Česká speváčka Hana Zagorová si nedávno našla cestu do Košíc, aby s kolegami ponúkla publiku v divadle Cassia dance muzikál Jack Rozparovač. Našla si aj čas na rozhovor, v ktorom prezradila, prečo sa nerada obzerá do minulosti, ale aj to, kvôli komu sa jej oplatilo na pár rokov sa zriecť svojej práce.

Vždy, keď H. Zagorovú do Košíc privedú pracovné povinnosti, teší sa, že bude môcť spojiť príjemné s užitočným a stretnúť sa so svojou rodinou. Jej manžel – operný spevák Štefan Margita – je totiž košický rodák. „Keď do Košíc prídem, tak sa nádejam, že sa stihnem vidieť s každým z rodiny. Ale až neskôr sa uvidí, ako sa to vyvinie a čo všetko budem stíhať,“ prezradila s úsmevom. „Našťastie si to vždy zariadime tak, že sa všetci manželovi príbuzní prídu na mňa pozrieť na koncert či predstavenie a potom sa stretneme. Bohužiaľ, naozaj máme obaja len málo času na to, aby sme chodili do Košíc často. Podarí sa nám to párkrát do roka. O to viac sa vždy poteším, keď ma na východ Slovenska zavejú nejaké pracovné povinnosti.“

Doposiaľ sa našim divákom predstavila na mnohých koncertoch, tentoraz si ju mohli vychutnať aj v inej polohe – muzikálovej. „V muzikáloch účinkujem len veľmi málo. Prijala som ponuky len do Mony Lízy a do Jacka Rozparovača. Nie je to moja doména. Muzikály nie sú tou cestou, ktorou by som sa chcela uberať. Ale ako výlet od toho, čo robím, sú celkom fajn. Pri oboch muzikáloch, do ktorých som prijala ponuku, rozhodovala skvelá hudba, nádherné texty a dobrý scenár. Ťažisko svojej práce vidím v koncertovaní. Som v štádiu, keď nestíham plniť požiadavky na moje koncerty. Ak by som chcela, mohla by som mať kalendár plný vystúpení, no nechcem sa udrieť v mojom veku,“ smeje sa.

Zaujímavé je, že muzikálové herectvo ju až tak veľmi neláka, hoci na začiatku svojej kariéry si H. Zagorová zahrala aj v niekoľkých filmoch. V komédii Trhák, ktorá bola divácky veľmi dobre prijatá, dostala dokonca hlavnú úlohu. „Nedá sa povedať, že som si mohla vybrať medzi kariérou speváčky a kariérou herečky. Ja sama som totiž cítila, že film nie je moja parketa. Nazdá sa mi, že by ma kamera nejako obzvlášť milovala. A to je podľa mňa dostatočný argument na to, aby som sa rozhodla pre spievanie. Zbožňujem svoju prácu, v nej sa cítim doma.“

Manžela obdivuje

Napriek tomu, že svoju prácu – ako sama povedala – zbožňuje, vo svojom živote má etapu, keď bola ochotná sa jej úplne vzdať. Keď sa v roku 1992 vydala za Š. Margitu, všetky pracovné povinnosti šli bokom... „Chcela som sa naplno venovať manželovi. Nechcela som o ten vzťah prísť a viete, ako to je – ak sa o vzťah nestaráte, nemôžete dúfať, že všetko bude ideálne samo od seba. Pre speváčku, ktorá je vyťažená koncertmi a nahrávaním albumov, navyše v strednom veku, je náročné zakotviť v plnohodnotnom vzťahu, ktorý by napĺňal obidve strany a v ktorom by obaja boli šťastní.“

No a pri Š. Margitovi si povedala – ten človek stojí za to. „Kvôli nemu sa oplatilo vzdať sa práce, venovať sa len nám dvom. Všetkého som sa zriekla kvôli chlapovi! Ale určite to stálo za to. Navyše – mala som v tom období pocit, že som prepracovaná, unavená a bála som sa, že som už len milimetrík od toho, že sa dostanem do situácie, keď sa už nebudem tešiť vyjsť na pódium. Bála som sa, že sa to stane - to by bola pre mňa pohroma. Ale našťastie si to osud tak zariadil, že som mala zrazu potrebu naplno sa venovať manželstvu a od práce si oddýchnuť. Dobre mi to padlo. Som fatalista, verím, že sa to tak malo stať.“

Zrazu mala H. Zagorová čas na všetko to, čo dovtedy nestíhala. „Mohla som si čítať, chodiť na prechádzky. Hlavne som sa však snažila utužovať náš vzťah, so Štefanom som chodila na všetky jeho pracovné cesty. Napokon, to robím doteraz. Kedykoľvek dostane ponuku ísť naštudovať predstavenie do nejakej opery, idem s ním. Štefan sa teší, že má postarané o rodinné zázemie, nech by spieval hocikde na svete. Aj sa mu to plní, lebo je veľmi žiadaný. Práve nedávno mal premiéru v milánskej La Scale, koncom uplynulého roka spieval v Metropolitnej opere v New Yorku. Každý, kto čo i len trochu rozumie opere, vie, že tieto dva operné domy sú dnes vo svete najprestížnejšie, sú to spevácke méty. Dalo by sa možno povedať, že už sa nemusí snažiť, lebo nemá čo viac dosiahnuť. Opak je však pravdou, Štefan sa snaží stále zlepšovať. Úžasné je to, že nielen, že v týchto divadlách spieval, ale že si svoju pozíciu obhájil. V Miláne to bola už jeho druhá príležitosť, do New Yorku dostal ďalšie ponuky, stala sa z toho spolupráca. Veľmi ho za to obdivujem.“

Tak, ako chodieva H. Zagorová na takmer všetky predstavenia a koncerty svojho manžela, chodí zase na oplátku on na tie jej. „Bol to práve Štefan, kto mi pred rokmi povedal, že by som to mohla skúsiť s návrtom na koncertné pódiá. Začalo mi byť smutno po fanúšikoch, po pesničkách. Dostala som sa do štádia, že som sa začala znovu tešiť na prácu. Naskočila som späť na vlak a našťastie sa mi to podarilo bez nejakých väčších problémov. Vedela som, že to nebude jednoduché a že sa za tých pár rokov mnoho zmenilo, no na druhej strane som sa upokojovala tým, že mám za sebou riadny kus práce. Za ten čas, počas ktorého som oddychovala, som si vyčistila hlavu a mnohé veci som videla inak. Doma som už mala deväť zlatých slávikov, mala som veľkú výhodu, že som mohla spievanie vnímať len ako koníčka. Vedela som, že už nemusím nikomu nič dokazovať, že môžem spievať len pre svoje potešenie. Iste, človek to robí pre fanúšikov, ale v prvom rade pre seba. Som rada, že som sa rozhodla vrátiť, aj vďaka tomu som dnes vo veľmi dobrej psychickej pohode.“

O to viac si môže užívať jednak svoje koncerty, ale aj manželove predstavenia. „Najbližšie sa so Štefanom chystáme do Madridu, kde bude mať pracovné povinnosti. No a potom pôjdeme spolu do španielskej Malagy oddýchnuť si. Tam chodievame pravidelne na celé prázdniny. Ja som teplomilný človek, takže sa tam cítim skvele. Hlavne je tam však prostredie, ktoré nás oboch nejakým spôsobom naplňuje, spĺňa naše predstavy o kráse. Potom po prázdninách čaká Štefana ďalšia práca, tentoraz v San Franciscu. Je toho naozaj veľa, sama si to nepamätám. Štefan má kalendár plný na niekoľko rokov dopredu. Keď ho vidím na javisku, som na neho veľmi hrdá. Mám aj strach, bojím sa, aby všetko vyšlo tak, ako má, lebo prihodiť sa môže hocikedy hocičo. Veľmi mu držím palce a možno mám väčšiu trému, ako on na javisku. Aj on sám mi však povedal, že cíti veľkú trému, keď sedí v hľadisku na mojich koncertoch. Takže si takto navzájom držíme palce a strachujeme sa jeden o druhého,“ smeje sa.

Vydala knihu

H. Zagorová vydala v poslednom čase niekoľko rôznych cédečok – výber z pesničiek, ku ktorým robila texty, album duetov a teraz sa už pripravuje ďalší album s úplne novými skladbami. Svetlo sveta by mal uzrieť ešte tohto roku. „Inšpiráciu beriem zo všetkého, čo sa deje okolo mňa. Tak ako sa ľuďom rozdávam, tak mi to vracajú naspäť. Občas si ma pieseň nájde na prechádzke, občas vzniká tak, že si vyslovene sadnem k tomu, že čosi napíšem. Vždy sa snažím na niečom novom pracovať. Rada sa dívam dopredu. Rozhodne nie som ten typ, ktorý by sa ozberal do minulosti a mal potrebu spomínať. Podľa mňa je to strata času. Keď budete priveľa rozmýšľať nad tým, čo sa stalo, nebudete mať čas užívať si prítomnosť. Nikdy som ani nerozmýšľala nad tým, či je v mojom živote niečo, čo by som bola spravila inak, ak by sa to dalo vrátiť. Veď načo aj nad tým rozmýšľať? Čo sa stalo, už sa neodstane. Isteže, aj ja mám pár chvíľ, na ktoré nerada spomínam. Tie som si schovala v hlave kdesi hlboko do spodného šuplíčka a ten neotváram.“

Pred časom vydala aj knihu s básničkami a textami piesní. „Pomaly sa vo mne zbierajú ďalšie, bolo by pekné vydať ešte jednu takú knižôčku. Uvidím. Zatiaľ však na to ešte nedozrel čas.“ Textov k piesňam, ktoré H. Zagorová napísala pre seba, ale aj pre iných spevákov a speváčky, má na konte okolo stovky. Zarážajúca je však cifra, ktorá vyjadruje počet piesní, ktoré naspievala. „Ktosi v mojom fanklube si dal tú námahu, aby to spočítal. Keď mi dali vedieť výsledné číslo – 780 - ostala som dosť prekvapená. Je to príšerne veľa. Mnohé veci si ani nepamätám.“

S tým, ako sa jej popri takmer ôsmich stovkách pesničiek uberala kariéra, je celkom spokojná. „Samozrejme, ako každý, aj ja som si zažila horšie a lepšie obdobia. Ale tak je to vymyslené, tak to má byť a takto to aj najlepšie funguje. Človek si musí vyskúšať, ako mu je, keď sa cíti mizerne, aby si potom dokázal vychutnať chvíle, keď sa mu darí. Ja som celý svoj život mala šťastie na to, že sa v mojom okolí pohybovali úžasní ľudia, ktorí mi vždy dokázali pomôcť, keď som to najviac potrebovala. Od mlada sa stretávam s tým, že mi mnohí ľudia vravia, že voči mne pociťujú potrebu chrániť ma. Neviem, čím to je, či pôsobím tak bezbranne... Každopádne je to veľmi príjemný pocit, keď vidíte, že ľuďom vo vašom okolí na vás záleží a snažia sa vám pomáhať. Práve preto neviem, či som si sama strojcom svojho šťastia, alebo v tom často majú prsty práve tí skvelí ľudia okolo mňa. Každý sa však musí o to svoje šťastie pričiniť aj sám. No a osud to dokáže tiež krásne zamiešať...“
Ničoho, čo sa jej osud rozhodne nadeliť, sa nebojí. „Veď čo by mi aj bol strach platný? Ten mi v ničom nepomôže. Ja napríklad rátam s tým, že na javisku nebudem môcť byť večne. Už si nedávam žiadne méty, nie som ten typ, ktorý by po čomsi túžil a snažil sa to získať za každú cenu, idúc aj cez mŕvoly. To sa nevypláca. Všetko má totiž svoje pre a proti, a keď sa o čosi pokúšate a nedarí sa to, tak to má svoj dôvod. Všetko sa deje z nejakého dôvodu,“ dodala H. Zagorová na záver.

Autor: dnm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári