"Každý rok na jar mám veľké problémy s alergiou," píše naša čitateľka. "Beriem na to aj lieky. Zaujíma ma, či náhodou nemá Správa mestskej zelene (SmZ) nejaký ozdravný program, na základe ktorého by postupne vyrúbavala alergénne stromy v meste a nahrádzala ich menej alergénnymi druhmi. Existuje nejaký zoznam druhov stromov, ktoré vyvolávajú alergie?"
O odpoveď sme požiadali Správu mestskej zelene (SmZ) v Košiciach. "V našej flóre môžeme nájsť približne 300 druhov voľne rastúcich bylín, tráv a drevín vyvolávajúcich peľovú alergiu," informoval nás František Tampl, riaditeľ SmZ. "Keďže pacienti sú alergickí na rôzne druhy rastlín, tento počet je každoročne zvyšovaný, a preto nie je možné určiť všetky rastliny, ktoré sú skutočne alergénne."
Polinóza (alergická reakcia na peľ) patrí medzi inhalačné alergie, t. j. choroby, pri ktorých vstupnou bránou alergénu sú dýchacie cesty. Je to najčastejšie alergické ochorenie. Odhaduje sa, že na polinózu trpí 15 % dospelej populácie. Ide o sezónne celkové alergické ochorenie spôsobené precitlivenosťou na peľové zrná. Túto precitlivenosť u ľudí spôsobujú kvitnúce druhy rastlín, pre ktoré je kvitnutie najdôležitejším životným procesom pre zachovanie druhu. Zvýšené alergické reakcie u ľudí sú spôsobované vtedy, keď sa tieto druhy nachádzajú vo veľkých skupinách a na malých priestranstvách. Najväčšiu časť alergénnych druhov netvoria dreviny, ale trávy a byliny, preto hlavná starostlivosť vedúca k zníženiu alergií v mestách spočíva v starostlivosti o trávnaté plochy, a to včasným a opakovaným kosením. SmZ zabezpečuje kosenie v siedmich mestských častiach, na sídliskách 3-krát ročne, pri hlavných komunikačných ťahoch 6-krát ročne, historické centrum 9 až 10-krát ročne a Mestský park 5-krát ročne.
"Celoplošný výrub alergénnych druhov drevín nie je možný (Zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002 prísne stanovuje podmienky výrubu drevín) ani potrebný," pokračuje F. Tampl. "Ak sa v meste vyskytujú alergénne dreviny, ale inak sú zdravé, neodporúča sa ich výrub, lebo plnia mnoho iných, pre ľudí dôležitých funkcií. Napríklad zachytávajú vlahu, zvlhčujú ovzdušie a zachytávajú prachové častice, ktoré sa podieľajú na vzniku samotných alergií."
Tzv. pelenie drevín trvá približne mesiac a okrem tohto obdobia väčšiu časť roka plnia všetky, aj pre ľudí, dôležité funkcie. Každý druh má svoju životnosť a po jej uplynutí je možné tieto dreviny odstrániť (Zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny) a nahradiť už nealergizujúcimi, resp. slabo alergizujúcimi druhmi drevín. "V súčasnosti je vypracované ´Usmernenie Ministerstva životného prostredia SR k alergizujúcim drevinám´. V ňom sú stanovené podmienky výsadby drevín a starostlivosť o ne, aby sa čo najviac znížili ich alergénne účinky v našich mestách. Taktiež odporúčania na náhradnú výsadbu za odstránené dreviny." SmZ realizuje náhradnú výsadbu a prebierky v zmysle tohto ´usmernenia´, teda s čo najmenším využívaním príliš alergénnych drevín.
"Štatistiky uvádzajú, že každý piaty človek je na niečo alergický. Ak by sme mali vyhovieť každému, zostala by nám len vybetónovaná plocha. A namiesto toho, aby sa situácia alergikov zlepšila, udusili by sme sa prachovými časticami. Mali by sme si preto uvedomiť nevyčísliteľnú cenu veľkých stromov v meste. Uhynutie a odstránenie každého z nich je obrovská škoda, ktorú ťažko nahradíme," dodal na záver F. Tampl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
