Vďaka takým darcom sa nielen študenti, ale aj lekári z klinickej praxe môžu zdokonaľovať vo svojej práci, čo im v konečnom dôsledku pomáha zachraňovať životy. Ako proces darcovstva prebieha i ako sa z tela stane študijná pomôcka, nám prezradila prednostka Ústavu anatómie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prof. MUDr. Darina Kluchová, PhD.
Málokto si uvedomuje, že študenti medicíny pracujú so skutočnými mŕtvymi telami už roky. Je to nutnosť. Z učebníc sa dozvedia teóriu, no to, ako vyzerá skutočné ľudské telo zblízka, si nemajú možnosť vyskúšať inak, ako v pitevni. Košický ústav anatómie používal dlhé roky telá na výučbu medikov prostredníctvom získavania tzv. nevyzdvihnutých tiel. Išlo najčastejšie o ľudí, ktorí zomreli a nikto sa k nim neprihlásil. V minulosti darovali ústavom telá zosnulých aj chudobní príbuzní, ktorí si ich nemohli dovoliť pochovať z ekonomických dôvodov.
„Donedávna sa pracovalo najmä s nevyzdvihnutými telami z takzvaných starobincov. Išlo o starých ľudí, ktorých sa ich rodina po smrti zriekla a o ich pohreb sa nemal kto postarať. Postupne sa však začal uvádzať do praxe program darovania tiel, ktorý umožňuje legislatívnou formou darovať telo ešte za života darcu,“ vysvetľuje prof. Kluchová. V USA, ako aj v ďalších západných európskych krajinách sa správnou propagáciou dosiahlo to, že ľudia začali sami počas života podpisovať súhlasy s tým, aby bolo ich telo použité na študijné vedecké účely. „V USA sa z toho pomaly stala akási móda a americké univerzity majú v súčasnosti naozaj dostatok tiel.“
Hlavným mottom, ktoré by mali potenciálni darcovia mať na pamäti, je to, že budú užitoční a ľudstvu prospešní aj po smrti. Mnohí sa na darcovstvo pozerajú s nevôľou aj preto, že majú nepríjemný pocit z toho, ako bude vyzerať starostlivosť o ich telo. „Na našom ústave si vážime taký šľachetný čin, ako je darovanie tela. Preto sa k nemu správame s úctou, ktorá mu prináleží. Máme tu profesionálne vyspelých laborantov, ktorí sa o tieto telá starajú a ktorých nám závidia nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Ich precízna práca a profesionálny, ale aj ľudský prístup nám zabezpečujú vysokú hygienickú úroveň aj dodržiavanie etických noriem.“ V košickom ústave zatiaľ nemajú taký počet tiel, ako by potrebovali. Jedným z dôvodov bude zrejme nedostatočná informovanosť obyvateľstva. Druhým je fakt, že na Slovensku je spoločnosť v tejto oblasti stále konzervatívna. Určite svoju úlohu zohráva aj náboženský svetonázor. Najmä staršia generácie nepripúšťa, že by ich telo skončilo inak, ako v zemi na cintoríne.
Kadávery (mŕtve telá) slúžia v ústavoch anatómie najmä ako praktická učebná pomôcka pre študentov medicíny. „Vedomosti, ktoré nadobudnú pri týchto cvičeniach z anatómie, nezískajú zo žiadnych kníh, ani trojrozmerných počítačových programov. Je dôležité, aby študent mal bezprostredný kontakt so skutočným ľudským telom a mohol si jednotlivé štruktúry aj ohmatať,“ tvrdí prof. Kluchová. V tomto smere je košická lekárska fakulta na špičkovej úrovni a kvôli kvalitnej anatomickej výučbe ju vyhľadávajú aj mnohí zahraniční študenti. „Ide napríklad o zahraničných študentov z krajín, v ktorých je používanie kadáverov na výučbu medicíny z rôznych, najmä religióznych príčin zakázané. Snažia sa preto aspoň na isté obdobie štúdia dostať k nám, aby si to vyskúšali v praxi. Myslím si, že naša výučba je v súčasnosti na vysokej profesionálnej úrovni, čo môžem potvrdiť aj po porovnaní s výučbou, ktorej som sa zúčastnila na zahraničných stážach.“
Prof. Kluchová po ukončení štúdia medicíny začínala svoju profesionálnu dráhu ako klinická lekárka, neskôr sa venovala výskumnej činnosti v oblasti nervového systému. Svoje skúsenosti z oboch disciplín sa rozhodla zúročiť výučbou študentov medicíny. Prax si obohatila pôsobením na univerzitách v San Franciscu v USA, či Cambridge vo Veľkej Británii. Jej pozícia je kuriózna. Ako lekárka totiž kariéru začínala tam, kde život vzniká - na gynekológii. V súčasnosti však prichádza v práci do styku najmä s „nebožtíkmi“. Na „anatómii“ pracuje už 20 rokov.
Podmienky darovania
Podmienky, ktoré musia darcovia tela spĺňať, nie sú nijako prísne. „Napíšu písomné vyhlásenie o tom, že svoje telo po smrti darujú na študijné a výskumné účely. Toto vyhlásenie musí byť overené notárom. Darovanie tela je anonymné, meno darcu neposkytujeme na zverejnenie nikomu. Darca, aj ten potenciálny, ak má nejaké otázky, nás môže kedykoľvek kontaktovať. Zodpovieme mu ich.“ Ďalšie podmienky, ktoré musia mŕtve telá používané na medicínsku výučbu spĺňať, sú už zdravotného charakteru. Je dôležité dbať napríklad na to, aby študentov či lekárov, pracujúcich s kadávermi, nič neohrozovalo. Telo, s ktorým budú pracovať, nesmie byť infikované napr. HIV či tuberkulózou.
Postup, s akým sa po smrti s darovaným telom zaobchádza, je zaujímavý a pre niekoho možno prekvapujúci. „Darované telo k nám prichádza do 24 hodín po smrti. Následne sa cievy prepláchnu, prečistia od krvi. Potom je do nich vstreknutý konzervačný roztok. Takto upravené telo sa potom vcelku uloží do ďalších konzervačných roztokov na niekoľko mesiacov až rok. Až potom ho môžeme začať používať. Jeden kadáver sa môže využívať šesť alebo sedem rokov.“ V súčasnosti majú na košickom ústave anatómie 58 kadáverov. Ani to však nestačí, lebo sa môžu používať nielen na výučbu študentov, ale aj na vedecké účely. Preto platí „čím viac, tým lepšie“...
Pri štúdiu anatómie sa na kadáveroch študujú rôzne štruktúry, napríklad cievy, nervy, či vzťahy jednotlivých orgánov v hrudníkovej a brušnej dutine. Také náučné „pomôcky“ neslúžia len študentom medicíny. Niekedy si na nich prídu vyskúšať niečo nové alebo jednoducho detailnejšie prezrieť nejakú časť tela aj lekári z praxe. „Nedávno k nám opakovane prišiel chirurg z traumatológie. Mal operovať nohu pacienta po autonehode,“ spomína prof. Kluchová. „Poškodenie bolo rozsiahle a vyžadovalo si zásadné rozhodnutie pre správny postup pri operácii. Po tom, čo si u nás na kadáveri preštudoval jednotlivé štruktúry, ktoré súviseli s poškodením, operácia sa mu vydarila natoľko, že pacientovi nohu nielen zachránil, ale zdá sa, že sa plne obnovila aj jej funkčnosť. Dokáže i naďalej chodiť.“
Podobne sa na kadáveroch učia aj anestéziológovia, pre ktorých sa na ústave pravidelne dvakrát ročne usporadúvajú workshopy. „Lekári si trénujú napríklad prístup k cievam pod kľúčnou kosťou, ktorý je dosť zložitý a nebezpečný. Preto je dobre, že sa to takýmto spôsobom naučia,“ vysvetľuje prof. Kluchová. V zahraničí je na tréning lekárov a iné vedecké účely používaná väčšina darovaných tiel. Chybou je len to, že sa takým spôsobom rýchlejšie opotrebia, čím sa dostávame opäť k tomu, že košický ústav anatómie potrebuje čo najviac darovaných tiel.
Počas pitvy alebo praktickej výučby niekedy študenti či lekári objavia aj to, o čom človek ani jeho lekári počas života ani len netušili. „Stáva sa, že nájdeme vývojovú chybu o ktorej ten-ktorý človek počas života nevedel. Tiež zisťujeme, že jednotlivé štruktúry nie sú u jednotlivcov rovnaké. Takéto 'prekvapenia' či odlišnosti medzi jednotlivými pacientmi sú pre medikov dobrou školou. Je užitočné, keď si študenti uvedomia variabilitu jednotlivých štruktúr a skutočnosť, že ľudské telo môže mať aj odlišnosti.“
Zaručená anonymita
Nie každý študent znáša pohľad na mŕtve ľudské telo. „Mnohí majú tendenciu zakrývať svoj strach či nepríjemné pocity nemiestnym správaním alebo vtipmi.“ Niektorí reagujú nevhodnými poznámkami, iní sa úplne utiahnu a boja sa mŕtveho tela dotknúť. Také reakcie sú viac-menej prirodzené. „Celkové správanie študentov v pitevni a ich vzťah ku kadáverom sa snažíme ovplyvniť aj etickou výchovou. Počas prednášok a praktických cvičení im zdôrazňujeme dôležitosť úctivého správania voči kadáverom, ktoré akoby boli ich prvými pacientmi. Taká predstava študentom často veľmi pomôže a pozorujeme, že sa po čase z etického hľadiska správajú ako 'profesionáli'. To znamená, že sú ku kadáverom šetrní a pristupujú k nim so všetkou vážnosťou a úctou.“ Nie všetci študenti sú však fyzicky pripravení zvládnuť takú výučbu. „Najmä ranné pitvy bývajú nepríjemné,“ tvrdí prof. Kluchová na základe dlhoročnej praxe. „Ojedinele sa stane, že niektorý študent pocíti nevoľnosť. Po čase si však všetci zvyknú, preváži ich potreba naučiť sa dôležité štruktúry tela a túžba byť dobrým lekárom.“
Niektorým darcom niekedy prekáža istá strata intimity a to, že si ich nahé telo budú prezerať cudzí ľudia. Mali by chápať, že ide len o čisto vedecký princíp. Ich telo neuvidí oko nikoho iného, než odborníka. „Študenti majú prísny zákaz natáčaní videa či fotenia. Nikto sa teda nemusí báť, že sa fotky jeho mŕtveho tela ocitnú napríklad na internete,“ tvrdí odborníčka. Pitva je intímnym úkonom, ktorý sa drží prísnych etických pravidiel. Verejné pitvy neexistujú, zúčastniť sa ich môžu len lekári a študenti medicíny. Výnimky neexistujú. „Po použití telesných ostatkov na študijné a vedecké účely sa ústav postará o ich kremáciu,“ uzavrela prof. Kluchová tému nakladania s kadávermi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
