Celé Slovensko obletelo jeho fantastické trestné strieľanie, v ktorom prezentoval svoje majstrovstvo. V sedemnástich rokoch sa okolo neho točia zámorskí skauti, jeho meno majú už dávno poznačené a podčiarknuté v diároch.

Je odchovancom košickej hokejovej liahne. Od malička patril medzi talenty. Jeho šikovné ťahy si všimli už mládežnícki tréneri. V Košiciach preto hrával aj o vekovú kategóriu vyššie. No a pochopiteľne patril medzi najproduktívnejších. V poslednej sezóne, ktorú odohral v materskom klube, nastupoval len ako pätnásťročný za juniorov a v extraligovom tíme juniorov HC sa stal s 54 kanadskými bodmi najproduktívnejším hráčom. Pričom v piatich stretnutiach vypomohol aj dorastu a nazbieral v nich 13 bodov. Slovensko reprezentoval ako šestnásťročný na svetovom šampionáte hráčov do 18 rokov. V šiestich stretnutiach dal dva góly a na tri prihral. To už v zámorí registrovali, že v tomto útočníkovi sa skrýva viac talentu ako v mnohých iných. Aj on sa nechal zlákať zaoceánskou cestou. Vlani v lete odišiel do Kanady, kde hrával za Saint John Sea Dogs v juniorskej QMJHL. S rodičmi, s kamarátmi mal byť už pár dní. Domov priletel po trase Toronto - Frankfurt - Praha - Košice až v utorok. "Môj odlet z Kanady odsunul popolček z islandskej sopky. Letieť som mal o týždeň skôr. No keďže veľa ľudí ostalo kvôli uzavretému vzdušnému priestoru čakať, nemohli letieť, môj odlet posunuli," rozhovoril sa Tomáš, ktorý je po dlhých mesiacoch doma v Košiciach.

S priezviskom Jurčo sa stretli priaznivci hokeja aj v ženskom vydaní. Veď Tomášova staršia sestra Petra Jurčová reprezentovala nedávno Slovensko na zimných olympijských hrách vo Vancouveri. Košičanka, ktorá pôsobila v pražskej Slavii a bratislavskom Slovane, to dotiahla s reprezentáciou až na olympiádu. Ktovie, možno sa raz aj jej bratovi pošťastí. Zatiaľ sa ho však týkajú len mládežnícke reprezentácie. No ak bude napredovať tak, ako doposiaľ, raz môže prísť pozvánka aj do seniorského tímu Slovenska. Tomáš netají, že raz by si chcel zahrať na vrcholnom medzinárodnom fóre. Zatiaľ však svoju snahu realizuje v juniorskej súťaži v Kanade. "Posledná sezóna naplnila moje očakávania. Prišiel som do Kanady s tým, že veľa toho bolo pre mňa nového. Zvykal som si, myslím, že sa mi podarilo celkom slušne adaptovať sa, lebo má za sebou úspešnú sezónu," vraví mladík, ktorý v tíme vynikal a pomohol mu až do finále QMJHL. "História klubu je len päťročná. Takže to finále bola udalosť pre celé mesto. Sú kluby, ktoré za 20 či 30 rokov vo finále neboli. Totálne prekvapenie to však zase nebolo. Klub spravil pred sezónou niekoľko dobrých trejdov. Získal šikovných hráčov, takže ambície boli vysoké. A nám sa ich podarilo naplniť."

Napriek najväčšiemu úspechu Saint John Sea Dogs po sezóne zavládlo tak trochu aj sklamanie. Prehra vo finále mrzí. "Pár stretnutí nás delilo od toho, aby sme ligu vyhrali. Škoda, škoda, keď sa to na konci pokašle, tak nemáte dobrý pocit. Lebo sezónu sme mali inak skvelú. Mali sme 22-zápasovú šnúru bez prehry, tretiu najdlhšiu v histórii súťaže. Hokej je v Kanade veľmi populárny. Na našich zápasoch sme mali plno, sedemtisíc ľudí. Tam je aj juniorská súťaž ostro sledovaná. O hráčov sa starajú možno lepšie ako v niektorých slovenských extraligových kluboch," opisuje zámorské pomery. Juniori, aj tí z Európy, však v QMJHL nepôsobia kvôli peniazom. "Hráči niečo dostávajú. Ale nie sú to veľké peniaze, vonkoncom nie také ako v NHL. Tá suma je závislá od veku. Inú dostane 16-17-ročný, inú 18-19-ročný a najvyššiu 20-ročný hráč. Vyplácajú to každé dva týždne. Ale peniaze nie sú tou hlavnou motiváciou. Pre všetkých hráčov je najdôležitejšie, že na každom zápase sú skauti. Na stretnutiach play-off boli v hľadisku stále desiatky skautov. Takže máte možnosť ukázať sa, predať, zaujať. Potom byť draftovaný, ísť vyššie, no a raz, ak budete dobrý, príde aj iné finančné ohodnotenie," predostiera svoj pohľad Košičan, ktorý verí, že o rok bude draftovaný klubom z NHL a jeho kariéra sa bude vyvíjať tak, ako si to vysníval nejeden mladý hokejista.

