Čordák zažil aj obdobia, keď ho nikto nekupoval.

V apríli sme odštartovali predstavovanie známych osobností, ktoré sa nejakým spôsobom zaslúžili o rozvoj Košíc a šírenie jeho mena v zahraničí alebo patrili k osobnostiam, ktoré tu nejaký čas pôsobili. Dnes to bude košický maliar Ľudovít Čordák.

V apríli sme na tejto strane odštartovali predstavovanie známych osobností, ktoré sa nejakým spôsobom zaslúžili o rozvoj nášho mesta a šírenie jeho mena v zahraničí alebo patrili k osobnostiam, ktoré tu nejaký čas pôsobili. Prvého sme náhodne vybrali Imricha Henszlmana, po ňom nasledoval Oldřich Hemerka, maliar Anton Jasusch či projektant Béla Gerster. Dnes to bude košický maliar Ľudovít Čordák.

Ľudovít Čordák (niekde sa uvádza aj Csordák) sa narodil 8. februára 1864 v Košiciach na vtedajšej Forgáchovej ulici. Mal troch súrodencov a on bol bol druhý najstarší. Staršia bola iba sestra Anna, ktorá sa narodila roku 1862. Mladší bratia zomreli po narodení. Volali sa Edmund a Eduard. Ľudovít začal navštevovať základnú školu v Košiciach. Po jej skončení nastúpil na gymnázium v Spišskej Novej Vsi. Zlákalo ho kreslenie, preto už ako 19-ročný navštevoval v Budapešti školu pre vzdelávanie učiteľov kreslenia. Rodičia žili v biede, preto museli opustiť Uhorsko. Ľudovít odišiel s nimi do Mníchova.

Jeho láska k maľovaniu bola veľká. Vedel, že ak nemá dostatočné vzdelanie, jeho obrazy nenadobudnú úspech. Posielal ich teda do Košíc priateľovi, kníhkupcovi Adolfovi Maurerovi. Ten ich predával a autorovi posielal peniaze. Neskôr sa Ľudovít prihlásil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Tam si našiel priateľa, učiteľa a svoju maliarsku modlu, ktorá sa volala Julius Mařák. Bol učiteľom na Akadémii výtvarných umení. Mal rád svojich študentov a chodieval s nimi do prírody. Bol romantik a miloval prírodu. Pozoroval študentov ako maľujú a čo si na prírode všímali. Ľudovít mu vďačil za mnoho. V zime sa študenti učili pracovať so svetlom a tieňom.

Ľ. Čordák sa učil rád, bol aj úspešný. Roku 1893 získal cenu a osobnú pochvalu rektora školy. Vyhral vďaka dielu Samota, ktoré nakreslil uhlíkom. Čordák, ovplyvnený romantizmom, sa snažil ďalej a zdokonaľoval svoje diela. Lyrický romantizmus znamenal v umelcovom živote mnoho. Zameriaval sa na vnútro lesa, čistinky, maľoval aj lúky. Roku 1895 vyštudoval Akadémiu výtvarných umení. Odišiel si hľadať chlebík života po vlastnej ceste, no musel sa vrátiť do rodných končín. Jeho otec Ján totiž umrel. Syn sa nenasťahoval k rodine do Košíc, ale do Turne nad Bodvou. Miloval prechádzky k Zádielskej doline, ktorú neraz zvečnil. Neskôr sa nasťahoval do Slanca.

Veľkým rokom umelca bol rok 1897, keď sa na fare v Ruskove oženil s Ľudmilou Menčíkovou. Bola to chudobná sirota, ktorá si získala umelcovo srdce. Obaja však mali málo peňazí a začali sa objavovať existenčné problémy. Ľ. Čordák sa snažil ako mohol, stále mali málo. S manželkou napriek tomu vychovali tri dcéry. Volali sa Palma (*1898), Georgína (* 1902) a Zlatica (* 1904).

Ľ. Čordák časom maľoval na objednávku a často chodil z domu. Jeho obrazy viseli v kníhkupectve u Adolfa Maurera či Františka Mildnera. Čo sa predalo, šlo žene a dcéram. Ľ. Čordák maľoval uhlíkom, pastelom, ale aj farbou. Jeho obrazy si všimli aj v Budapešti. Roku 1907 sa dokonca stal členom Nemzeti Szalonu v Budapešti. Žil v Slanci, kde i pracoval. Dodržiaval kontakty s košickými kamarátmi a kolegami. Veľký vplyv naňho mal Elemír Halász-Hradil. Nevedno, kedy sa dvaja umelci spoznali. Hradil mal na Čordáka mimoriadny vplyv. Veď keby nebolo Hradila, ktovie, či by sa Ľ. Čordák presťahoval opäť do Košíc.

Na Zbrojníckej ulici v rotundovej bašte mesto obom umelcom povolilo zriadiť si ateliéry. Hradil a Čordák boli ako bratia. Obaja radi maľovali a obaja milovali svoje rodiny. Dobré vzťahy sa však menili. Tesne po skončení 1. svetovej vojny bolo trendom robiť karikatúry. Hradil sa do karikatúr zapojil. S niektorými Čordák nebol spokojný. Jednu považoval za urážku. Obaja spolu skončili aj napriek tomu, že mali vedľa seba ateliéry.

Po roku 1918 vniklo do Európy mnoho umeleckých smerov. Ľ. Čordák sa stal nezaujímavým, strateným a zabudnutým. Nevenoval mu pozornosť nikto. Dokonca ani Josef Polák, prvý riaditeľ košickému múzea, ktorý podporoval kultúru v celom Československu. Maľoval však ďalej, hoci ho málokto kupoval. Nevedel inak maľovať ako romanticky. Venoval sa trochu impresionizmu, maľoval dojmovo. Srdce mu stuhlo hlavne roku 1930. Nechcenému maliarovi zomrela vo Viedni dcéra. Bola krásna, jej podobizeň možno vidieť v Slovenskej národnej knižnici. Dcérina smrť otca bolela viac ako nechcené obrazy.

Pri príležitosti 70. narodenín Ľ. Čordáka mu J. Polák zorganizoval výstavu, ktorá mala veľký úspech. Ľudia si ho opäť všímali, obdivovali. Úspech netrval dlho. 28. júna 1937 opustil Košice i tento svet navždy. Ostalo po ňom mnoho priateľov, mnoho korešpondencie a obrazy. Obrazy, v ktorých je nesmrteľný. Na Sídlisku KVP je po ňom pomenovaná ulica.