KOŠICE. Mesto Košice prehralo ďalší spor o 700 hektárov pozemkov, ktoré muselo v rámci reštitúcií vlani vrátiť obci Sokoľany. Krajský súd v Košiciach minulý týždeň zamietol jeho žalobu proti postupu katastra a opäť v plnom rozsahu potvrdil rozhodnutie v prospech obce.

Nekonečný príbeh

Samospráva Sokolian víta verdikt súdu. "Po nekonečnom počte odvolaní a dovolaní sa opäť potvrdilo, že mesto nemá v rukách žiadne argumenty, ktoré by dokázali súdy presvedčiť, že jeho nároky sú opodstatnené," konštatuje starosta Tomáš Suchý.

Spor o pozemky sa ťahá trinásty rok. Najvyšší súd v marci minulého roku definitívne zastavil konanie. Mesto sa však nemieni vzdať. S pozemkami totiž prišlo aj o ročný príjem z daní vo výške približne 1,3 milióna eur (takmer 40 miliónov Sk).

"Mesto Košice trvá na svojom nároku a doterajšie rozhodnutia súdov a katastra nepovažuje za správne. V rámci súdnych konaní využije všetky opravné prostriedky, aby preukázalo svoj právny nárok a v tomto súdnom spore uspelo," uviedol hovorca košickej radnice Jaroslav Vrábeľ.

Košická samospráva sa chce dovolať svojich práv aj na ústavnom súde. Ako uviedol jej právny zástupca Daniel Adamčík, ústavnú sťažnosť, v ktorej sa domáha práva na spravodlivé prerokovanie veci nezávislým súdom bez zbytočných prieťahov, podali v máji minulého roku. "Ústavný súd vo februári tohto roku rozhodol o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Každú chvíľu čakáme na doručenie rozhodnutia."

Náprava krívd

Bývalý režim odsúdil Sokoľany na zánik. Krajský národný výbor v Košiciach v roku 1981 bez súhlasu obyvateľov rozhodol, že prekreslia hranice katastrov. Na pozemkoch predkov dnešných obyvateľov postavili železiarne. V dedine pod železiarenským komínmi platila tridsať rokov stavebná uzávera, príjmy z daní putovali do mestskej kasy.

"Z jazierka sa stalo odkalisko, pstruhový potok sa zmenil na mŕtvu stoku, ľudia si nemohli opraviť ani len plot. Keby sme žili v právnom štáte, súdy už dávno mali rozhodnúť v náš prospech. Našťastie, nevzdali sme to, nakoniec sme sa predsa len dočkali nápravy krívd, ktoré na nás napáchal socializmus," teší sa starosta.

Mesto však tvrdí opak: Zmena hraníc katastrálnych území v roku 1981 sa udiala v súlade so zákonmi, ktoré boli v tom čase platné.

Vrátením pozemkov sa Sokoľany stali jednou z najbohatších obcí na Slovensku. V porovnaní s predvlaňajšími príjmami vo výške okolo 266-tisíc eur (približne 8 miliónov Sk) poputovalo vlani z daní firiem sídliacich na obecných pozemkoch do pokladnice o 733-tisíc eur (22 miliónov Sk) viac.

Peniaze neprejedia

Sokoľany potrebujú peniaze ako soľ. Samospráva pripravuje projekt na výstavbu kanalizácie a čističky odpadových vôd, zrekonštruovala základnú školu a dom smútku, opravuje kultúrny dom a obecný úrad, chystá výstavbu relaxačno-športového centra, širokopásmovej optickej siete, šesťdesiat dôchodcov bude oddychovať v Bardejovských kúpeľoch.

"Doteraz sme neboli schopní finančne participovať na projektoch financovaných z fondov Európskej únie. Situácia sa ale zmenila. Aj banky sú ústretovejšie, keď preukážeme svoje príjmy. Napriek finančnej kríze postupne môžeme naštartovať rozvoj obce na najbližších sto rokov," hovorí starosta.

Skvelá budúcnosť má však aj odvrátenú tvár. Časť obyvateľov brojí proti starostovi a zastupiteľstvu, medziľudské vzťahy sú napäté. "Keď sme boli chudobní, stačilo jednoducho povedať: Nie sú peniaze. A každý bol spokojný. Teraz chce zrazu každý všetko a ihneď. Rýchlo sme zabudli, ako sme tu desaťročia žili, že peniaze nemôžeme naraz prejesť. Niekedy mám pocit, že nám vytúžené víťazstvo viac uškodilo, ako pomohlo."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári