Matematické nadanie je niečo, s čím sa musí človek narodiť. Hoci väčšina tento dar nemá, každý si s obľubou pozrie film alebo prečíta knihu o niektorom zo slávnych vedcov, ktorých matematické nadanie prekračovalo všetky hranice. Možno až tam dospeje aj 14-ročný Košičan Martin Vodička. V matematických súťažiach vyhráva kategórie určené pre starších žiakov, je slovenským šampiónom a chystá sa na celosvetovú súťaž v matematike. Učitelia tvrdia, že sa s podobným talentom ešte nestretli a do Martina vkladajú veľké nádeje.
Martin sa o matematiku zaujíma, odkedy si po prvý raz sadol do školskej lavice. „Počítanie mi šlo veľmi ľahko. Zatiaľ čo sa ostatní učili počítať s jednocifernými číslami, ja som už počítal príklady s dvojcifernými,“ spomína. Čoskoro mu úlohy, ktoré dostával od učiteľov v škole, nestačili a začal počítať seminárne úlohy, ktoré mu dávala jeho mama. „Tie boli prvými súťažami, ktorých som sa zúčastňoval. Šlo o korešpondenčné zadania úloh. Po úspešnom vyriešení som sa mohol za odmenu zúčastňovať sústredení.“ Ešte na prvom stupni základnej školy Martin súťažil aj v matematických pytagoriádach či olympiádach.
Pre mladého chlapca je takéto hobby pomerne nezvyčajné. Chlapci v jeho veku dávajú väčšinou prednosť počítačovým hrám, flákaniu sa na ulici či športom. „Nie som však nejaký zarytý matematik. To, že ma počítať baví, neznamená, že nemám aj iné záľuby. Keby ma niekto zavolal von zahrať si futbal, určite pôjdem.“ Nie je teda typom knihomoľa či samotára. Kamaráti jeho záľubu rešpektujú. Nie je totiž typom, ktorý sa svojím talentom chvastá. „Ešte som sa nestretol s tým, aby sa mi niekto posmieval alebo podobne. Kamaráti to, že som dobrý v matematike, ani nezneužívajú. Nežiadajú ma o pomoc pri úlohách príliš často...“
Keď bol Martin štvrták na základnej škole, rozhodol sa prestúpiť na Osemročné Gymnázium na Alejovej ulici. Matematike sa tam venovali vo väčšej miere, čo nadanému chlapcovi vyhovovalo. Ďalej pokračoval aj v súťažení. Vyhrával jednu súťaž za druhou, no najviac si cení posledný úspech, ktorý dosiahol koncom marca tohto roku. „Na celoštátnej matematickej olympiáde som vyhral kategóriu A, ktorá je určená pre tretiakov a štvrtákov stredných škôl.“ Vzhľadom k jeho veku by sa mal zúčastniť súťaže v kategórii C, určenej pre prvákov stredných škôl. Martin však svojimi schopnosťami predbehol rovesníkov o päť rokov. Pre ostatných súťažiacich je určite ťažké zmieriť sa s tým, že ich poráža o niekoľko rokov mladší chlapec. „S niektorými z ostatných súťažiacich sa už celkom dobre poznám. Mnohých stretávam na súťažiach pravidelne. Možno sa im to, že som vyhral, nepáči, no ešte som nezažil nejakú nevraživosť.“
Martinove úspechy sú snom každého súťaživého matematika. Ako však hovorí, ani on nie je superman a aj on sa niekedy stretáva s úlohami, ktorými nedokáže pohnúť, takzvanými „tyčkami“. „Väčšina príkladov mi ide sama, bez toho, aby som sa s nimi musel nejako špeciálne trápiť. Niekedy však natrafím na príklad, ktorý nie a nie vyriešiť. Keď sa to stane, dám si pauzu a po chvíli to skúsim ešte raz. Keď to nejde opakovane, radšej sa tým netrápim a nechám to 'plávať'.“ Možno aj tento prístup je návodom na to, ako si chuť matematiky nenechať zhorknúť. Vie, že tento predmet všeobecne nepatrí medzi obľúbené, jemu to však neprekáža. „Matematika mi jednoducho pasuje, je pre mňa. Najradšej mám logické úlohy. Iné prírodné vedy, ako napríklad fyziku, už 'nemusím'...“
Mladý matematik sa zatiaľ zúčastnil len slovenských súťaží. Po poslednom veľkom úspechu v olympiáde ho však čaká veľká výzva. „Vybrali ma ako reprezentanta Slovenska na medzinárodnú súťaž v Kazachstane. Necestujem tam len ja, ale aj ďalší Slováci. Poznám ich zo slovenských súťaží a myslím, že máme dobrý tím.“ Hoci Martin nemá medzinárodné skúsenosti, trúfa si na dobré umiestnenie. „Radi by sme získali nejakú medailu.“
Matematické úlohy však rieši v prvom rade, kvôli tomu, že ho to baví. Nie kvôli súťaženiu. Rád by sa jej venoval aj po strednej škole. V akej presne forme, ešte nevie. „Dúfam, že nebudem musieť riešiť dilemu a rozhodovať sa medzi tým, čo ma baví, a tým, čím si zarobím veľa peňazí,“ pridal s humorom.
Martin je „nultý“...
Jana Krajčiová je dlhoročná učiteľka matematiky. Počas tohto obdobia prešlo jej rukami niekoľko talentovaných študentov. „S takým, ako je Martin, som sa však ešte nestretla. U neho je skĺbených viacero daností. Mnohé deti majú talent, no nejako ho nerozvíjajú. Jemu pomohlo to, že odmala riešil seminárne úlohy, získal tak veľké skúsenosti,“ hovorí J. Krajčiová, ktorá je nielen Martinovou matematičkou, ale aj triednou učiteľkou. Nemyslí si, že jeho talent objavila ona. Videl by ho aj slepý. Jej zverenec ju navyše neustále prekvapuje. „Niektoré talentované deti dokážu po tom, čo na hodine položím otázku, odpovedať okamžite a bez rozmýšľania. Martin je však na tom až tak, že vie dopredu aj to, akú otázku chcem položiť.“
Z učiteľského hľadiska pri podobných typoch študentov odpadá veľká časť námahy, vynaloženej pri výklade látky. „S učivom je Martin pred spolužiakmi. To preto, že sa s mnohými príkladmi stretol na sústredeniach. Stačí, keď mu dám súbor úloh, odstupňovaný od najjednoduchších po zložitejšie. Postupným riešením si vie jednotlivé časti učiva pospájať a teóriu pochopí bez toho, aby som mu ju musela vysvetľovať.“ Testy píše rovnaké ako jeho spolužiaci. Keď na hodinách vyrieši zadania týkajúce sa práve prednášaného učiva, dostane, aby sa nenudil, súbor nových a zložitejších príkladov. Je to dôležité pre jeho napredovanie.
K tomu, že začal na olympiádach súťažiť aj v ťažších kategóriách, určených pre starších študentov, došlo viac–menej náhodne. „Keď na súťaži vidíme, že to študentovi šlo, dáme mu na skúšku vyriešiť aj úlohy vyššej kategórie. To preto, aby videl, čo ho bude neskôr čakať, získal skúsenosti a vyskúšal si aj zložitejšie úlohy. Martin však ťažšie kategórie nielen vyskúšal, ale v nich aj vyhral.“ Pre profesorov môže pri takomto študentovi vzniknúť problém s motiváciou pre ostatných. Najmä čo sa týka súťaží. „Nemyslím si, že by mu jeho talent ostatní súťažiaci nepriali. Často si navzájom pomáhajú. Určite sa však vyskytnú momenty, keď si súťažiaci povedia: to nemá význam, veď aj tak vyhrá Martin... V takom prípade dotyčnému hovoríme, aby si predstavil, že je Martin nultý a on má šancu vyhrať prvé miesto,“ hovorí s úsmevom.
Ani víťazstvo v celoštátnom kole matematickej olympiády ešte Martinovi nezaručovalo účasť na celosvetovej súťaži. „Spolu s ďalšími súťažiacimi, ktorí sa umiestnili na popredných priečkach, musel ísť na výberové sústredenie, kde počas piatich dní riešil zadané úlohy. Na súťaž do Kazachstanu postupovali tí, ktorých súčet bodov zo štátneho kola a výberového sústredenia bol najvyšší.“ Ani to však košický talent nezdolalo. Suverénne obsadil 1. miesto. „Smiali sme sa. Počas výberu sa totiž každý deň spočítavali body a zakresľovali krivkou do grafu. Zatiaľ čo sa ostatní navzájom predbiehali, Martin nad nimi spravil hraničnú krivku a bol od začiatku do konca na prvom mieste.“
O podobnom talente J. Krajčiová zatiaľ len počula. Jeho výnimočnosť podfarbuje fakt, že nie je nezdravo súťaživý a matematika je len jeho záľubou. „Nepotrebuje rátať príklady od rána do večera. Je úspešneší ako niektorí riešiteľa, ktorí nad príkladmi strávia celé dni. Martin si vie povedať, kedy je toho dosť. Určite počíta veľa, no má aj iné záujmy, a to hovorí o veľkosti jeho talentu.“ Okrem matematiky sa venuje napríklad hudbe. „Chodí na hudobnú, učí sa hrať na dvoch hudobných nástrojoch, je to jeho veľká láska. Okrem toho má rád turistiku.“
Martinova matematička si uvedomuje aj svoju zodpovednosť. Vie, že jeho rozhodnutia neovplyvní, no verí, že sa matematike bude venovať čo najdlhšie. „Možno raz dôjde k tomu, že ho to prestane baviť. Myslím si však, že on nie je tým typom. Vidí, že je úspešný už v mladom veku, čo ho motivuje k tomu zdokonaľovať sa a využiť to. Na druhej strane nie je namyslený, nedáva okoliu najavo, že on je ten, kto vyhráva. Ako jeho učiteľka sa snažím pomáhať mu v rozvoji. Nenútim ho zdokonaľovať sa nejakou násilnou formou, ale dávam mu príklady navyše, chcem, aby sa sám a prirodzene zlepšoval.“
Podobní študenti majú veľké možnosti uplatniť sa. Ak by Martin udržal nastolený trend a ďalej sa zdokonaľoval, bol by určite vyhľadávaným artiklom pre nejedného zamestnávateľa. „Je to na ňom, či sa bude chcieť matematike venovať ďalej a do hĺbky, alebo dá prednosť inému zamestnaniu. Na Slovensku aj v Čechách sú dobré univerzity, ktoré ponúkajú štúdium matematiky.“ Ako triedna profesorka pozná J. Krajčiová jeho rodičov, ktorí mu dávajú v rozvoji talentu vlastný priestor. Spolu s nimi sa aj ona teší na olympiádu v Kazachstane. „Samozrejme, držím Martinovi aj celému slovenskému tímu palce. Uvedomujem si však, že ide o mimoriadne náročnú súťaž, v ktorej dominuje Čína. Verím však, že získame nejakú medailu,“ uzavrela J. Krajčiová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
