V apríli sme na tejto strane odštartovali predstavovanie známych osobností, ktoré sa nejakým spôsobom zaslúžili o rozvoj nášho mesta, prípadne šírenia jeho mena v zahraničí. Prvého sme náhodne vybrali Imricha Henszlmanna, po ňom nasledoval Oldřich Hemerka či maliar Anton Jasusch. Dnes to bude projektant Béla Gerster.
Béla Gerster patril v 19. storočí k najvýznamnejším staviteľom nielen Uhorska, ale ako spoluautor projektu Panamského a autor projektu Korintského prieplavu doslova celého sveta. Narodil sa 20. októbra 1850 v Košiciach, kde ukončil základné aj stredné vzdelanie. Inžiniersky diplom získal vo Viedni na Technickej univerzite v roku 1873. V roku 1874 dostal vo Viedni miesto mestského inžiniera, potom odišiel pracovať k švagrovi Istvánovi Kauserovi - staviteľovi a podnikateľovi do Pešti (jeho žena bola Adalberta Gersterová - speváčka). I. Kauser pracoval na základe poverenia Istvánom Tűrrom na obsiahlom rozvíjaní vodnej sústavy rozšírenej na celú Báčku v oblasti Františkovho kanála, ktorý bol v prevádzke od roku 1802. Tieto práce obsahovali aj vybudovanie nového kanála na juh od Františkovho - kanála Františka Jozefa, ktoré B. Gerster viedol už vo funkcii hlavného inžiniera.
Generál I. Tűrr si všimol talentovaného mladého inžiniera a odporučil ho švagrovi Lucienovi Bonaspartovi Wysemu, francúzskemu námornému dôstojníkovi. Ten B. Gerstera zaradil do tímu svojej medzinárodnej expedície, ktorá v roku 1876 vyrazila do Strednej Ameriky, aby tam vypátrala a vytýčila optimálnu trasu pre prieplav medzi dvoma oceánmi – Atlantickým a Tichým. Vzrušujúcejšiu a poučnejšiu skúsenosť si staviteľ B. Gerster ani želať nemohol. Ako hlavný inžinier expedície spracoval celý vedecko-výskumný materiál, ktorý sa stal prvým serióznym návrhom projektu prieplavu. Pre ambiciózneho košického projektanta to bol najvážnejší test predtým, ako sa pustil do realizácie svojho dávneho sna – vybudovania Korintského prieplavu. Keď v roku 1881 grécki vlastenci poverili vedením veľkolepej stavby Istvána Tűrra, ten sa bez váhania spojil s Lessepsovou spoločnosťou za účelom financovania prípravných prác a vedenie projektu zveril B. Gersterovi.
Už v staroveku ľudia premýšľali o prerezaní Korintskej šije, ktorá je síce 40 km široká, ale v najužšej časti má 5 km. V 4. storčí pr. n. l. dal Déméterios Poliorkétés preskúmať šiju s úmyslom prerezať ju. Jeho poverenci však nesprávne zamerali výškové diferencie a tvrdili, že voda v Korintskom zálive je vyššie položená ako hladina Egejského mora. Ak by teda postavili prieplav, morská voda by zaplavila časť pevniny. Preto od tohto plánu upustili. Neskôr začal cisár Nero stavať prieplav za pomoci otrokov a vojnových zajatcov z vojenskej výpravy z Júdey. Pri plánovaní mysleli aj na to, aby mohli preplávať vojnové lode, preto potrebovali vytesať 20 m široký, 4 m hlboký val v skale, na niektorých miestach v teréne aj 80 - 120 m vysoko nad morskou hladinou. Tam, kde bolo potrebné ísť hlboko, predbežne vyhĺbili 28, 37 a 42 m hlboké šachty obdĺžnikového prierezu s rozmermi 2 - 3 m. Tieto na spodku spojili štôlňami. Dôslednosť práce projektantov a baníkov potvrdili aj moderné prieskumy a merania. Kým však práce prebiehali, cisárovi hlásili nepokoje z Hispánie, preto musel vojsko odveliť a práce prestali. Keď zomrel cisár Nero, pozornosť rímskeho predstavenstva sa obrátila inam.
Na už vykonané práce nadviazal B. Gester, ktorý si prácu starých Rimanov dôkladne preštudoval. Keď potom obaja stavitelia predstavili svoje plány zasadnutiu Medzinárodnej zemepisnej spoločnosti v Benátkach, nenechali sa prosiť ani bankári a spoločne vytvorili novú spoločnosť Korintského prieplavu. Prvý slávnostný výkop pri Korinte uskutočnil v roku 1882 grécky kráľ Juraj a nasledujúce práce rozvrhol inžinier Gerster optimisticky, na šesť rokov. Problémy, ktoré počas budovania nastali, však tieto plány zmarili. Náklady prevýšili všetky očakávania, podobne ako to bolo pri výstavbe Panamského prieplavu. Konzorcium bánk, financujúcich oba obrovské projekty, tento investičný nápor znášalo veľmi ťažko.
Neúnavný B. Gerster postupoval v duchu plánov starých Rimanov, vylepšených tzv. anglickou metódou hĺbenia šácht a zárezov v skalách do tvaru písmena V. Stovky robotníkov v neuveriteľnom pracovnom nasadení vyťažilo za desať rokov 11 miliónov kubických metrov zeminy s použitím 1 200 ton pušného prachu a 450 ton dynamitu. Budovateľov zasiahlo aj zemetrasenie, ktoré v roku 1886 zavalilo už hotový 30– metrový úsek kanálu. Nechýbali ani straty na životoch, čo postupne obrúsilo smelosť Gersterových plánov – začal kresať menej strmé, bezpečnejšie svahy, čo však práce opäť predĺžilo. Bankári napokon cúvli a nezabránili finančnému krachu spoločnosti Korintského prieplavu. Financovanie výstavby dvoch obrovských projektov (Panamského a Korintského prieplavu) súčasne sa ukázalo ako riešenie nad sily veriteľov korintskej spoločnosti vplyvného generála Tűrra. Dielo, s dĺžkou vodnej cesty šesť kilometrov a šírkou kanálu (na dne) 22 metrov, však napokon podľa detailnej Gersterovej technickej dokumentácie dokončili v roku 1893 grécke stavebné spoločnosti.
Neskôr umiestnili pri vchode prieplavu pamätnú tabuľu na počesť I. Tűrra a B. Gerstera v maďarskom a gréckom jazyku. B. Gerster napísal v roku 1894 o svojom veľkom diele knihu s názvom „Prerezanie Korintskej šije“. V roku 1999 bola odhalená pamätná tabuľa aj na jeho rodnom dome v Košiciach.
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
