So slnkom nad hlavou, vetrom vo vlasoch a za zvukov morských vĺn, pravidelne vsakujúcich do piesčitej pláže. Jednoducho v raji. O tom, že takéto miesto nemusí byť iba v sne, sa presvedčila aj Košičanka Alena. Svoje „áno“ s priateľom Romanom si začiatkom apríla povedali na jednom zo Seychelských ostrovov po tom, ako sa o tejto možnosti dočítali práve v Košickom večeri.
Keď Alena spoznala Romana, bola to láska na prvý pohľad. Chodili spolu tri roky a po nich prišli na to, že bez seba nemôžu žiť. Alena sa k Romanovi nasťahovala a po roku obaja dospeli k názoru, že je načase dať ich spolužitiu právnu podobu. Jednoducho povedané, zorganizovať svadbu a vyhovieť tak rodičom. Patrili do tzv. starej školy a dovtedajší spoločný život ich detí „na divoko“ im trochu prekážal...
„Dohodnúť sa na svadbe bola jedna vec a zrealizovať ju druhá,“ spomína Alena na problémy s kolotočom príprav. „Neznášam dopredu nalinkovaný program, ktorý aj tak vypáli inak, pripitých svadobčanov a plačúce mamy, ktoré neustále pripíjajú novomonželom na šťastný život. Takých svadieb, kde sa novomanžel po polnoci opil a ovracal nevestu, som v rodine zažila aspoň päť a vždy som si vravela, že ja takú určite mať nesmiem. Chcela som všetko inak, aby to bol skutočne ten nezabudnuteľný deň v mojom živote.“
Vybrali si Seychely
Keď sa Alenin svadobný deň začal rysovať nielen v jej predstavách, ale ako udalosť roka aj v kalendári, inšpiroval ju príbeh istej Košičanky opísaný pred rokmi v Košickom večeri. Tiež sa nechcela vydať ako všetky jej rovesníčky, ale túžila po ničom výnimočnom. Sen sa jej splnil romantickou svadbou na ostrove Mauritius. Najprv si tam s partnerom povedali „ÁNO“ a potom prežili nádherný týždeň, považovaný za akúsi svadobnú cestu. Alena si uvedomila, že to je presne to, čo chce v súvislosti so svadobným dňom zažiť aj ona. Mať obrad pri mori a po ňom sa vykúpať v priezračnej vode, v náručí svojho manžela.
„Hoci Roman mojou myšlienkou nebol zo začiatku nadšený, napokon to nechal na mňa. Sadla som si teda k internetu i telefónu a po chvíli som sa dopracovala ku kontaktu na cestovnú kanceláriu, ktorá také svadby organizuje v Čechách i na Slovensku,“ pokračuje Alena v spomienkach. Dozvedela sa, že svadobný obrad sa dá vykonať na viacerých miestach. Napríklad na Maledivách či ostrovoch Mauritius alebo Seychely. Symbolickú svadbu je možné zorganizovať aj v Polynézii, na ostrovoch Tahiti a Bora Bora, no nemôže byť právoplatne uznaná, lebo by šlo o cudzincov. Je vhodná skôr pre páry, ktoré už manželstvo uzavreli doma a teraz majú v pláne zažiť romatickú reprízu. „Naša voľba padla na Seychely a hotel, ktorý leží na najväčšej pláži ostrova Mahé,“ pokračuje Alena. „Po dohode s Romanom som sa rozhodla, že prípravu svadby a celého pobytu nechám na cestovku. Jednoducho sme v tento dôležitý deň i po ňom nechceli prežívať stresy a strachovať sa, či máme v poriadku letenky, kto nás odvezie z letiska, kde si dať potvrdiť doklady a podobne. Stačilo, keď som v cestovke načrtla, o čo mám v rámci pobytu záujem, a tým sa to pre mňa skončilo. Jednoducho povedané, objednala som svadbu na kľúč...“
Podľa Aleny je s prípravami na svadbu dobré začať najmenej mesiac pred odletom. Dá sa to stihnúť aj rýchlejšie, ale mohlo by to byť finančne náročnejšie. Budúcim mladomanželom treba notársky overené a súdnym prekladateľom do anglického alebo francúzskeho jazyka preložené viaceré dokumenty. Rodné listy, cestovné pasy a pre tých, ktorí už jedno manželstvo absolvovali, aj doklady o rozvode. Tieto všetky písomnosti by mali úrady na Seychelách dostať najneskôr dva týždne pred svadbou. V opačnom prípade zaplatia snúbenci miestnym úradníkom akýsi „urýchľovací platok“. Originály všetkých spomínaných dokumentov je dobré vziať so sebou.
Prišli do raja
„Samozrejme, naši rodičia a hlavne mamy, veľmi zle znášali fakt, že svadobný obrad budeme mať kdesi na opačnej strane zemegule a bez nich,“ spomína Alena na jediné „problémy“, ktoré v súvislosti s prípravou svadby mali. „Niekoľkokrát sa nám to snažili vyhovoriť, no keď prišli na to, že najmä ja som definitívne rozhodnutá, rezignovali. Ktosi síce navrhol, že by letel s nami, no napokon pochopil, že by bol nadbytočný...“
Let z Viedne na Seychely trval 11 hodín. Alenu s Romanom čakal nielen časový posun, ale rozdielnosť svetov si všimli už počas pristávacieho manévru. Kým pri odlete zo Schwechatu za sebou nechali obrovskú betónovú plochu letiska, blížiac sa k ostrovom mali obavy, či sa pilot vôbec trafí na dráhu. Svojimi parametrami totiž pripomínala väčšiu poľnú cestu. „Naše prvé kroky viedli do hotela a potom k moru. Bolo to niečo nádherné. Ak som si niekedy predstavovala raj, tak vyzeral presne tak. Na asi kilometrovej piesočnatej pláži, ktorú po celej dĺžke lemovali palmy, sme stretli iba pár ľudí. Teda žiadne davy rekreantov, ako som videla v Chorvátsku či v Grécku. Kto chcel súkromie, vybral si ktorýkoľvek kúsok pláže a nikto ho nerušil. Aj my sme si niekoľkorát iba tak sadli a neveriacky sa obzerali okolo. Nikdy na ten prvý kontakt s ostrovom nezabudnem.“
Než nadišiel okamih, kvôli ktorému na ostrov prišli, Alena s Romanom si užívali tri nádherné dni. Buď absolvovali niekoľko vychádzok do okolia, kúpali sa v mori, alebo len tak sedeli na verande hotela a vychutnávali si nádherné chvíle. Z vychádzok do okolia si spomenula na starú loď, na ktorej sa údajne kedysi plavili piráti. Teraz stála na súši, podopretá doskami, a pod improvizovanou strieškou, aby ju tak neničilo slnko a dážď. Využitie našla ako jedna z miestnych atrakcií pre turistov.
Po troch zoznamovacích dňoch sa snúbenci stretli s agentkou cestovky. Prešla sa s nimi po okolí hotela, aby si vybrali miesto, kde chcú mať obrad. Alena s Romanom si vybrali miesto priamo nad morom, ktoré im pripadalo oveľa romantickejšie, než pôvodne zvažovaný záhradný altánok. „Hoci väčšina hotelov má vlastné altánky, kde sa obrady konajú, klienti si môžu vymyslieť čokoľvek a personál to splní. Obrad sa môže uskutočniť aj priamo na piesočnatej pláži, hoci tam hrozí trochu rušnejšie okolie, alebo aj na loďke. Samozrejme, to už si treba priplatiť. Miesto, ktoré si klient vyberie, personál hotela vyzdobí kvetmi, palmovými listami i pestrofarebnými stužkami.“
Kuriózne je, že personál vypomôže aj vo funkcii náhradných svedkov. Je totiž zrejmé, že väčšina snúbencov si svojich neprivezie, a tak ich ktosi z recepcie či cestovnej kancelárie ochotne zastúpi. Inak tomu nebolo ani v prípade Aleny s Romanom. Tí si dohodli za svedkov práve dievčinu z recepcie a agentku z cestovky.
Vrátia sa traja?
„Obrad sme stanovili na štvrtý deň pobytu,“ blíži sa Alena k najdôležitejšiemu okamihu. „Ako svadobné som si priamo na ostrove požičala jedny nádherné šaty s odnímateľnou vlečkou a závojom. Roman mal klasický oblek, ktorý si priniesol zo Slovenska. Samozrejme, vyzdobení sme boli pestrofarebným náhrdelníkom z tropických kvetov a z rovnakých kvetov som mala svadobnú kyticu.“
Hoci Alena vraj nepatrí medzi prehnane romatické typy, pri obrade mala slzy na krajíčku. „Na terase, ktorá bola iba pár metrov od výbežku mora, nás bolo asi 40. My dvaja s Romanom, dve svedkyne a muž, ktorý nás sobášil, za nami si na stoličky posadalo vyše 30 zvedavcov. Obrad trval asi 10 miút, počas ktorých ten muž hovoril čosi o láske, šťastí a porozumení. Po slávnostnom Yes, ktoré zaznelo dvakrát, a niekoľkých podpisoch sme sa s Romanom stali manželmi. Po obrade nás však nečakala hostina a bujaré oslavy až do rána, na aké sme v našich zemepisných šírkach zvyknutí. Len úžasné more a leňošenie na pláži...“
Slováci síce videli pri iných obradoch asistovať aj miestneho kameramana, oni si ho neobjednali. Stačil im vlastný fotoparát, ktorým zachytili nielen väčšinu svojho pobytu, ale aj samotný obrad. Vypomohol im akýsi Poliak, ktorý so snúbenicou pricestoval s rovnakým cieľom. On asistoval im a Roman mu službu na druhý deň oplatil. „Nielen romantická večera a šampanské nám večer pripomenulo, aký významný deň máme za sebou. Hotelový personál nám vyzdobil celú izbu kvetmi a na stole sme našli tortu. Takmer do polnoci sme šantili na pláži, naháňali kraby a počítali hviezdy. Bol to najkrajší svadobný večer, aký som si mohla priať.“ A hoci to Alena vyslovenene nepovedala, určite bola nezabudnuteľná aj svadobná noc...
Keď sa obaja na druhý deň prebudli, pred sebou mali ešte celý týždeň v seychelskom raji. Hoci mali naplánovaných niekoľko výletov, napokon sa takmer nepohli z pláže. Teda takmer. Ako svadobný dar totiž dostali výlet s potápaním v rybej rezervácii. „Veľmi sa nám tam nechcelo, no napokon sme šli a dokonca vstali už o šiestej ráno. Pred hotelom nás naložili do mikrobusu a odviezli do prístavu, kde už čakala malá motorová loď. Asi po hodine plavby po otvorenom mori sme odrazu zastali na mieste, kde mala voda nádhernú tyrkysovú farbu a okolo člna krúžili húfy pestrofarebných rybiek. Dostali sme šnorchle, a keď sme sa ponorili, musela som sa premáhať, aby som od úžasu nehíkala. Bolo to niečo nádherné a boli sme radi, že sme ten výlet neodmietli. Jediné, z čoho som mala trochu strach, bola predstava, že odrazu odkiaľsi pripláva veľký žralok a prehltne ma na obed. Nič také sa však nestalo a po výbornom obede na nejakom menšom ostrove sme sa podverečer vrátili do hotela. Unavení ako po výstupe na Gerlach, ale šťastní a nadšení z toho, čo sme videli a zažili.“
Po týdni leňošenia sa novomanželia museli s rajom rozlúčiť a vrátili sa do reality. Doma to chvíľu trvalo, kým bolo ich manželstvo úradne platné, lebo ho bolo treba legalizovať. Nebolo to nič komplikované, stačilo predložiť notársky overený a preložený seychelský doklad o svadbe. Až keď dostali slovenský sobášny list, boli definitívne svoji. „Keďže budú pre nás Seychely do smrti pamätným miestom, S Romanom sme sa rozhodli, že si tam vyrazíme každých päť rokov. Dúfam, že nabudúce už pocestujeme traja. Povráva sa totiž, že Seychely sú obzvlášť plodným miestom na zemi...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
