No keď konečne toho svojho dokopú na radnicu alebo pred oltár, postupne zabudnú na odriekanie kalórií a veselo sa prejedajú. Časom príde prvý pôrod, potom druhý a z kedysi elegantnej postavy ostanú iba mihalnice. Pribudne slanina okolo bokov, druhá a možno i tretia brada, stučnejú stehná... Okrem problémov s komplexmi prináša tento stav aj inú nepríjemnosť. Manželské hádky. Hoci iba zriedkavo, no môžu sa skončiť aj tak ako v dnešnom príbehu.
Helena s v ten osudný deň postavila na váhu a s hrôzou sledovala ručičku, ktorá vystrelila od nuly... Keď sa zastavila na čísle 94, bezmála 38-ročná žena skonštatovala, že za uplynulý mesiac opäť pribrala. Tentoraz dve kilá. Bola z toho nešťastná. Od pôrodu syna Jakuba, a to už bolo bezmála pred 16 rokmi, sa na ňu deň čo deň nabaľuje nové sadlo. Helena podvedome siahla po keksíku a zvažovala, či nemá zájsť za lekárom. Radšej nie. Vopred vie, čo by jej poradil. Viac sa hýbať a menej jesť. To vie aj sama. Ale či sa to dá...?
Sadla si do kresla a uvažovala. Na čo má vlastne schudnúť? Kvôli Gabimu? Ten by to privítal najmenej. Veď komu by potom nadával do tlstých svíň? Alebo kvôli Jakubovi? To sotva. Toho zaujímajú iba diskotéky a frajerky. Helena si povzdychla. V poslednom čase sa čoraz viac zamýšľala nad odchodom z tohoto sveta. Čo ju tu vlastne drží? Cholerický manžel, ktorý ju mláti? Syn, ktorý sa fláka a doma kradne peniaze, aby mal na baby a cigarety? Donedávna bola aspoň jedinou Heleninou útechou práca. Jedného dňa však ktosi ich podnik kúpil a ona dostala výpoveď. Odvtedy si našla zamestnanie upratovačky, no ani tam dlho nezostala. Nepáčila sa riaditeľovi, ktorý ju vymenil za 20-ročnú pipku. Metlu síce poriadne v ruke držať nevedela, iné veci zrejme áno, lebo pán riaditeľ je s ňou veľmi spokojný...
Bolo asi pol deviatej, keď Helenu zo snenia vytrhlo buchnutie dverí. Bol to Gabi a od jeho nálady záviselo, čo ju čaká. Ak bude triezvy, iba jej vynadá, že nikde nerobí a Jakub sa fláka. Ak však bude opitý, možnosti sú dve. Buď bude mať dobrú náladu, priateľsky ju potľapká po zadku a s úsmevom skonštatuje, že príde tuhá zima, lebo medvedica si chystá zásoby. Ale ak bude mať zlú, nájde si zámienku, aby ju zbil...
„Keď Gabi vošiel do izby, šmaril tašku do kúta,“ spomínala neskôr Helena. „Zrúkol na mňa, že som zase tlstejšia, ako keď ráno odchádzal. Vraj iba žeriem a nič nerobím. A že aj z Jakuba vyrastá taký istý povaľač, ako som ja. Vtedy som mu povedala, aby radšej prestal, lebo je opitý, no hneď som si uvedomila, že som mala byť radšej ticho. Gabi sa na mňa vrhol a bil päsťami, kde prišlo. Reval, že on túto rodinu živý a piť bude, kedy chce. Už po prvých ranách som v ústach pocítila krv. Niečo sa vo mne vzoprelo a vypľula som tú krvavú slinu na neho. No zasiahla som iba nohavice.“
To, čo nasledovalo, vraj predčilo všetky predošlé bitky. Gabi si odpásal remeň a začal ním Helenu biť hlava–nehlava. Tá sa iba schúlila do klbka a nastavila svoj mäkký chrbát. Asi po desiatich ranách Gabi prestal. Vybral z barovej skrinky fľašu koňaku, sadol si do kresla a zapol televízor. „Keď videl, že vstávam, poslal ma do kuchyne, aby som mu pripravila niečo na jedenie. Šlo mi to pomaly, lebo ma bolelo celé telo. V duchu som preklínala deň, keď som ho spoznala. Bola som rozhodnutá urobiť čokoľvek, aby sa to moje utrpenie skončilo. Len som nevedela, čo.“
Keď sa Helena asi po 15 minútach vrátila do izby, Gabi spal v kresle a chrápal. Od tohto okamihu odmietla jeho žena situáciu opísať a tak ďalší priebeh večera sa dal vydedukovať iba zo stôp. Pohľad na chrápajúceho tyrana zrejme roky ponižovanej manželke vnukol myšlienku, ako sa definitívne vykúpiť. Vzala do rúk nôž a postavila sa za manžela. Možno chvíľu váhala, no v mysli sa jej premietli všetky príkoria a bitky. Nie, ďalej to už nevydrží. Akási sila viedla jej ruku s nožom a jeho špičku priložila na Gabiho hruď. Presne tam, kde predpokladala, že bije srdce. Vzápätí zodvihla ruku a silnom bodla...
Ostrý nôž prešiel košeľou a hrudným košom ako maslom. Gabim myklo a z jeho úst sa ozval ston. Nie silný, lebo nadýchnuť sa poriadne nedokázal. Plúca v okamihu zaplavila krv a než sa Gabi spamätal a na čokoľvek zmohol, srdce mu vypovedalo službu. Po chvíli sa jeho telo naplno v poslednom kŕči a napokon znehybnelo. Helena sa zatiaľ na to všetko dívala z metrovej vzdialenosti. Keď si uvedomila, že sa práve stala vdovou a zároveň vrahyňou, zrejme ju premohli výčitky svedomia. Napustila si plnú vaňu, oblečená sa do nej posadila a dvoma ťahmi nožom si podrezala žily na ľavej ruke. Sledovala, ako sa voda farbí do červena. Vedela, že o chvíľu si po ňu príde smrť, ktorá ju opäť spojí s Gabim.... Privrela oči a pomaly upadala do bezvedomia.
Skôr ako „zubatá“,však prišiel syn Jakub. Kým jeho matku stihli lekári zachrániť, otca už nie. Pitva potvrdila, že zomrel veľmi rýchlo. Keď sa Helena zotavila, súd ju uznal vinnou z vraždy a po zvážení všetkých okolností ju poslal na 8 rokov do II. NVS.
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
