľudia veria všetkému, čo sa blysne v televízii. Moja mama už teraz zalamuje rukami, že budú na ňu ukazovať, že jej syn je násilník a sedí v base na 12 rokov za vraždu a znásilnenie. Dúfam, že ten môj herecký výkon bol tak zlý, že som nikoho nepresvedčil o tom, že taký skutočne som,“ smeje sa Miro pri spomienke na svoj herecký debut.
Medzi jeho tohtoročné hudobné plány je zaradený aj ďalší, v poradí tretí album. „Chcem nahrať dobrý album. Dávam si na ňom záležať a pesničky stále upravujem. To je pre mňa momentálne priorita. Verím, že keď človek na sebe pracuje a maká, raz sa mu to vráti,“ myslí si Miro. V týchto dňoch vydáva nový letný singel „Dole hlavou“. Verí, že si prerezí cestu do všetkých slovenských rádií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