Vždy patril medzi produktívnych útočníkov. V Košiciach strieľal góly ako na bežiacom páse medzi žiakmi, v doraste aj u juniorov. A v dobrých štatistikách pokračuje aj v zámorí. V základnej časti dal 26 gólov, nazbieral 25 asistencií. V play-off pridal 16 kanadských bodov. "Dostal som cenu pre hráča, ktorý sa v sezóne najviac zlepšil. Darilo sa mi. Všetko bolo super aj v prvých dvoch kolách play-off. Ale posledné dve kolá už tak body pri mojom mene nepribúdali. Prejavila sa únava. Pre mňa to bola veľmi dlhá a náročná sezóna. Ak zrátam aj prípravné stretnutia a zápasy za reprezentáciu, tak som odohral 95 duelov. A to je oproti minulosti a tomu, čo bolo na Slovensku, veľmi veľa. Nehovoriac o tom, že úroveň juniorských stretnutí v Kanade a u nás sa porovnať nedá." O svoje miesto na výslní musel tuho bojovať. Po príchode do Kanady musel presvedčiť o talente. V tíme nabitom ambicióznymi Kanaďanmi a jedným Rusom sa posúval stále vyššie. "Začínal som vo štvrtom útoku. Postupne sa dostal do tretieho a po Vianociach už hrával v prvom, alebo v druhom. Nastupoval som v prvej presilovkovej formácii, to bolo pre mňa veľké ocenenie snahy. Každú minútu na ľade si musíte zaslúžiť, nemôžete odfláknuť žiadne striedanie, na svoju šancu predsa čakajú ďalší."

Počas roka o ňom spoza oceánu prichádzali dobré zvesti. Ale mnohí jeho meno zaregistrovali až po exkluzívnom samostatnom nájazde. V prvej polovici marca v zápase QMJHL medzi Cape Breton Screaming Eagles a Saint John Sea Dogs sa Tomáš prezentoval v záverečných samostatných nájazdoch zaujímavým kúskom. V druhej sérii nájazdov si nakorčuľoval od stredového kruhu na ľavú stranu až takmer k mantinelu, odkiaľ sa oblúkom presunul pred bránku súpera, v ktorej stál gólman Olivier Roy. V bezprostrednej blízkosti bránky súpera si dovolil bez puku na hokejke urobiť otočku, z ktorej poslal puk priamo za chrbát prekvapeného Roya. Jeho tím však napokon vyhral v nájazdoch 3:2 a celkovo 4:3. A tento gól potom obletel aj Slovensko, odvysielaný bol v televíznych správach. Na internete ho na youtube videli tisícky ľudí. "Tuším si to video pozrelo už viac ako 50-tisíc ľudí. V Kanade pritom ten nájazd nemal takú odozvu, hrali sme vonku, možno tri štvrtiny našich fanúšikov ten gól nevideli. Doma však z toho bolo pekné haló," spokojne sa usmieva hokejista, ktorý v inom videu na internete žongluje s hokejkou a pukom, čím len dáva najavo, ako sa dokáže novými kúskami baviť. "Stále niečo skúšam. Možno ešte niečo vymyslím a uvidíte ma vo frajerovi na záver, veď hokej je o zábave. Aj ten samostatný nájazd som si pripravoval dlhšie. Skúšal som si ho dva-tri roky. Len som si nebol istý, či je v poriadku, čo sa týka pravidiel. Rozhodca ho uznal, takéto zakončenie som priniesol ako prvý hráč. Podľa mňa bolo v absolútnom poriadku, puk sa nezastavil, nešiel ani dozadu, takže to bol regulárny gól."

Diváci v Košiciach by ho iste radi videli v tíme oceliarov. Klub už avizoval záujem o Jurčov návrat domov. Extraligista ráta s tým, že Tomáš sa bude pripravovať s A - tímom HC. A čo hovorí na možnosť zotrvať doma samotný hráč? "Nehovorím, že do Košíc sa nechcem vrátiť. Takto to nestojí. Ale zrejme teraz uprednostním Kanadu. Mám za sebou dobrú sezónu a môžem si ešte viac pomôcť. Ak ostanem v zámorí, budem na očiach skautov a mojou prioritou je budúcoročný draft v NHL. Viem, že je o mňa doma záujem. Teší ma to, ani som nepovedal, že nad Košicami nebudem uvažovať. Ale sedemnásťročný by som medzi mužmi nedostal toľko priestoru ako v juniorke v Kanade. Už som si tam spravil meno, chcem na to nadviazať a ešte viac sa zlepšiť," riekol 185 centimetrov vysoký a 84 kilogramov vážiaci mladík, ktorý sa už vlani v lete pripravoval v rodnom meste s extraligistami a aj teraz sa má zapojiť do letnej prípravy. "Keďže sezóna bola dlhá a skončila mi len teraz, dal som si aspoň pár dní voľna. S tréningom začnem na budúci týždeň. Som rád, že sa môžem pripravovať s košickým áčkom."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári